1 / 10

Vytvorenie ekologicko-funkčných priestorov (EFP) a zón

Vytvorenie ekologicko-funkčných priestorov (EFP) a zón. Tomáš Dražil, Správa NP Slovenský raj Pavol Polák, COPK Banská Bystrica Banská Bystrica 2.2.2005.

chakra
Download Presentation

Vytvorenie ekologicko-funkčných priestorov (EFP) a zón

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Vytvorenie ekologicko-funkčných priestorov (EFP) a zón Tomáš Dražil, Správa NP Slovenský raj Pavol Polák, COPK Banská Bystrica Banská Bystrica 2.2.2005

  2. Výstup zo socio-ekonomického hodnotenia: - modely starostlivosti o biotopy a biotopy druhov- odchýlky socioaktivity v polygóne od modelu EFP je charakterizovaný homogenitou ekologických podmienok (ekologický aspekt) a jednotným funkčným zameraním z hľadiska cieľov ochrany prírody (funkčný aspekt), pričom je v území priestorovo opakovateľnou jednotkou

  3. EFP vzniká zoskupovaním polygónov v rámci kombinácie modelu starostlivosti, po zohľadnení interakcie druh-biotop. Ekologicko-funkčné priestory a zóny sú nástrojom priestorovej diferenciácie územia. Vymedzenie takýchto jednotiek umožní efektívnejšie stanoviť režim starostlivosti, pričom pre každú jednotku sa stanovia konkrétne ciele a opatrenia Na plochách zahrnutých do jedného EFP v rozličných častiach územia sa teda uplatňuje rovnaký model starostlivosti.

  4. Zonácia § 30 Zákona č. 543/2002: Chránené územia možno na základe stavu biotopov členiť najviac na štyri zóny, ak je to potrebné na zabezpečenie starostlivosti o ne. Zóny sa vymedzujú a odstupňujú podľa povahy prírodných hodnôt v nich tak, aby piaty stupeň ochrany bol určený v zóne A, štvrtý stupeň v zóne B, tretí stupeň v zóne C a druhý stupeň v zóne D.

  5. Východiská zonácie • Zákazy a súhlasy v príslušných stupňoch ochrany • Súčasné stupne ochrany v území– kap. 2.2 • Výsledky hodnotení, resp. stanovenie EFP DILEMA: Zónovať územie alebo nie?

  6. Zónujem vtedy, ak chcem mať v území plochy s rôznym stupňom ochrany • Pri menších, homogénnych územiach spravidla nezónujem. Zóny môžem vytvárať spájaním vyčlenených EFP s prihliadnutím na ich navrhovaný cieľový stav a model starostlivosti – bez zásahu, obnovný manažment, intenzívne využívanie... Pri veľkých územiach je predpoklad, že z dôvodu kompaktnosti a celistvosti zón bude potrebné presunúť niektoré polygóny do iného EFP.

  7. Manažér územia musí mať predstavu o konečnej podobe zonácie! Zóna A: Územie ponechané na prirodzený vývoj. Môže ísť o prírodné územia, ktoré neboli zmenené ľudskou činnosťou alebo boli pozmenené len veľmi málo (napr. prírodné lesy), alebo môže ísť o biotopy, kde dlhodobým cieľom starostlivosti je umožnenie sekundárnej sukcesie a ponechanie na procesy prirodzeného vývoja. Zóna B: Zóna B zahŕňa časti územia s významnými prírodnými hodnotami, s výskytom biotopov a druhov v priaznivom stave, ktorých zachovanie a posilnenie vyžaduje mierne a jemné regulačné zásahy

  8. V prípade zóny B môže dôjsť k týmto prípadom (podzónam):Zóna pravidelného (udržiavacieho) manažmentu (B1)Zóna obnovného manamentu (B2) – prechod do A Zóna C: Zahŕňa časti územia európskeho významu s výraznejším narušením ekosystémov a výraznejším socio-ekonomickým využívaním, kde je potrebné upraviť existujúce hospodárske využívanie. Zóna D: Tu zaraďujeme časti územia kde sa nevyskytujú ucelené územia s výskytom biotopov a druhov európskeho významu, no do územia európskeho významu boli zaradené z hľadiska kompaktnosti vymedzenia územia a z hľadiska vytvorenia nárazníkovej zóny.

  9. 4. Ciele a opatrenia 4.1. Strategické ciele na dosiahnutie priaznivého stavu 4.2. Operatívne ciele na dosiahnutie priaznivého stavu 4.3. Navrhované opatrenia a regulatívy s určeným termínom, nákladmi a zodpovednosťou za realizáciu • v prípade, že bolo hodnotenie v kapitole 3. dobre vyhotovené je stanovenie cieľov jednoduché, ak sú v území vytvorené aj zóny je dobre strategické ciele (4.1.) formulovať pre jednotlivé zóny a operatívne ciele (4.2.) pre jednotlivé EFP. Opatrenia (4.3.) takisto samostatne pre vyčlenené EFP (i keď niektoré opatrenia majú všeobecnejšiu platnosť pre celé územie, vypracováva sa súbežne s kapitolou 3.3.) • ciele a opatrenia musia reagovať na : • 1. výsledky hodnotenia stavu lokalít biotopov/druhov (časť 3.1.) • 2. na významnosť jednotlivých lokalít biotopov/druhov (časť 2.1.) • 3. na charakter ich manažmentu, t.j. či stav biotopu/druhu na lokalite zlepšujem alebo udržujem (odporúčanie zo syntézy 2.1, 3.1 a upravené podľa 3.2) • 4. na výsledky socioekonomického hodnotenia a to predovšetkým ak bolo negatívne vo vzťahu k lokalite biotopu/druhu

More Related