250 likes | 618 Views
SEDEM DIVOV STAROVEKÉHO SVETA. Alena Cibuľová Miroslava Domanická. Egyptské pyramídy Semiramidine visuté záhrady Artemidin chrám v Efeze Feidiov Zeus v Olympii Mauzóleum v Halikarnase Rodoský kolos Maják na ostrove Fare. EGYPTSKÉ PYRAMÍDY. Vznik pyramíd 2 700 – 2 500 pr. Kr.
E N D
SEDEM DIVOV STAROVEKÉHO SVETA Alena Cibuľová Miroslava Domanická
Egyptské pyramídy • Semiramidine visuté záhrady • Artemidin chrám v Efeze • Feidiov Zeus v Olympii • Mauzóleum v Halikarnase • Rodoský kolos • Maják na ostrove Fare
EGYPTSKÉ PYRAMÍDY • Vznik pyramíd 2 700 – 2 500 pr. Kr. • PYRAMÍDY: • Chufevova • Rachefova • Menkaureho
Rachefova pyramída v Gíze, pred ktorou sa nachádza Veľká sfinga, ktorá zobrazuje ležiaceho strážneho leva s tvárou kráľa Rachefa
SEMIRAMIDINE VISUTÉ ZÁHRADY V BABYLONE • Babylon bol postavený za vlády Nabukadnesara II. (625-539 pred n. l.) • Nabukadnesarovi sa pripisuje dostavanie Babylonskej veže. Nikto však nevie, kto je autorom visutých záhrad. • Plocha, ktorú zabrali záhrady bola 117,50 x 106,50 m.
Vzhľadzáhrad nie je dochovaný, preto existujú len náčrty. • Robert Koldewey našiel pravdepodobne časti visutých záhrad a predložil prvý návrh ich rekonštrukcie.
ARTEMIDIN CHRÁM V EFEZE • „Chrám Artemidy Efezskej je jedinečným príbytkom bohov na zemi. Kto ho raz uvidel, presvedčil sa, že nebo a zem si tu vymenili miesta a že svet nesmrteľných bohov sa tu presťahoval z nebies na zem.“ (Filón)
Keďže bol tento nádherne zdobený chrám zaradený medzi sedem divov sveta, je veľká škoda, že sa nezachoval, hoci v jeho blízkosti je veľa dochovaných pamiatok. Dôvodom jeho skazy bol požiar v r. 356 pred naším letopočtom. Následne bol chrám zrekonštruovaný. Na rekonštrukcii sa podieľal Alexander Veľký. Okolo r. 262 bol chrám zničený Gótmi. Poslednou pohromou bol nájazd tureckej armády. V tom čase tu totiž žili Gréci.
FEIDIOV ZEUS V OLYMPII • Div sveta - socha boha Dia v Olympii bola neuveriteľne veľká. Samotný podstavec mal výšku jedného metra a šírku šesť a pol metra. • Diov trón dosahoval výšku asi desiatich metrov. • Socha Dia merala dvanásť a pol metra. Keďže Zeus na tróne sedel, budila socha dojem, že keby Zeus vstal, musel bynadvihnúť strechu chrámu.
Boh sedí na tróne, ktorý je zhotovený zo zlata a slonoviny. • Na hlave má veniec z olivových ratolestí, v pravej ruke nesie bohyňu Niké, v ľavej drží žezlo ozdobené všetkými možnými kovmi, na žezle sedí orol. • Topánky a rúcho sú zo zlata. • Štyri tancujúce Niké sú pri každej nohe trónu.
MAUZÓLEUM V HALIKARNASE • Aj keď výraz mauzóleum nie je celkom neznámy výraz, je vhodné povedať, že v antickom svete bol prvý krát použitý až pri stavbe náhrobku manželky kráľa Satrapa Mausolea. Táto z veľkého smútku a z veľkej lásky k svojmu zosnulému manželovi dala postaviť nebývalý náhrobok v podobe mauzólea.
Maussollos a Artemisia nemali deti; jediným plodom ich lásky bolo mauzóleum. • „Nespravodlivosťou času stratil sa aj opis mauzólea.“ (Orelli)
RODOSKÝ KOLOS • Hlavným tvorcom sochy bol Charés z Lindu, Lysippov žiak. • Kolos bol z medi a železa. Meral cca 33 metrov. V zdvihnutej ruke mal fakľu. Vďaka tomu slúžil aj ako maják. Pravdepodobne stál na konci Svätomikulášskeho móla na ostrove Rhodos. • Miesto, kde stála aj technické detaily sú však dodnes sporné, pretože sa nezachovali ani jej pozostatky, ani jej kópie.
Tento sochársky výtvor stál v prístave 56 rokov. V roku 225 pred naším letopočtom bol zničený zemetrasením. • Socha nejaký čas ležala na zemi a aj napriek tejto netypickej polohe ju považovali za úžasnú. Záhadou je, že z takejto veľkej sochy sa nezachovali aspoň zvyšky.
MAJÁK NA OSTROVE FARE • Maják na ostrove Faros neďaleko Alexandrie bol najvyšším majákom v histórii. Jeho vrchol čnel do výšky 180 metrov. Vďaka svojej výške a stenám z bieleho mramoru bol viditeľný na mori zo vzdialenosti 50 kilometrov. • Maják utrpel za Ceasara (r. 48 pred n. l.) veľké škody a zvyšok dokonali zemetrasenia. • Časť alexandrijského majáku sa našli v r. 1962. Zaslúženú publicitu si získal objav potápača, ktorý pri tureckej pevnosti našiel mramorové stĺpy
Podľa Plinia mal maják štvorcový pôdorys s 180-190 metrovými stranami. Maják mal tvar paláca s vežou v každom zo štyroch rohov. Z jeho stredu vystupovala 70-80 metrov vysoká veža, ktorá sa v vrcholu zužovala. Zo stredu tejto prvej veže vystupovala veža druhá, rovnako vysoká a s kamennou plošinou na vrchole. Na nej stála okrúhla stĺpová sieň, kde sa v noci udržiaval oheň. Na pyramídovej veži bola umiestnená socha jedného z prvých dvoch Ptolemaiovcov.