vidlochvost ovocný

1. Národny park Muránska planina vidlochvost ovocný

2. Výmera: Vlastné územie: 20 318 ha Ochranné pásmo: 21 698 ha Stupeň ochrany:Vlastné územie: 3 Ochranné pásmo: 2 Najvyšší vrch v NP: Fabova hoľa – 1439 m n.m. Najvyšší vrch ochranného pásma: Stolica – 1476 m n.m. Najhlbšia priepasť: Michňová – 105 m Najrozsiahlejší jaskynný systém: Bobačka – 3 km Lesnatosť: cca 86% Fabova hoľa

3. Vyhlásený Nariadením vlády SR č. 259/1997 Z.z., ktorým sa vyhlasuje Národný park Muránska planina zo dňa 23. septembra 1997.

4. , number of employees: 12 pracovníci.:riaditel spravy. lesnik,precovnicka pre environmentanu vychuvu ,strazca, zoolog, Regionalny informatik, botanik Činnost: Územná ochranaDruhová ochrana rastlínDruhová ochrana živočíchovOchrana anorganických častí prírodyOchrana drevínOchrana biotopovMedzinárodná spoluprácaVýchova a vzdelávanie

5. Inovacie: chov huculov • Čo je cieľom projektu? • Využiť kone na obhospodarovanie vytipovaných lúk na Muránskej planine. • zachovanie biodiverzity vzácnych lúčnych spoločenstiev. • Prispieť k rozvoju cestovného ruchu v regióne. • Prispieť k udržaniu plemena koňa Hucul. • ochrana alebo rozvoj? • Zlatou strednou cestou je trvalo-udržateľný turizmus, ktorého • princípom je citlivo rozvíjať cestovný ruch v regióne národného parku • pri súčasnom zachovaní prírodného bohatstva. •  -dokončenie analýzy vlastníckych vzťahov v území národného parku, • personálne a matriálne dobudovanie Správy Národného parku • Muránska planina, • vypracovanie koncepčných materiálov so stratégiou ochrany územia • (Program starostlivosti o územie, priestorová diferenciácia NP)

6. v nadväznosti na koncepčné materiály kontinuálne budovanie siete • maloplošných chránených území, • usmerňovanie vzrastajúceho turistického využívania územia a jeho • hospodárskej exploatácie (lesné hospodárstvo, pasienkárstvo, • poľovnícke využívanie) • v súvislosti s vzrastajúcim turizmom realizovať projekty informačných stredísk • a terénneho informačného systému národného parku • realizácia projektov praktického menežmentu najohrozenejších spoločenstiev • a druhov (napr. menežment floristicky hodnotných lúčnych a mokraďových • spoločenstiev, eliminácia smrtiacich účinkov 22 kV elektrického vedenia na • vtáctvo, zabezpečenie hniezdisk dravých vtákov proti ich vykrádaniu, plošné • rozšírenie projektu záchrany žiab pri jarnej migrácii a pod.) • v oblasti výskumu a monitoringu pokračovanie dlhodobých programov • (napr. biológia Daphne arbuscula, sledovanie populácie Waldsteinia ternata, • sledovanie vplyvu obhospodarovania lúk na spoločenstvo vstavačovitých, • dlhodobý monitoring zimujúcich netopierov) a zabezpečenie inventarizácie • nedostatočne známych ekosozologicky významných taxónov • (napr. Tetrao urogallus, jaskynná fauna, sledovanie početnosti vydry riečnej).

7. 14. Lessons learnt: problems and challenges, fostering and impeding factors   Z hľadiska turistky a rekreácie nie je NP Muránska planina tak výrazne zaťažená nadmernou návštevnosťou ako iné národné parky Slovenska. Súvisí to s absenciou rozvinutej infrakštruktúry voľného cestovného ruchu a s relatívnou nedostupnosťou krasovej planiny. V zmysle medzinárodných kategórií na ohodnocovanie národných parkov má preto toto územie po doriešení legislatívnych väzieb šancu stať sa modelovým národným parkom, slúžiacim predovšetkým pre sledovanie vývoja prirodzených ekosystémov a v oblasti turistky pre jej aktívne formy.   Muránska planina je územím vhodným predovšetkým pre pešiu a lyžiarsku turistiku, po doriešení vhodných trás aj pre horskú cykloturistiku. Z hľadiska športového vzrastá v súčasnosti záujem o využívanie územia na horolezectvo a paragliding. Turistickými východiskami a zároveň vstupmi do národného parku sú obce po jeho obvode – najmä Muráň, Tisovec, Pohronská Polhora-Michalová, Červená Skala a Závadka nad Hronom.

8. NP Muránska planina

9. Muránska planina- západná časť Slovenského rudohoria Subprovincia: Vnútorné Západné Karpaty Geomorfologické celky: Veporské vrchy, Spišsko-gemerský kras, Stolické vrchy, Horehronské podolie Geologogická stavba: vápence,dolomity,krasové útvary Krajinné prvky:Vnútorná časť NP Muránska planina Hrdzavá dolina, Cigánka- stoja na nej ruiny hradu Veľká Stožka(1297 m), Malá Stožka(1204m), Najvyšší vrch- Kľak(1409m), Najhlbšia priepasť- Michňová(105m) Najrozsiahlejší jaskynný systém: Bobačka(3km) Západná časť NP Muránska planina najvyšší bod NP- Fabova Hoľa(1439 m) Stolické vrchy, Muránsky zlom

10. Hrdzavá dolina Veľká stožka

11. Klimatická charakteristika: Klimatická zonálnosť vo výškovom rozpätí 1000m Najchladnejšie a najvlhšie polohy: Fabova Hoľa, Stolica zrážky: 1000 mm(ročne) snehová pokrývka- viac ak 100 dní do roka priemerné teploty: január -7 °C júl 10 až 12 °C

12. Rastlinný kryt: diferencuje sa do klimaticko-vegetačných stupňov Južné lesostepné svahy:dreviny- dub žltkastý( quercus dalechampii) dub mnohoplodý (quercus polycarpa) jarybina mukyňa (sorbus aria) bylinná synúzia- poniklec prostredný( pulsatilla subslavica) prilbica jedhojová (Aconitum anthor) zvonček sibírsky(campanula sibirica) Severné svahy:dreviny- kosoderiva (pinus mugo) jarabina mišpuľková(Sorbus chamaemespilus ) bylinná synúzia- stračonôžka tatranská (Delphinium oxysepalum ) soldanelka karpatská (Soldanella carpatica) Vzázna rastlina: Waldsteinia trojlistá Magicova (Waldsteinia ternata subsp. magicii ) endemit: Lykovec muránsky ( Daphne arbuscula)

13. Lykovec muránsky ( Daphne arbuscula) soldanelka karpaetská (Soldanella carpatica) prilbica jedhojová (Aconitum anthor)

14. Lomikameň Wahlenbergov (saxifraga wahlenbergii) Waldsteinia trojlistá Magicova (Waldsteinia ternata subsp. magicii )

15. Lesy: zaberajú 86 % rozlohy nad 700 m bukový les nad 1000 m smrekový stupeň - za prirodzenú možno považovat kosodrevinu (pinus mugo), uplatňuje sa tu Vegetačná inverzia Živočíšstvo: 450 druhov chrobákov 350 druhov motýlov 286 druhov pavúkovcov 200 druhov dvojkrídlovcov 75 druhov mákkýšov Viaceré druhy predstavujú limitné hranice svojho rozšírenia Viazané len na toto územia: bystruškovitý chrobák Duva západokarpatský endemit: hrabáč tatranský (Pitymys tatricus) relikt : myšovka vrchovská (Sicista betulina) Na lúkach a pasienkoch sa voľne pasú kone zavalitého vzrastu: norik muránskeho typu

16. Norik muránskeho typu myšovka vrchovská (Sicista betulina) Vidlochvost ovocný (Iphiclides podalirius)

17. Orol skalný (Aquila chrysaetos) Tetrov hlucháň (tetrao urogallus)

18. Ľudské aktivity: V 19. storočí boli boli rozľahlé lesy Muránskej planiny Súčasťou panstva rodiny Coburgovcov. Starali sa o ochranu a Zveľaďovanie prírody. V národnom parku nie sú okrem horární, žrebčinca na Veľkej lúke a chaty Zámok pod Muránskym hradom nijaké trvalo obývané sídla Rekreačné centrá ležia na jeho obvode a sústreďujú sa do sedla Zbojská, ktorým prechádza unikátna ozubnicová železnica

19. Národné prírodné rezervácie Cigánka: vyhlásená v roku 1984, rozloha : 44,25 ha poloha : okres Revúca katastrálne územie: Muráň Geomorfologicky významný a rajinársky dominantný horský masív s výskytom vzácnych spoločenstiev fauny a flóry. Výskyt jednej z najvýznamnejších endemitov Slovenska: lykovec muránsky (Daphne arbuscula). V severnej časti Cigánky sa nachádza zrúcanina Muránskeho hradu, ktorý patrí medzi najvyššie položené hrady v Európe. Hradová : vyhlásená v roku 1984 rozloha: 127,47 ha poloha: okres Rimavská Sobota Katastrálne územie: Tisovec Vápencový hrebeň, v ktorom sa vytvorili pozoruhodné útvary –bralá, skalné okná a jaskyne. Západný výbežok hrebeňa sa končí tzv. Okrúhlou skalou so zvyškami stredovekých hradieb.

20. Hradová Cigánka

21. Hrdzavá: vyhlásená:1986 rozloha: 357, 19 ha poloha: okres Revúca katastrálne územie: Muráň Hlboká krasová kaňonovitá dolina s najjužnejším výskytom kpsodreviny na Slovensku (690- 775 mnm), ktorá sa udržiava vďaka prúdeniu vzduchu z Ľadovej jaskyne. Reliéf je zaujímavý výskytom rôznych krasových foriem (jaskyne, skalné okná, skalný most). Javorníková: vyhlásená:1986 rozloha: 170,65 ha poloha: okres Revúca katastrálne územie: Muráň Najkrajšia a najcennejšia lokality Muránskej planiny. Vysoký stupeň pôvodnosti a zachovalosti. Územie tvorí krasová dolina rozčlenená skalnými žľabmi a úvalinami. Z krasových foriem sa tu vyskytujú ponory, vyvieračky, skalné okná a niekoľko rastlín, ktoré majú aj archeologický význam. Potok pretakajúci dolinou vytvára niekoľko krásnych vodopádov.

22. Hrdzavá dolina

23. Kášter: vyhlásená: 1984 rozloha: 57,73 ha poloha: okres Rimavská Sobota katastrálne územie: Tisovec Dôvodom ochrany sú najmä botanické hodnoty územia s výskytom množstva chránených druhov rastlín( lykovec muránsky, prilbica jedhojová, plamienok alpínsky). Chránené územie je príkladom šírenia teplomilných prvkov flóry a fauny a ich miešania s chladnomilnými horskými prvkami. Malá Stožka: vyhlásená: 1965 rozloha: 59,61ha poloha: okres Revúca katastrálne územie: Muráň Strmý, bralnatý a prevažne zalesnený vápencovo-dolomitický vrchol je najzápadnejšim blokom Muránskej planiny. Z krasových foriem sa tu vyskytuje niekoľko jaskyniek a pozoruhodná skalná brána na severovýchodnom svahu. Predmetom ochrany je lesné spoločenstvo vytvorené v rozdielnej nadmorskej výške s pralesovými 90 až 200- ročnými porastmi smreka, jedle, buka, jarabiny ďalších cenných listáčov. Územie je biotopom Hlucháňa obyčného( Tetrao Urogallus).

24. Malá a Veľká Stožka

25. Poludnica: vyhlásená : 1984 rozloha: 330,43 ha poloha: okres Revúca katastrálne územie: Muráň V hornej časti územia sa nachádzajú závrty, pukliny, diery a jaskynky. Poludnica je jedno z najväčších nálezísk paleoendemitu lykovec muránsky na svete. Šarkanica: vyhlásená: 1984 rozloha: 454,75 ha poloha:okresy Revúca a Rimavská sobota katastrálne územie: Muráň a Tisovec Vápencovo dolomitický chrbát medzi Kľakom a Hrdzavou dolinou. Vyskytujú sa tu jaskyne (Voniaca, Šarkanica), priepasti (Šajba) a tiesňava (Martinova dolina). Vyskytujú sa tu chránené a ohrezené druhy rastlín( reliktné borovice, poniklec slovenský,orchudey)

26. Poludnica Šarkanica

27. Šiance: vyhlásená: 1999 rozloha:132,06 ha poloha:okres Revúca katastrálne územie: Muráň a Muránska Huta Územie reprezentuje zachovalú ukážku karpatských lesov s vekom 95 až 135 rokov a mimoriadne pestrým drevinovým zložením- Veľká Stožka: vyhlásená: 1965 rozloha: 259,21 ha poloha: okresy Brezno a Revúca katastrálne územie: Heľpa, Závadka nad Hronom, Muráň Severovýchodný bralnatý výbežok Muránskej planiny s množstvom zaujímavých javov, skalných veží, previsov, jaskýň (Machnatá, Chotárna), priepastí (Zadné Hory)a paleontologockých nálezísk. Predstavuje mimoriadne zachovalé pralesové spoločenstvá s dominujúcou smrečinou a reliktným smrekovcom Opadavým.

28. Zlatnica: vyhlásená: 1993 rozloha: 154,06 ha poloha: okres Brezno katastrálne územie:Šumiac Erozívna čiinnosť potokov na tomto území vymodelovala pozoruhodné krasové javy – vodopády, skalné stupne, obrie hrnce a jaskynný systém Národné prírodné pamiatky Bobačka: vyhlásená: 2001 poloha: okres Revúca katastrálne územia: Muránska Huta Najrozsiahlejší jaskynný systém Muránskej planiny s dĺžkou 2 221 m. Ide o fluviokrasovú jaskyňu s mimoriadnými prírodnými hodnotami, so sifónmy, s podzemnými jazierkami a najtypickejšie vyvinutými formami riečnej erózie v podzemí s podzemnými mostami, meandrami, tunelovými chodbami a pestrou živou zložkou.

29. Prírodné rezervácie Bacúšska jelšina: vyhlásená : 1967 rozloha: 4,26ha poloha: okres Brezno katastrálne územie: Bacúch Zachovalý smrekovo-jelšový porast na ľavom brehu Hronu, v malej, prechodne zaplavovanej zníženine. Čertova dolina: vyhlásená: 1993 rozloha: 49,02 ha poloha: okres Rimavská Sobota katastrálne územie: Tisovec Roklina vo vápencových horninách s výrazným krasovým reliéfom( rozľahlý jaskynnný systém Čertovej jaskyne, tiesňavy, vodopády).

30. Vodopád v čertovej doline

31. Fabova Hoľa: vyhlásená: 1988 rozloha: 261,75 ha poloha: okresy Brezno a Revúca katastrálne územie: Pohronská Polhora, Polomka, Muráň Najvyšší vrch veporských vrchov (1439m) a charakteristickým podhôľnym až vysočinovým reliéfom. Havrania dolina: vyhlásená: 1996 rozloha: 229,6 ha poloha: okres Brezno katastrálne územie:Šumiac Neprístupná roklina pozoruhodná z prírodovedného hľadiska s prirodzeným zmladením pôvodných lesných drevín. Hlboký jarok: vyhlásená: 1988 rozloha: 34,41 ha poloha: okres Rimavská Sobota katastrálne územie: Tisovec Zahĺbený meander potoka s povrchovými a podzemnými kras. javmi

32. Mašianske skalky: vyhlásená: 1980 rozloha: 16,93 ha poloha: okres Rimavská Sobota katastrálne územia: Pohorelá a Vaľkovňa Zachovali sa tu probližne 190-ročné reliktné spoločenstvá s borovicou lesnou a so smrekom opadavým. Mokrá Poľana: vyhlásená : 2000 rozloha: 13,52 ha poloha: okres Brezno katastrálne územie:Šumiac Ojedinelé podmáčané lesné a lúčne spoločenstvá s výskytom vlhkomilných rastlinných druhov v krasovom území- Nad Furmancom: vyhlásená : 1983 rozloha: 2,78 ha poloha: okres Rimavská Sobota katastrálne územie: Tisovec Bukovo-hrabový porast s výskytom reliktnej waldsteinie trojlistej.

33. Rosiarka: vyhlásená: 1996 rozloha: 5,87 ha poloha: okresy Brezno a Rimavská Sobota katastrálne územie: Pohronská Polhora, Tisovec Rašelinné spoločenstvá horského typu patriace k jedinečným a v súčasnosti miznúcim mokraďovým biotopom. Suché doly: vyhlásená: 1953 rozloha: 257,46 ha poloha: okres Rimavská Sobota katastrálne územie: Tisovec Krasový reliéf s krasovými jamami, ponormi, škrapovými poliami, vyvieračkami, jaskyňami a priepasťami( Kostolík, Netopieria jaskýňa)a xerotermnými a lúčnymi Spoločenstvami na skalách.

34. Tŕstie: vyhlásená: 1980 rozloha: 28,71 ha poloha: okres Rimavská Sobota katastrálne územia: Krokava a Tisovec- Rimavská Píla Slatinno-rašelinné spoločenstvá v nadmorskej výške nad 1000 m s výskytom zriedkavých druhov raslín( rosička okrúhlolistá). Zdychavské skalky: vyhlásená: 1988 rozloha: 28,71 ha poloha: okres Revúca katastrálne územie: Muránska Zdychava Lokalita významná z hľadiska výskytu Rozchodníka Ročného- Zlatnianske skalky: vyhlásená: 1981 rozloha: 30,67 ha poloha: okres Brezno katastrálne územie: Vaľkovňa Komplex reliktných spoločenstiev s borovicou lesnou a so smrekovcom, v podraste sa nachádza Plamienok Alpínsky, Zvonček karpatský

35. Chránené areály Tunel pod Dielikom: vyhlásená: 1997 poloha: Revúca a Rimavská Sobota katastrálne územie: Muráň aTisovec Ľudskou činnosťou vytvorený podzemný priestor je významným zimoviskom netopierov. Početnosťou a zložením patrík najvýznamnejším v Európe.

36. Použitá literatúra: Národné parky a chránené krajinné oblasti Slovenska, vydavateľsto: Dajama, 2006 Obrazová príloha, zdroj : internethttp://images.google.sk/images?hl=sk&gbv=2&tbs=isch%3A1&sa= 1&q=Tunel+pod+Dielikom+muranska+planina&aq=f&aqi=&aql=&oq=&gs http://images.google.sk/images?hl=sk&gbv=2&tbs=isch%3A1&sa=1&q=vodopad+certova+dolina&aq=f&aqi=&aql=&oq=&gs_rfai=&start=0

37. Ďakujem za pozornosť