Svetový romantizmus

1. Svetový romantizmus Korytiaková Nikola V.H

2. Romantizmus ako pojem • Je myšlienkové hnutie a jeden z hlavných umeleckých smerov 19.storočia • Rušil hodnoty, ktoré prinieslo osvietenstvo a klasicizmus 18.storočia • Zobrazoval nie len ideu národa ale aj konkrétneho človeka i jeho zmýšľanie, city, a psychickú stránku. • myšlienka, že svet sa nedá premeniť ani vôľou ani vierou v nadosobný ideál, ani gestom protest alebo vzbury – romantický pesimizmus a sklamanie

3. Typické znaky tvorby počas romantizmu • Individualizmus, subjektivizmus, a modernizmus. • Literárny romantici – vyzdvihujú silu prírody, obdivujú minulosť, mystiku a exotiku; dávajú voľnosť veršu, rýmu, i próze obohatili jazyk ľudovou rečou i archaizmami. Zdôrazňovali slobodu tvorby (synkretizmus). Literatúra zásadne odmietala klasické estetické normy, kládla dôraz na pôvodnosť , tvorivú slobodu umelca, jeho emocionalitu a spontánnosť. Uplatňujú svoj osobný prístup k skutočnosti. • Romantický hrdina - výnimočná osobnosť často spoločenský vydedenec( zlodej, vrah, kat ). Je často idealizovaný. Láska je mu všetkým ale miluje často len svoj ideál nie konkrétnu osobu. Často sa ocitá v neriešiteľnom konflikte s okolitým svetom • Objavuje sa myšlienka, že svet sa nedá premeniť ani vôľou, ani vierou v nad osobný ideál, ani gestom protestu alebo vzbury ; odtiaľ plynul príznačný romantický pesimizmus a sklamanie .

4. Anglický romantizmus • GeorgeGordonByron– Putovanie ChildaHerolda- romatický epos, obsahuje autobiografické prvky. Džaur, Korzár, Lara-romantické básnické poviedky,ktorých námety čerpal z ciest po Oriente; typy revoltujúcich hrdinov. Chillonský väzeň- báseň preniknutá ideou slobody ; na hrade Chillonpri Ženevskom jazere väznia povstalca, ktorého po mnohých rokoch vyslobodia bernskí vzbúrenci ; nevie si zvyknúť na slobodu a cnie sa mu za väzením; autor v básni vyjadruje túžby Švajčiarov vyslobodiť sa z pod cudzej nadvlády. • PercyByssheShelley– Odpútaný Prometeus-lyrická básnická dráma;obmenil starú antickú báj o hrdinovi sa vzoprel bohom a priniesol ľudom oheň; básnik verí v konečné víťazstvo dobra nad zlom.; hra je prorodctvom o nevyhnutnom páde tyranov a oslobodení ľudstva • WalterScott–zberateľ škótskych ľudových balád sa stal zakladateľom historickej poviedky a historického románu. Waverley,- román čerpajúci dej zo škótskeho povstania vydaný anonymne, pretože slávil u čitateľov i kritiky veľký úspech nasledovali po ňom daľšie. Ivanhoe, Pirát, Talizman, QuentinDurward – romány.

5. Francúzsky romantizmus I. • Jean-Jacques Rousseau -  politický filozof, Aj keď sa narodil v Ženeve, priraďujú ho k najvýznamnejším Francúzom, ktorí mali najväčší vplyv na Francúzsku revolúciu (1789). Témy Rousseauovej politickej filozofie a jeho túžba po slobode, rovnosti a bratstve inšpirovali revolucionárov, ktorí chceli odstrániť výsady a nadvládu aristokracie.  •  Spoločenská zmluva – dielo, v ktorom bránil práva obyčajných ľudí voči dedičným výsadám. •  V knihe Emil alebo o výchove (1762) kritizoval Rousseau rímskokatolícku cirkev. Emil je predovšetkým úvahou o pedagogike. Rousseau v ňom opisuje výchovu fiktívnej postavy žiaka. Tvrdí, že ľudia sú prirodzene dobrí, ale kazí ich spoločnosť. Preto by sa malo deťom umožniť vyvíjať sa vlastným tempom a podľa vlastných predstáv. • Aby sa vyhol uväzneniu, utiekol z Paríža, ale vzápätí ho postihla dlhodobá duševná choroba. V januári 1766 odišiel na sedemnásť mesiacov do Anglicka. Keď sa znovu vrátil do Francúzska, trpel takmer paranoidnou utkvelou predstavou, že je stále prenasledovaný.

6. Francúzsky romantizmus II. • Victor Hugo – francúzsky básnik, prozaik, dramatik, románopisec, politik a jeden z najvýznamnejších predstaviteľov francúzskeho romantizmu. Jeho otec bol nadšený bonapartista, matka, naopak royalistka. Hugo dlho kolísal medzi týmito dvoma pólmi a veľmi ťažko sa prepracovával k demokratickému, republikánskemu postoju, V roku 1837 bol vymmenovaný za dôstojníka Čestnej légie. Roku 1845 vstúpil do politiky ako zástanca pravicovej politiky. Ľavicovým politikom sa stal až v októbri 1849. Od tej doby vystupoval ako odporca Ľudovíta Bonaparta a zástanca liberálneho socializmu. Z dôvodu odišiel po štátnom prevrate (2. decembra 1851) do exilu a usadil sa v Bruseli, potom na ostrovoch Jersey a Guernsey (Normandia). Do Paríža sa vrátil až v roku 1870. Roku 1871 bol zvolený do boredauxského Zhromaždenia, ktorého veľmi skoro vystúpil. Roku 1875 sa stal senátorským delegátom a onedlho na to senátorom. Roku 1881 bol znovu zvolený ako senátorský delegát a roku 1882 sa opäť stal senátorom. Zomrel v Paríži pochovaný je v Panteóne medzi najslávnejšími mužmi Francúzska.

7. Cromwell- dráma, ktorej úvod sa stal manifestom romantizmu vo Francúzsku Chrám Matky Božej v Paríži- román ; príbeh osudového vzťahu ohyzdného Quasimoda, krásnej Esmeraldy a pokryteckého kňaza Frolla ; sugestívne zachytáva život spoločenských vrstiev (chudobu, mešťanov, cirkev, šľachtu) v stredovekom Paríži. Legenda vekov- trojdielny básnický cyklus, vznikol vo vyhnanstve; básnik v ňom zobrazil vývoj ľudstva na jeho ceste za pokrokom a humanizmom. Bedári- rozsiahla románová skladba zobrazuje životné osudy trestanca JeanaVajeana; v základnej myšlienke ide o zápas nespravodlivosťou spoločenských zákonov v dobe júlovej monarchie. Robotníci mora – román, vznikol počas pohybu na ostrovoch v Lamanšskom prielive Deväťdesiattri- historický román odráža kruté politické pomery na francúzskom vidieku v dobe revolúcie.

8. Nemecká literatúra • Novalis- vlastným menom Friedrich von Hardenberg Hymny noci- zbierka básní s motívom stratenej lásky túžby po smrti a oslavov Panny Márie, obsahuje kontrasty dňa, života a moci. • Jakub a WilhelmGrimmovci– zaoberali sa nemeckou ľudovou slovestnosťou a germánskou mytológiou. Preslávili sa ako zberatelia a vydávatelia súboru nemeckých ľudových rozprávok. Verili, že v ľudovej poézii sa prejavuje jednak duch ľudu, ale i božský duch preto venovali pozornosť svetu jednoduchých, chudobných ľudí. Odmenov nebýva len bohatstvo ale aj šťastie v skromnom všednom živote • HeinrichHeine– z politických dôvodov i kvôli rozchodu literárnymi a vlasteneckými myšlienkami svojich vrstovníkov emigroval do Francúzska, kde žil do konca života. Kniha piesní- básnická zbierka, ktorej najznámejšia skladba Lorelei patrí ku klenotom nemeckej literatúry. Obrazy z ciest- zánrové obrazy z ciest po Nemecku, Anglicku, Taliansku. Vytvoril nový druh fejtónu.

9. Ruská literatúra I. • Alexander Sergejevič Puškin- básnik a zakladateľ modernej ruskej prózy. • Pochádzal zo starej šľachtickej rodiny. Už ako dieťa mal rád knihy a zaujímal sa o literatúru. • V Petrohrade spoznáva liberálne myšlienky z Francúzska. 1820 vyhnaný- pre svoje satirické básne na juh Ruska. Cestuje po Kryme a Kaukaze.V Kišiňove nadväzuje kontakty s neskoršími dekabristami.Vychádza lyrická poéma Ruslan a Ľudmila a zároveň Kaukazský zajatec. • V decembri 1825 umrie cár Alexander I. a v Petrohrade vypukne povstanie dekabristov, zhodou náhod sa ho však Puškin nemôže zúčastniť. • V roku1826 mu nový cár Mikuláš I. povolil pobyt v Moskve, pod dohľadom polície.dmieta Puškinovu stať O ľudovej výchove, v ktorej sa snažil pomôcť– dekabristom; a taktiež cár nepovolí vydať Borisa Godunova.  • V apríli 1830 žiada o ruku Natáliu Gončarovovú a odchádza na jej statok Boldino.V Rusku vypukne cholera a Puškin je nútený ostať v Boldine. Nastáva „boldinská jeseň“ – obdobie najväčšej Puškinovej kreativity. Z Boldina sa vracia s: Skúpy rytier, Mozart a Salieri, Kamenný hosť a Hostina v čase moru, ale najmä s dokončeným románom vo veršoch – Eugen Onegin. • Vo februári 1831 sa žení s Gončarovovou a žijú v Petrohrade. V roku 1833 udelil cár Puškinovi najnižšiu dvorskú hodnosť, aby Puškinova manželka, ktorej sa otvorene dvoril, mala prístup na všetky dvorské plesy. Medzitým Puškin odchádza na Ural zbierať informácie k dejinám Pugačevovej vzbury. Dokončuje novelu Piková dáma a svoju vrcholnú poému Medený jazdec. • Zomiera 10. februára 1837 po zranení, ktoré utŕžil v súboji s Georgesom d'Anthèsom dva dni predtým.

10. Ruská literatúra II. • Michail JurievičLermontov – bol nútený dvakrát na cárov rozkaz odísť do vyhnanstva na Kaukaz; rovnako ako Puškin zahynul predčasne v súboji . Démon – básnická poéma, ktorá vyslovuje základnú myšlienku celej Lermontovej tvorby a jeho životnej filozofie: zlo sa rodí z bezmocnosti dobra. Hrdina našich čias- román zameraný na aktuálne spoločenské otázky – hrdina Pečorin je „zbytočný človek“ je spoločenským vydedencom z vlasnej vôle a márne hľadá zmysel života. V diele je zobrazovaný z rôznych uhlov pohľadu a v rozličných životných situáciách : • vo vzťahu k nadriadenému, • vo vzťahu k milovanej dievčine • k čiernohorským pašerákom, počas súboja Je vypočítavý, sebecký, cynický, svetom sklamaný človek a zároveň energický, talentovaný a odvážny. Jeho chladný nadhľad nad skutočnosťou a trpkosť, s akou ju komentuje prenikajú celým dielom

11. Poľská literatúra • Adam Mickiewicz – pochádzal z rodiny advokáta, ako študent da zúčastnil pokrokového hnutia mládeže, ktoré sa usilovalo o poľskú samostatnosť; bol obvinený z nedovoleného politického spolčovania, a preto ho poslali do vyhnanstva v Rusku. To ho v mnohom obohatilo- poznal nádhernú prírodu na Kryme, ruskú spoločnosť a kultúru. V Petrohrade sa zoznámil s Puškinom i so svojou budúcou ženou Celinou. Novembrové povstanie v roku 1830 pochovalo sen o poľskej samostatnosti a Mickiewicz v roku 1832 mieri do Drážďan a potom do Paríža. • Konrad Wallenrod- historický epos; hrdina sa zriekol osobného šťastia, len aby mohol svojím životom i smrťou prospieť vlasti – Litve; Wallenrod, člen podrobeného litovského národa, môže bojovať proti nepriateľovi len tak, že sa uchýli k pretvárke a zrade; získa dôveru križiakov , stane sa veľmajstrom, ich vojská pošle do záhuby a sám tragicky zomiera. • Pán Tadeáš- rozsiahly národný epos, načrtol v ňom veľkolepý obraz poľskej spoločnosti počas napoleónskych vojen, jej zvykov, obyčajov, túžob i prehier.

12. Maďarská literatúra • Sándor Petőfi – básnik horiaci pre slobodu a všeľudské ideáli. Pochádzal z chudobnej rodiny, jeho matka bola zo Slovenska – Turca. Doznieva v ňom romantické rozcitlivenie, ktoré vystrieda praktický zmysel pre realitu. Píše vlasteneckú, revolučnú i milostnú poéziu. Po vypuknutí revolúcie v roku1848 sa stal vodcom revolučnej mládeže a bojoval na čele povstania. Padol počas revolúcie • Obeste kráľov- revolučná báseň • Apoštol- epická skladba, opisuje tragický osud revolucionára; pripomína udalosti z básnikovho života; dielo je plné dramatického napätia a končí sa atentátom na kráľa; autor vyjadruje nenávisť k tyranii a predvída premeny spoločnosti.

13. Literatúra USA • Edgar Allan Poe – prozaik, básnik, tvorca a majster krátkej romantickej a fantastickej poviedky, zakladateľ detektívnej novely. Vo svojich dielach dokázal skvele navodiť atmosféru hrôzy a tajomna osobitou obraznosťou a symbolickosťou. • Postrastiplnom živote (syn kočovných hercov, sirota v dvoch rokoch, rozpory s otčimom, vylúčenie z vojenskej akadémie, alkohol, drogy, dlhodobá choroba veľmi mladej manželky – jeho sesternice, biedne výplaty za literárne diela atď. ) skoro zomrel. Je považovaný za predchodcu autorov moderných hororov. Jeho básnická tvorba ovplyvnila najmä francúzskych symbolistov, prostredníctvom ktorých prenikol do európskej literatúri. • Havran –básnická skladba s témou smrti mladého dievčaťa Lenory; autor vytvoril víziu posla smrti v podobe vtáka havran; smútok ako základ krásna vyjadril veľmi účinne opakovaním verša never more čiže nikdy viac • Vraždy na Ulici Morgue –detektívna poviedka s postavou amatérdkeho detektíva a jeho menej chápavého spoločníka • Jama a kyvadlo, Zánik domu Usherovcov –hororové poviedky, hrôzostrašné príbehy s motívmi zániku a smrti. • V básnickej tvorbe bol Poe racionalista ako dosvečujú jeho eseje. Báseň podľa neho vzniká rozumnou úvahou a nie náhodnou inšpiráciou. Podobne postupoval i v próze. Stanovil si najprv konečný efekt a až potom konštruoval dej.

14. Česká literatúra • Karel Jaromír Erben- historik právnik, básnik, zberateľ ľudovej slovesnosti, prekladateľ. Vyštudoval filozofiu a právo. Stal sa sekretárom v Národnom múzeu a neskôr archivárom mesta Praha. Zanechal po sebe cenné literárne, vedecké a zberateľské dielo. Kytice –zbierka 13 básní, prevažne balád o svete a morálnych zásadách spoločnosti; tragika balád je vždy dôsledkom narušenia odvekého prirodzeného poriadku • Karel Hynek Mácha- básnik, prozaik, divadelný ochotník, najvýznmnejší predstaviteľ českého romantizmu. Bol veľmi ovplyvnený búrlivou politickou situáciou 30-tych rokov 19.storočia; pomáhal poľským radikálom prežiť, učil sa ich jazyk, preberal ich myšlienky zúčastňoval sa divadelného života. • Cikáni –román, popisujúci život na okraji spoločnosti, rozpor sna a skutočnosti, realistická kresba postáv, romantické tragické zápletky; prvý krát sa tu zobrazuje motív vraždy otca -zvodcu . • Máj- lyrickoepická báseň, skladba má predspev, štyri spevy a dve intermezzá, zachytáva rozpor medzi životom a smrťou nesmrteľnosťou a vedomím zániku. Máchov Vilém je typickou romantickou postavou- vylúčený zo spoločnosti z domu ho vyhnal otec , pomstí sa nepoznanému otcovi za zvedenie svoje milej Jarmily a ako otcovrah je odsúdený na smrť. Dozvedá sa o tom Jarmila a zo žiaľu nad osudom Viléma skočí do jazera. Noc pred popravou je naplnená Vilémovými a zároveň aj autorovými filozofickými úvahami o ľudskom živote a smrti.

15. Božena Němcová – narodila sa vo Viedni, detstvo prežila v Patibořiciach; najviac ju ovplyvnila babička. V 17 rokoch bola vydatá za úradníka Josefa Němca, s ktorým sa kvôli jeho zamestnaniu mnohokrát sťahovala; žili aj na Slovensku. Mala 4 deti, existenčná situácia rodiny nebola dobrá, častokrát trpeli biedou. V manželstve nebola nikdy šťastná ; obrovskú bolesť prežívala pri strate nadaného syna Hynka. Stretávala sa s vlastenecky zmýšlajúcimi vzdelancami a spisovateľmi, na Slovensku so Samom Chalúpkom a Jánom Bottom. • Pohorská vesnice –román; sociálno- utopické dielo o ľudomilnej šľachte; má didaktický charakter ( rozhovory postáv sú ilustratívne a nabádavé) • V zámku a podzámčí –konfrontácia života pánov a ľudí zijúcich v podhradí • Chýže pod horami –idealizácia česko-slovenských vzťahov • Babička –poviedka; čerpá so spomienok na babičku, ktorá trávi posledné roky života na Starém bělidle a stará sa v rodine svojej dcéry o vnúčatá, zachytáva jeden rok vidieckeho života so všetkými povinnosťami a radosťami, všednými i sviatočnými udalosťami, dej nemá súvislú líniu, ide len o zachytenie jednotlivých obrazov, babička je idealizovanou postavov, ktorá stelesňuje životodarnú silu ľudu, harmonickú osobnosť a večný ideál ľudstva