Download
1 / 10
140 likes | 525 Views
Volebné právo. Veronika Danková ZŠ Sačurov VIII.B. Volebné právo je súčasťou volebného systému, právo občana voliť, keď nadobudne plnoletosť. Zásady volebného práva. Zásada priamosti. Zásada všeobecnosti. Zásada tajnosti hlasovania. Zásada rovnosti. Princíp slobodných volieb.
E N D
Volebné právo Veronika Danková ZŠ Sačurov VIII.B
Volebné právo je súčasťou volebného systému, právo občana voliť, keď nadobudne plnoletosť.
Zásady volebného práva Zásada priamosti Zásada všeobecnosti Zásada tajnosti hlasovania Zásada rovnosti Princíp slobodných volieb
Volebné právo žien Prvá žena bola na Slovensku zvolená do parlamentu v roku 1958, v samostatnom Slovensku v júni 1992. Prvou krajinou na svete, ktorá dala všetkým ženám právo voliť, bol v roku 1893Nový Zéland. Na území bývalého Československa začalo pasívne a aktívne volebné právo pre všetkých obyvateľov platiť od 29. februára 1920. Na to, aby sa volebné právo žien stalo samozrejmosťou, bolo potrebné v histórii vyhrať niekoľko zápasov. Vo väčšine krajín bolo volebné právo ženám priznávané v priebehu 1. polovice 20. storočia, avšak niekoľko pokusov tomuto procesu predchádzalo už skôr.
Prvou európskou krajinou, ktorá uzákonila volebné právo žien (aj mužov), bolo 1. júna 1906 Fínsko. V roku 1915 dostali volebné právo obyvateľky Dánska. Na Islande mohli voliť ženy nad 40 rokov od roku 1915. V roku 1918 priznali volebné právo vydatým ženám, majiteľkám nehnuteľností a vysokoškolsky vzdelaným ženám nad 30 rokov. Volebné právo pre príslušníčky nežného pohlavia zaviedla v roku 1871 aj parížska komúna, ale o desať týždňov po porážke komúny vládnymi vojskami obyvateľky Paríža o túto vymoženosť prišli.
V novembri 1918 schválil zákon o všeobecnom volebnom práve rakúsky a nemecký parlament v Berlíne. Po nástupe nacistov k moci v roku 1933 Nemkám volebné právo opäť zrušili. V roku 1920 priznali volebné právo ženám v Belgicku. Išlo však len o vdovy a matky vojakov padlých v prvej svetovej vojne. Schválením dodatku k ústave v roku 1920 získali volebné právo obyvateľky na celom území USA. Od 2. júla 1928 platí zákon o všeobecnom volebnom práve aj v Británii.
V moslimskom svete prelomil hradbu predsudkov v oblasti rovnosti oboch pohlaví turecký prezident MustafaKemalAtatürk. Ženy v Turecku získali aktívne volebné právo v roku 1930, pasívne v roku 1934. Do vypuknutia druhej svetovej vojny získali ženy práva vo voľbách v 32 krajinách vrátane Ruska, Kanady, Mongolska, Južnej Afriky (iba pre belošky), Brazílie, Španielska a Filipín. Občianky Francúzska majú volebné právo od roku 1944, keď sa v krajine i za pomoci spojeneckých vojsk skončila nemecká okupácia. V roku 1946 získali volebné právo Belgičanky a obyvateľky Talianska. V roku 1950 zaviedla všeobecné volebné právo pre svojich občanov India.
Vo Švajčiarsku začalo všeobecné volebné právo platiť až v roku 1971; kantón Appenzell Innerrhoden ho zaviedol v roku 1990. Referendum, na základe ktorého bolo volebné právo ženám priznané, sa konalo 7. februára 1971. V Lichtenštajnsku platí všeobecné volebné právo od roku 1984. Na začiatku tretieho tisícročia priznali volebné právo ženám aj v moslimských krajinách okolo Perzského zálivu.V Bahrajne ženy volili a boli volené prvýkrát v miestnych voľbách v máji 2002, v Katare, Ománe a v Afganistane o rok neskôr. Jedným z posledných bol Kuvajt, kde v máji 2005 odhlasoval parlament dodatok volebného zákona, ktorý umožnil, aby sa na parlamentných voľbách v roku 2006 zúčastnili aj ženy. Príklad Turecka nasledovali ďalšie moslimské štáty - Indonézia, Pakistan, Sýria, Libanon, Egypt alebo Irán.
Použité zdroje www.alianciazien.sk www.tasr.sk www.gender.gov.sk
