180 likes | 359 Views
Pluto. Väčšinou deviata planéta slnečnej sústavy. Pomenovanie. Pluto bolo pomenované podľa vládcu podsvetia (Pluto – gr. Hádes) a aj podľa prvých písmen mena Percivala Lowella, ktorý kvôli nemu celé roky fotografoval oblohu. Zopár rokov.
E N D
Pluto Väčšinou deviata planéta slnečnej sústavy
Pomenovanie Pluto bolo pomenované podľa vládcu podsvetia (Pluto – gr.Hádes) a aj podľa prvých písmen mena Percivala Lowella, ktorý kvôli nemu celé roky fotografoval oblohu.
Zopár rokov • 1930 – Američan Clyde Wiliam Tombaugh objavil Pluto pri systematickom snímkovaní oblohy • 1978 – Americký astronóm James Christy objavil mesiac Cháron • 1999 - Pluto formálne zaradené medzi planéty • 2005 – objavené ďalšie dva mesiace Pluta (P1, P2)
Objavenie Pluto bolo objavené 18. februára 1930 Clydom Tombaughom. Deviatu planétu chcel objaviť na základe nepravidelností v pohybe Neptúna. Neskôr sa ukázalo, že výpočty predpokladajúce existenciu takejto planéty boli chybné a Pluto bolo objavené iba náhodou, pretože je príliš drobné a nemôže spôsobovať merateľné výchylky v dráhe Neptúna.
Planéta X Keď astronómovia zistili, že Pluto má priemer len okolo 2300 km a je príliš malý na to, aby mohol ovplyvňovať obežnú dráhu Neptúna, domnievali sa, že za Plutom musí byť ďalšia (väčšia) planéta, ktorá spôsobuje takéto odchýlky. Vtedy začali špekulácie o tzv. planéte X. Misia Voyager však ukázala, že vedci celé desaťročia vychádzali z nesprávnych informácií o hmotnosti Neptúna. Neptún teda obiehal okolo Slnka tak, ako mal, nemal žiadne odchýlky.
Zloženie • Planéta Pluto je hustejšia ako predchádzajúcich osem planét Slnečnej sústavy – zrejme obsahuje horninu • Na povrchu je zamrznutý ľad pozostávajúci z vodného ľadu a pod ním je kamenné jadro • 1. Jadro Pluta 2. Vodný ľad 3. Vodný a metánový ľad
Atmosféra • Veľmi riedka Zloženie: • Na2 (98%) • Metán - CH4 (max. 0,3 %) • CO (oxid uhoľnatý)
Dráha Obeh okolo Slnka - 248,54 roka - Dráha Pluta zasahuje dovnútra dráhy Neptúnu (bez toho, aby došlo k zrážke) a preto kým je Pluto k Slnku najbližšie, je najvzdialenejšou planétou Neptún • Takáto výmena polôh sa naposledy odohrala v rokoch 1979 – 1999 • Sklon dráhy – 17° 09´
Pomer Cháron predstavuje s priemerom 1200 km polovicu veľkosti Pluta, čo je neobyčajne veľký pomer mesiaca vzhľadom k planéte. V Slnečnej sústave nie je známa iná dvojica telies s takým pomerom veľkostí a vzdialenosti.
Cháron • Predpokladá sa, že Cháron vznikol ako dôsledok zrážky Pluta pred 4,5 miliardami rokov s väčším telesom z Kuiperovho pásu Podľa tohto názoru by mal Cháron obsahovať menej tekutých zložiek ako Pluto (pravdepodobne tak nie je), preto sa veľa astronómov prikláňa k druhej teórii, podľa ktorej v priebehu záchytu Chárona Plutom došlo k ich dotykovej kolízii, pričom energia zrážky spôsobila ich čiastočné ochudobnenie o tekuté látky.
Mimochodom Kuiperov pás - Kuiperov pás je oblasť za hranicou Pluta bohatá na malé kamenisté telesá veľkosti niekoľko desiatok kilometrov. Podľa vedcov ide o zvyšok materiálu, z ktorého sa pred piatimi miliardami rokov tvorila slnečná sústava. V Kuiperovom páse sa podľa astronómov nachádzajú státisíce rôznych objektov, mnohokrát aj tak veľkých ako planéta Pluto. • 1951 – Gerard P. Kuiper vyslovil predpoklad, že časť komét sa mohla sformovať aj za obežnou dráhou Pluta • Pluto je jedinou planétou Slnečnej sústavy, ktorá ešte nebola navštívená žiadnou pozemskou sondou – v prípravnom štádiu je sonda k Plutu s názvom Pluto Express (zatiaľ je veľa problémov s jej financovaním)
Zhrnutie Fyzikálne charakteristiky planéty Pluto: Planéta Priemer 2300 km Hustota 2000 kg/m3 Hmotnosť (Zem = 1) 0,0021 Objem (Zem = 1) 0,0058 Perióda rotácie (retrográdna) 6,387 dňa Úniková rýchlosť 1,1 km/s Hustota povrchu (Zem = 1) 0,03 Priem. Teplota povrchu 45 K = -220°C Tiažové zrýchlenie na povrchu 0,66 m/s2, t.j. 0,067g
Zhrnutie Obežnádráha Perihélium 29,6587 AU = 4436,9 mil. km Afélium 49,3047 AU = 7375,9 mil. km Veľká polos 39,53 AU = 5914 . 106 km Excentricita 0,248 Sklon dráhy 17° 09´ Doba obehu okolo Slnka 248,54 roka Priem. Obežná rýchlosť 4,74 km/s Mesiace 1 (Cháron) (3 = + P1 a P2)
Zdroje www.wikipedia.cz www.nasm.edu www.windows.ucar.edu www.bleskovky.sk www.astroportal.sk www.vesmir.sk