ĽUDSKÉ PRÁVA

1. ĽUDSKÉ PRÁVA Študijný program: Sociálna práca Doc. PhDr. Silvia Miháliková, PhD Letný semester 2006/2007

2. Pôvod a história ľudských práv • Čo rozumieme pod ľudskými právami? • Vzťah demokracie a ľudských práv • Univerzálnosť ľudských práv • Garancie dodržiavania ľudských práv • Kontrola dodržiavania ľudských práv • Prečo venujeme pozornosť dodržiavaniu a ochrane ľudských práv?

3. Dimenzie ľudských práv • Kde začínajú ľudské práva? • Kde končia ľudské práva? • Kto najviac porušuje ľudské práva? • Prečo štát porušuje ľudské práva? • Miera porušovania ľudských práv vo svete

4. Definícia ľudských práv • Kategória práv a slobôd jednotlivcov, ktoré sú zakotvené v ústavných normách jednotlivých štátov – rozsahom i kvalitou ide o rôzne práva a slobody – ako univerzálne sa tieto práva vzťahujú na každého jednotlivca na Zemi bez ohľadu na farbu pleti, pohlavie, vierovyznanie, národnosť atď. a ako práva sú kodifikované v medzinárodných dokumentoch, deklaráciách, dohovoroch, konvenciách a najmä ústavách

5. Tri generácie ľudských práv • PRVÁ GENERÁCIA ĽUDSKÝCH PRÁV • Občianske a politické práva – základné práva a slobody človeka voči štátu • Sú to práva univerzálne, internacionálne, neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné • Patrí k nim právo na život, slobodu, osobnú bezpečnosť, na konanie pred súdom, nedotknuteľnosť obydlia, listové tajomstvo, zachovanie ľudskej dôstojnosti, cti, povesti....

6. Základné politické práva • Právo na slobodu prejavu • Právo na slobodu informácie • Petičné právo • Právo na slobodu zhromažďovania a združovania • Volebné právo • Právo podieľať sa na správe vecí verejných • Právo na sebaurčenie

7. DRUHÁ GENERÁCIA ĽUDSKÝCH PRÁV – hospodárske, sociálne a kultúrne práva • Hospodárske práva: • právo na prácu, na primeranú a rovnakú odmenu za rovnaký výkon • Právo na priaznivé, bezpečné a zdravé pracovné podmienky • Právo na rovnakú príležitosť v zamestnaní • Právo na primeraný životný štandard

8. Sociálne práva • Právo na sociálne zabezpečenie a na lekársku starostlivosť • Právo na zákonné vymedzenie pracovného času, odpočinok a dovolenku • Právo na štrajk, na zakladanie odborov • Právo na ochranu rodiny, tehotenstva, matiek, detí a mládeže

9. Kultúrne práva • Právo na vzdelanie • Právo na účasť na kultúrnom živote spoločnosti • Právo na slobodnú prezentáciu alternatívnych umeleckých žánrov • Právo na slobodu vedeckého výskumu a tvorivosti

10. Tretia generácia ľudských práv • Delenie ľudských práv podľa subjektov – kontroverzné vnímanie • Individuálne ľudské práva • Kolektívne ľudské práva – napr. právo národov na sebaurčenie, právo na rozvoj, právo na prírodné zdroje, na hodnotné životné prostredie, právo na mier, na solidaritu, na odzbrojenie

11. Ochrana ľudských práv • Problém adekvátnych záruk garantujúcich práva jednotlivcov v prípade ich porušenia • Internacionalizácia ľudských práv – prijatie medzinárodných dohovorov • Vnútroštátne a medzinárodné prostriedky ochrany ľudských práv • Priame a nepriame prostriedky • Právne, mimoprávne, súdne a mimosúdne prostriedky ochrany ľudských práv

12. Otázky do diskusie o vnímaní ochrany ľudských práv • Reguluje medzinárodné právo iba vzťahy medzi štátmi, ku ktorým tradične nepatria jednotlivci? • Je teda ochrana ľudských práv výlučne vnútornou vecou jednotlivých štátov? • Môže byť ochrana práv jednotlivca v prípade ich porušenia štátom predmetom záujmu riešenia inými členmi medzinárodného spoločenstva štátov?

13. Charta Organizácie Spojených národov (Charter of the United Nations) • F.D. Rooswelt v posolstve Kongresu v roku 1941 navrhol zakotviť základné ľudské práva a slobody do medzinárodných dokumentov – sloboda slova a prejavu, sloboda viery, právo na oslobodenie od hladu a biedy a právo na oslobodenie od strachu • Postupne sa Atlantická charta z augusta 1941 dopĺňala, Charta OSN nadobudla platnosť v októbri 1945

14. Všeobecná deklarácia ľudských práv- Universal Declaration of Human Rights • Valné zhromaždenie prijalo 10.decembra 1948 Všeobecnú deklaráciu ľudských práv – celosvetový Deň ľudských práv • Deklarácia obsahuje 30 článkov s výpočtom základných ľudských práv a slobôd: zakotvuje právo ľudských bytostí narodiť sa slobodnými, s rovnakými právami, slobodami a dôstojnosťou bez ohľadu na rasu, farbu pleti, pohlavie, jazyk, politické presvedčenie, národný alebo sociálny pôvod, majetok....

15. Pozitíva a negatíva Všeobecnej deklarácie ľudských práv • Deklarácia mala programový charakter • Vyhlásila všeobecné princípy medzinárodného štandardu ľudských práv, interpretovala pojem „ľudské práva a slobody“ • Prínosom je zaradenie jednotlivcov do kategórie subjektov medzinárodného práva • Negatívom je absencia medzinárodnoprávneho mechanizmu na vynútenie práv a slobôd voči odporujúcemu štátu

16. Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (International Covenant on Civil and Political Rights • Prijalo Valné zhromaždenie OSN v roku 1966 a nadobudol platnosť po ratifikácii 35 štátmi v roku 1976 • Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ČSFR od 1976) • Obidva pakty zakotvujú právo národov na sebaurčenie; rešpekt k ľudským právam ako právnu povinnosť

17. Práva menšín • Príčiny aktualizácie problematiky ochrany práv menšín • Zdroje súčasného chápania ochrany menšinových práv v Európe • Určenie všeobecného štandardu ochrany práv menšín • Miera súladu vnútroštátnych a medzinárodných právnych noriem

18. Prístupy medzinárodného spoločenstva k problematike menšín • Organizácia spojených národov (OSN) • Princíp „nezasahovania do vnútorných záležitostí jednotlivých krajín“ • 1992 – Deklarácia o právach osôb patriacich k národnostným, náboženským a jazykovým menšinám • Nevenuje sa pozornosť pozitívnym právam menšín

19. Medzinárodný trestný tribunál International Criminal Court • 104 krajín, sídli v Haagu • Podľa Rímskej zmluvy z roku 1998 bol ustanovený ako stály trestný súd pre stíhanie páchateľov zločinov proti ľudskosti, genocídy, vojenských zločinov a agresie • Normou na posudzovanie trestnosti činov vojakov sú dodnes platné Ženevské konvencie o pravidlách vedenia vojny a o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami z roku 1921.

20. Medzinárodný súdny dvor International Court of Justice • Je hlavný súdny orgán OSN, bol zriadený Štatútom Medzinárodného súdneho dvora, ktorý tvorí súčasť Charty OSN • Tvorí ho 15 sudcov, má sídlo v Haagu, rieši spory medzi štátmi a vydáva poradné posudky k právnym otázkam • Stranami v spore predloženom MSD môžu byť výlučne štáty, ako subjekty medzinárodného práva • Za Slovensko je sudcom MSD Peter Tomka

21. Európske inštitúcie • Organizácia o bezpečnosti a spolupráci v Európe (OBSE) • Rada Európy (RE) • Rámcový dohovor RE na ochranu národnostných menšín – prvý právne záväzný multilaterálny mechanizmus na ochranu práv národnostných menšín – Kodanský dokument z roku 1990