Prioritizácia rizík

1. Prioritizácia rizík Téma 9

2. Cieľ prioritizácie rizík pomocou špecifických kritérií a postupov zoradiť identifikované a ohodnotené riziká v postupnosti podľaich významnosti(priority). • Ide v podstate o rozhodovací proces, ktorý využíva jedno alebo viacej kritérií na rozhodnutie o priorite konečného počtu identifikovaných a ohodnotených rizík, pričom každé z  rizík je popísané minimálne týmito charakteristikami: • pravdepodobnosťou alebo početnosťou, • dôsledkami, • komplexným vyjadrením veľkosti rizika.

3. Obsah prioritizácie rizík Ide v podstate o rozhodovací proces, ktorý využíva jedno alebo viacej kritérií na rozhodnutie o priorite konečného počtu identifikovaných a ohodnotených rizík, pričom každé z  rizík je popísané minimálne týmito charakteristikami: • pravdepodobnosťou alebo početnosťou, • dôsledkami, • komplexným vyjadrením veľkosti rizika.

4. Význam prioritizácie rizík • voľba bezpečnostných a ochranných opatrení,  pri navrhovaní bezpečnostnej koncepcie a pri tvorbe stratégie situačnej prevencie.

5. Metódy prioritizácie rizík • metóda poradia, • metóda párového porovnania, • metóda bodového hodnotenia.

6. Metóda poradia využíva princípy expertného ohodnocovania: • každému riziku je expertom priradené poradie podľa jeho dôležitosti (významnosti, nebezpečnosti ap.), • vypočíta sa váha každého rizika, • maximálna priorita bude prisúdená tomu riziku, pre ktoré dosiahne jeho váha maximálnu hodnotu.

7. Hodnotenie metódy poradia Z popisu tejto metódy vyplýva, že môže byť použitá bez ohľadu na to, aká metóda bola použitá na ohodnotenie rizík. Veľkosť čísla priradeného danému riziku ja závislá len od intuícii a skúsenosti experta.

8. Metóda párového porovnávania • Metóda párového porovnávania spočíva v určení dôležitosti (významnosti, nebezpečnosti) rizika postupným porovnávaním každej dvojice rizík. • Riziká sa zapisujú v tzv. Fullerovom trojuholníku. Schéma Fullerovho trojuholníka je založená na zápise dvojíc porovnávaných rizík do dvoch riadkov pod seba pre jednoduchosť očíslované 1,2,...m. Riziká pritom nemusia byť usporiadané podľa dôležitosti. V prvom z dvojice riadkov je vždy zapísané číslo rizika, podľa ktorého robíme porovnávanie, v druhom riadku sú vždy riziká s vyšším číselným označením.

9. Príklad: Budeme porovnať napr. šesť rizík. Vytvoríme Fullerov trojuholník a označíme v ňom výsledky porovnávania:

10. Vyhodnotenie • Riziko R1 R2 R3 R4 R5 R6 • Počet priorít 3 2 5 2 1 2 • Výsledné priority 2 3-5 1 3-5 6 3-5 Z tohto príkladu vyplýva, že najvyššiu prioritu má riziko R3 a najmenšiu prioritu má riziko R5.

11. Hodnotenie • Nevýhodou tejto metódy je, že síce kvantifikuje počet priorít rizika, ale nevyjadruje intenzitu rozdielu porovnávaných rizík. • Tento nedostatok môže byť odstránený použitím porovnania intenzity kvalitatívnych rozdielov dôležitosti (významnosti) dvojice porovnávaných rizík.

12. Metóda bodového ohodnotenia Metóda bodového ohodnotenia je spôsob expertného ohodnotenia priority rizík, pri ktorom sa jednotlivým rizikám priraďuje určitá bodová hodnota, ktorá vyjadruje poradie ich významu (dôležitosti) podľa zvolených kritérií. Použitie metódy bodového ohodnotenia na účely prioritizácie rizík je vhodné vtedy, ak sme použili kvalitatívne metódy ohodnotenia rizík.

13. Postup pri použití metódy bodového ohodnotenia: • Stanovíme kritériá na porovnávanie rizík K1, ...Ks. • Každému kritériu stanovíme váhový koeficient zo zvoleného  intervalu, napr. . • Každé riziko bodovo ohodnotíme číslom zo zvoleného intervalu, napr., pričom číslo 1 znamená najmenej a číslo 10 najviac. • Bodové ohodnotenie rizika vynásobíme váhovým koeficientom. • Najvyššiu prioritu bude mať to riziko, ktorého súčin bodového ohodnotenia a váhového koeficientu bude najvyšší.

14. Hodnotenie Výhodou použitia tejto metódy spočíva v tom, že nemusíme poznať pravdepodobnosti výskytu rizík a postačuje nám len ich kvalitatívne ohodnotenie .

15. Prioritizácia rizík, aj keď je v postupnosti činností pri analýze rizík poslednou, má veľký význam pre rozhodovanie bezpečnostných manažérov o variante bezpečnostného systému. Poznanie dôležitosti, významnosti alebo nebezpečnosti identifikovaných rizík umožní kvalifikovane rozhodnúť o tom, ktoré riziká musia byť eliminované, ktoré stačí znížiť a ktoré je možné akceptovať. Tým bude realizovaný princíp rozumnej dostatočnosti a  vytvorený bezpečnostný systém bude dostatočne efektívny.