LEXIKOLÓGIA = náuka o slove a slovnej zásobe

LEXIKOLÓGIA=náuka o slove a slovnej zásobe PaedDr. Silvia Hajdúová

Lexikológia • Lexikológia (gréc. lexis – slovo, logos - veda) • je náuka o slove a slovnej zásobe. • Objasňuje slovnú zásobu z hľadiska významu (sémantiky) a z hľadiska formy (pomenovania). • Lexéma (lexikálna jednotka, t.j. slovo) je základná jazyková jednotka lexikológie. • Slovná zásoba (lexika) je súhrn všetkých slov, ktoré existujú v jazyku. • V rámci jazykového systému tvorí slovná zásoba lexikálnu (významovú) rovinu jazyka.

Slovoje ustálená skupina hlások (písmen), ktorá niečo pomenúva, označuje – má lexikálny (vecný) význam • Slová majú aj gramatický význam, ktorý umožňuje vyjadriť vzťahy medzi nimi pomocou slovných tvarov • Pod pojmom gramatický význam slova rozumieme schopnosť slova vyjadriť gramatické kategórie, ako napríklad rod, číslo, pád podstatných mien alebo slovesný čas • lexikálny význam slova + gramatický význam slova = úplný význam slova

Základná slovná zásoba (tzv. jadro)obsahuje najčastejšie používané slová – asi 1000 až 1500 slov • Slovná zásoba obsahuje aj okrajové vrstvy • Počet jednotiek slovnej zásoby sa neustále mení, nie je možné ho presne zistiť. • Nikto z používateľov jazyka nepozná celú slovnú zásobu. • Aktívnu slovnú zásobu tvorí asi 5000 až 10 000 lexikálnych jednotiek (lexém, slov) • Pasívna slovná zásoba, ktorej rozumie človek, ale ju aktívne nepoužíva, je šesťkrát bohatšia než aktívna slovná zásoba.

Systém v slovnej zásobe • Slovná zásoba však nie je súčtom (súhrnom) všetkých slov, ale slová sú v nej vo vzájomných vzťahoch - tvoria systém podľa: • lexikálneho (vecného) významu • významových súvislostí , vzťahov medzi slovami • vonkajšej podoby (formy) • počtu slov, potrebných na vyjadrenie jedného lexikálneho významu • časovo príznakových slov (dobového výskytu) • príslušnosti k štýlovej vrstve • expresivity

podľa lexikálneho (vecného) významu: • jednovýznamové slová – pomenúvajú len jednu skutočnosť, označujú práve jeden výraz, napr. Slovensko, Peter, Váh, dusík, dievča, váza, peniaze, .... b) viacvýznamové slová = polysemá(v KSSJ sa značia číselným označením) Jav sa nazýva lexikálna polysémia, napr. slovo hlava • Aký základný význam má slovo hlava? • Okrem základného (prvotného významu) majú aj prenesený (druhotný) význam:

Vzniká : A) lexikalizovaná metafora -- vzniká na základe podobnosti pomenovaných javov, napr. hlava rodiny, hlava stroja, ucho hrnčeka, vodovodný kohútik, noha stola, hlavička (vo futbale) B) lexikalizovaná metonymia – vzniká na základe vnútornej, vecnej podobnosti , napr. lazar – chorý človek, nosiť norka – nosiť norkový kožuch, čítať Hviezdoslava – čítať jeho dielo

2. význam. súvislostí , vzťahov medzi slovami: • synonymá – rovnoznačné, majú rôznu formu, ale rovnaký alebo podobný význam =˃ vznikajú: -- absolútne (úplné) synonymá, napr. tlakomer – barometer, jazykoveda – lingvistika -- čiastočné synonymá , napr. plakať – nariekať, --synonymické rady –skladajú sa z viac ako dvoch synoným,napr. rojčivý -- snivý -- blúznivý • antonymá (opozitá) – protikladné, napr. biely – čierny, deň – noc , rýchlo – pomaly c) paronymá – hláskoslovne a významovo sa ovplyvňujúce, napr.kánon – kanón, veta - veda

3. členenie podľa vonkajšej podoby (formy ): homonymá -- rovnozvučné slová, majú rovnakú podobu (formu), ale úplne odlišný význam, neexistuje medzi nimi významová súvislosť (v KSSJ sa značia horným indexom). Napr. matka: rodička hovorovo druh skrutky, tzv. matica banka : peňažná inštitúcia nádoba

4. Členenie slov na základe počtu slov, potrebných na vyjadrenie jedného lexikálneho významu: • združené pomenovania – ustálené slovné spojenia, ktoré nemajú expresívny charakter, napr. šijací stroj, štátny úradník , konať dobro univerbizácia – viacslovné združené pomenovanie nahradíme jedným slovom, napr. diplomová práca – diplomovka, minerálna voda – minerálka, multiverbizácia – jednoslovné pomenovanie nahradí viacslovným pomenovaním, napr. financie – finančné prostriedky, darovať – dať do daru

frazeologizmy (frazeologické jednotky)--sú ustálené slovné spojenia s obrazným a nerozložiteľným významom, ktorý je často expresívny,napr. vziať nohy na plecia, hádzať hrach na stenu, mať eso v rukáve, streliť capa • idiómy -- ustálené slovné spojenia, ktoré už nemôžeme rozdeliť ani z významovej, ani formálnej stránky, napr. od buka- do buka, lážo-plážo, na cimpr-campr d) porekadlá –sú obrazným pomenovaním, ktoré vyjadruje ľudovú múdrosť, ale nevyplýva z nich ponaučenie, napr. akoby hrach na stenu hádzal, dostal sa z blata do kaluže, ...

príslovia – sú ustálené slovné spojenia, ktoré majú konštrukciu vety, príp. súvetia a sú stručným vyslovením ľudovej múdrosti, pričom z nich vyplýva ponaučenie, napr. kto je skúpy, ten je i hlúpy, pod lampou býva najväčšia tma • pranostiky -- sú ustálené slovné spojenia, ktoré predstavujú ľudové skúsenosti z dlhodobého pozorovania prírodných javov i počasia, napr. Katarína na ľade, Vianoce na blate, Studený máj, v stodole raj, Medardova kvapka, štyridsať dní kvapká

5. podľa časovo príznakových slov (dobového výskytu): • nové (neologizmy) • zastarané: archaizmy –majú synonymá historizmy –nemajú synonymá 6. podľa príslušnosti k štýlovej vrstve: a) neutrálne - štylisticky nepríznakové b) štylisticky príznakové -spisovné (odborné, básnické, hovorové) c) štylisticky príznakové - nespisovné (vulgárne, žargónové, argotové, slangové, nárečové)

7. podľa expresivity: • nocionálne –neutrálne (bez citového zafarbenia) • citovo zafarbené– expresívne eufemizmy –zjemňujúce alebo zdrobneniny dysfemizmy –zhoršujúce alebo pejoratíva

 • Ďakujem za pozornosť... 

LEXIKOLÓGIA = náuka o slove a slovnej zásobe