Tec hnológia vzdelávania

1. Technológia vzdelávania doc. Ing. Jana Burgerová, PhD. burgerj@unipo.sk 0905194010

2. Súčasná spoločnosť z pohľadu edukácie • Prechod od priemyselnej spoločnosti k spoločnosti informačnej • Explózia informácií • Škola stráca výsadné postavenie ako hlavný zdroj informácií • Inovácie v technológiách - požiadavka celoživotného vzdelávania - všeobecné zručnosti. • Potreba kvalitnejšieho a vyššieho vzdelania zabezpečujúceho počítačovú, informatickú a informačnú gramotnosť, komunikatívne zručnosti • Vzdelávacie inštitúcie - rozvíjať tvorivé schopnosti študentov, ich tvorivé myslenie, schopnosť rozpoznať a riešiť problémy

3. Cieľ nášho školského systému • premena tradične encyklopedicko-memorovacieho a direktívneho edukačného procesu na tvorivo humánnu edukáciu s dôrazom na aktivitu a zodpovednosť študenta.

4. Potrebné systémové zmeny • prechod od tradičného poňatia edukácie k tvorivo-humanistickej koncepcii - posilní sa autokreácia, skultivuje sa osobnosť študenta, schopného produkovať, • znížiť počet nepotrebných a nefunkčných informácií, ktoré budú nahradené obsahom, poznatkami potrebnými pre život (ekonomické myslenie, verejná komunikácia, znalosť cudzích jazykov, počítačová gramotnosť a pod.), • v príprave učiteľov prejsť k rozvoju osobnosti pedagóga s výraznými znakmi slobodnej osobnosti so schopnosťou empatie, poznajúcej alternatívne spôsoby edukácie, schopného vnútorne motivovať, uskutočňovať modernú edukáciu, ktorá by bola tvorivá a neustále hľadajúca lepšie formy a riešenia problémov, • zmeniť metódy a riadenie vzdelávania z direktívnych, nedemokratických a totálnych metód na nedirektívne, demokratické a alternatívne.

5. Technologické teórie v edukačnom proceseY. Bertrand (1998) • Predmetom záujmu - praktické podmienky vyučovania, • riešenie každodenných problémov edukačného procesu, • zavedenie konkrétnych technologických prostriedkov do vyučovania,

6. Tendencie technologických teórií • systémové tendencie • hypermediálne (hypermédium je dokument, ktorý obsahuje okrem odkazov na iné texty aj spojenie na iné formy informácií – obrazy, zvuky, animáciu a pod. – napr. interaktívne encyklopédie na CD-ROM alebo na www stránkach) tendencie.

7. Systémové tendencie technologických teórií • aplikácia teórie systémov na vzdelávanie. • skúmanie vzťahov medzi prvkami systému v závislosti na sledovaných cieľoch. • snaha presne opísať všetky operácie, aby sa opísala každá funkcia a súvislosť systému. • systémovosť v závislosti od troch kategórií: cieľov, postupov a prvkov, ktoré vytvárajú systém. • analýza cieľov edukácie a charakteristiky študenta. • systém vyučovania - učenia, kde sa prechádza k experimentálnemu overovaniu systému, hodnoteniu až k uzatvoreniu systému zavedením nutných modifikácií.

8. Hypermediálne tendencie • uplatňovanie hypermediálnych prostriedkov a metód v oblasti vzdelávania. • metódy vychádzajú z výsledkov výskumu v kybernetike, v kognitívnych vedách, v umelej inteligencii, v informatike a v teóriách komunikácie sprostredkovanej hypermédiami. • prednosť má kvalita samotných programov a ich multimediálnych (multimédia – integrácia predmetov, modelov, textov, obrázkov, grafiky, zvuku, animácie a videa) realizácií.

9. Zdroje hypermediálnych teórií L. N. Landa (1974) • teória komunikácie, • kybernetika (N. Wiener– prvá učebnica kybernetiky v r. 1948), • psychologické teórie správania a procesov poznávania definujúce algoritmus ako presný a všeobecný predpis, ktorý vedie k cieľu realizáciou časového sledu konkrétnych operácií.

10. Definície technológie vzdelávania • „V širokom význame súčasného chápania technológia vzdelávania zahŕňa systémovú metódu tvorby, použitia a vymedzenia celého procesu vyučovania a osvojovania si vedomostí, s ohľadom na technické a ľudské možnosti, a to s cieľom optimalizovať formy vzdelávania.“ ŠVEJDA, G.- POLÁK, J. 1998. UNESCO • „Technológiu vzdelávania definujeme ako odbor vied vo výchove a vzdelávaní, ktorý sa zaoberá praktickým skúmaním a využívaním možností, ako získať maximálny efekt vyučovania správnym výberom a tvorivým uplatňovaním najvhodnejších metód, foriem a prostriedkov na dosiahnutie vzdelávacích cieľov pri zachovaní ergonomických podmienok. Uplatňujú sa pri tom výsledky viacerých vedeckých disciplín ako sú pedagogika, psychológia, kybernetika, informatika, ergonómia a technické disciplíny.“ hapala, D. 1993

11. Definície technológie vzdelávania • „Technology of education: Technológia vzdelávania: novší termín na označenie aplikatívnej vedy o (nemateriálnych a materiálnych) prostriedkoch na dosahovanie edukačných cieľov.“ Švec, Š. 1995. • „Technológia vzdelávania je vedný odbor zo skupiny pedagogických vied, ktorý sa zaoberá spôsobmi projektovania, realizácie a hodnotenia pedagogických aktivít. Zahŕňa metódy tvorby učebných plánov, metódy vzdelávania, metódy hodnotenia a výsledkov, formy vzdelávania, tvorbu učebných pomôcok, prostriedky vzdelávania, tvorbu učebných zariadení atď.“ Stoffa, J. 1998.

12. Technológia vzdelávania v systéme pedagogických vied S Y S T É M P E D A G O G I K Y • Základné disciplíny • Všeobecná pedagogika • Všeobecná teória školskej výchovy • Všeobecná didaktika a teória výučby • Metodolológia pedagogických výskumov • Dejiny pedagogiky a porovnávacia pedagogika • špeciálna pedagogika • Všeobecná diagnostika • Všeobecná technológia výchovy a výučby • Organizácia a správa vzdelávacích inštitúcií Krejčí, 1991

13. Technológia vzdelávania v systéme pedagogických vied • Užšie chápanie - ako vedná pedagogická disciplína rovnocenná so všeobecnou didaktikou • Širšie chápanie – samostatná pedaogogická veda rovnocenná s pedagogikou – t. j. veda o projektovaní, skúmaní všetkých nástrojov vzdelávania uplatňujúca účinné nástroje za účelom dosiahnutia cieľa • Hraničný odbor medzi pedagogickými a technickými vedami

14. Východiská technológie vzdelávania • Vzdelávacia kybernetika – zavádzanie prostriedkov programovateľných (IKT) s princípmi kybernetiky • Systémová didaktika – skúmajú sa vzťahy medzi prvkami systému • Vzdelávacia informatika – predmetom skúmania je vzdelávanie, metódou skúmania je informatika (spracovanie informácií, teórie vyučovacích algoritmov..) • Informačná psychológia – v prípade človeka eliminuje myšlienkové pochody v jeho vedomí a spracovanie informácií skúm ako proces spracovania signálom modelovým systémom.

15. Základné prvky vzdelávacieho systému • Učiaci sa – koho učíme? • Učebné prostredie – kde učíme? • Spôsob vzdelávania (metódy..) – ako učíme? • Materiálne prostriedky – s čím učíme? • Učivo – čo učíme? • Vyučovacie ciele – načo, prečo učíme?

16. Ciele výučby TV Základný cieľ – dosiahnuť u študentov čo najvyššiu mieru schopnosti samostatne konať a rozhodovať, úpodporovanú uplatňovaním efektívnych nástrojov Cieľ obsahuje 3 zložky: • Požadovaný výkon učiaceho sa • Normu výkonu s hodnotiacou škálou • Vymedzenie podmienok výkonu – metódy, prostriedky, pomôcky...

17. Predmet skúmania TV • Skúmanie vyučovacieho procesu z hľadiska jeho optimalizácie, resp. optimálneho využitia všetkých prvkov vzdelávacieho systému • Určenie cieľov vyučovacieho procesu • Výber učiva • Voľba vyučovacích metód • Voľba materiálnych prostriedkov vyučovania • Voľba foriem vyučovacieho procesu (vedecky zdôvodňuje didaktika)

18. Uplatnenie TV v príprave učiteľov • Didaktická technológia – pedagogika médií, AV a multimediálne výučbové systémy, aplikácie – úloha učiteľa –špecialistu, ktorý pripravuje výučbové programy, učebnice, filmy.. • Informačná technológia – osvojenie si zručností v získavaní, spracovaní a využívaní informácií

19. Technológia vzdelávania a počítač • americký výklad pojmu technológia vzdelávania stotožňuje technológiu vzdelávania s technológiou prenosu správ, v širšom zmysle s vedeckou disciplínou umožňujúcou systematické projektovanie vyučovania. • "Technológia vzdelávania je výsledok moderných pedagogických teórií a praxe, odrážajúci systémový, kybernetický, informačný aj kognitívny prístup k organizácii, realizácii a hodnoteniu vzdelávacieho procesu."POLÁKOVÁ, E. 1997.

20. Počítač ako univerzálny didaktický prostriedok • pevné miesto v edukačnom procese • Jeho vhodná aplikácia so správne zvoleným a používaným programovým vybavením prispieva k zefektívneniu edukačného procesu. • Jeho použitie ako učebného prostriedku je viazané na určitú didaktickú situáciu.

21. Počítač ako učebný prostriedok plní didaktické funkcie: • motivačná, • informačná, • riadiaca, • racionalizačná.

22. Počítač - softvér Z hľadiska samotného študenta výučbové programy plnia tieto funkcie (E. Mazák, 1991): • poučujú, informujú a cvičia v intelektuálnych zručnostiach, • kontrolujú dosiahnutie výučbových cieľov, • riadia osvojovací proces študenta individualizovaným uplatnením predchádzajúcich didaktických funkcií na vhodne zvolenom učebnom materiáli.

23. Vplyv počítačov na obsah, formy a metódy vyučovania Z hľadiska obsahu sa proces uplatnenia počítačov vo výučbe prejavuje dvojakým spôsobom: • zavádzajú sa nové predmety (výpočtová technika, počítače, informatika, automatizácia atď.) a do existujúcich vyučbových predmetov sú zaraďované nové prvky (konštruovanie systémom CAD), • menia sa proporcie medzi rôznymi kategóriami výučbových cieľov – zníženie podielu vedomostí v zmysle faktografickom na úkor zručností, vypustenie tých zručností z výučby, ktoré sa stávajú použitím počítača zbytočnými a zaradenie nových.

24. Vplyv počítačov na obsah, formy a metódy vyučovania Z hľadiska vplyvu počítača na formu výučby: • vzrastie podiel samostatnej práce študenta, • niektoré hromadné formy výučby budú nahradené individuálnou samostatnou prácou riadenou a podporovanou počítačom v kombinácii so skupinovou alebo individuálnou konzultáciou • kombinácia učebného textu ako zdroja informácií a počítačového systému ako pracovného nástroja študenta a interaktívneho výučbového prostriedku - ideálne spojenie pre určité formy štúdia.

25. Vplyv počítačov na obsah, formy a metódy vyučovania Z hľadiska metód výučby sa vplyv počítačov prejavuje: • zvýšeným uplatňovaním riešenia úloh, pri ktorých sa počítač využije ako nástroj študenta • Ako nástroj učiteľa pre generovanie úloh, riadenie študenta, kontrolu výsledkov • výučbové ciele budú realizované samostatnou a pritom riadenou prácou študenta.

26. Individuálna riadená práca má špecifiká: • Individualizácia a individuálnosť výučby – snaha zdôrazniť individualitu študenta a navrhnúť, resp. realizovať výučbový postup optimálny pre každého z vyučovaných. tieto prednosti sú skôr využívané v potenciálnej ako v reálnej rovine. Výučba, ktorá sa realizuje s podporou počítača je skôr individuálna ako individualizovaná. Nesporné ale je, že počítačom podporovaná výučba a jej individuálny charakter je významným prostriedkom aktivizácie študenta, čo je v boji s výskytom pasivity študentov veľké pozitívum.

27. Individuálna riadená práca má špecifiká: 2. Adaptívne výučbové programy, ktoré uplatňujú riadenie postupu študenta na základe informácií zhromaždených v procese výučby, dopredu pripraveným programomspravidla vetveným. Riadiaci program určuje dopredu aká pomoc, korekcia, ponuka apod. bude študentovi poskytnutá v závislosti od jednotlivých typov alebo variantov jeho reakcií podľa určitých parametrov histórie jeho učenia.

28. Individuálna riadená práca má špecifiká: 3. Model študenta - má za úlohu podchytiť individuálne zvláštnosti študujúceho, ktoré sú dôležité k dosiahnutiu vymedzených edukačných cieľov. Cesta od modelu študenta k optimálnej edukačnej stratégii je zložitá. Najzložitejšie je vytvoriť program adaptívny na model študenta.

29. Teoretické a metodologické otázky výučby s podporou počítača • analyzovať učivo, stanoviť ciele vyučovacieho procesu - znamená dôkladne analyzovať učivo s úmyslom vyučovanie zefektívniť počítačovou podporou, stanoviť ciele (cieľom nie je vedieť počítač ovládať, ale vedieť ho zmysluplne využívať), • stanoviť primerané úlohy, projektovaná výučba študentov - vhodná platforma pre uplatnenie počítača, • pripraviť také pedagogické situácie, ktoré podporujú a rozvíjajú kreativitu - rozvoj jednotlivých zložiek kreativity, nápadov, možností riešení, atď., • motivovať študentov - veľmi dôležitá oblasť vzhľadom na popularitu počítačov a výpočtovej techniky medzi mladými ľuďmi, • podporiť aktivitu, samostatnosť a tvorivosť študentov - rozvoj pozitívnych schopností, vlastnej aktivity študenta a podpora jeho samostatnosti, aj v riadenej samostatnej práci študenta, • použiť netradičné vyučovacie metódy a formy - vzbudiť záujem u študentov prostredníctvom zapojenia počítača do výučby,

30. Teoretické a metodologické otázky výučby s podporou počítača • využiť diagnostické metódy a techniky, testovať vedomosti študentov prostredníctvom výpočtovej techniky, • možnosť autoregulácie práce študenta - použitie kybernetického princípu spätnej väzby, • pracovať s problémovými a nadanými študentmi - možnosť individuálneho prístupu a vlastného tempa vo výučbe, • pracovať s literárnymi zdrojmi, s odbornou literatúrou - používať multimediálne bibliografické CD-ROM a Internet ako zdroj aktuálnych informácií, • zefektívniť samotnú prácu učiteľa, možnosti sebavzdelávania učiteľa, možnosti dištančného vzdelávania, e-learningu, • diagnostikovať študentov z hľadiska nimi používaných štýlov učenia - podporovať tie zložky vo výučbe podporenej počítačom v štýloch učenia, ktoré štýl zlepšujú, vyhýbať sa negatívnym tendenciám v učení, resp. ich eliminovať na minimum, • rozširovať profesionálny obzor študenta v reálnom svete praxe, • možnosť simulovať nedostupné a vzdialené informačné zdroje - využitie vzdialených laboratórií.

31. Efektívnosť vzdelávania s počítačovou podporou Efektívne pôsobenie IKT na edukačný proces - čo najpriaznivejšie vzájomné pôsobenie všetkých komponentov edukačného procesu, pomocou ktorých sa tento proces realizuje. Prvkami v edukačnom procese, ktoré ovplyvňujú jeho efektívnosť, sú: • metódy, • formy práce, • osobnosť učiteľa, • osobnosť študenta • správne využívanie učebných pomôcok a didaktickej techniky.

32. Skúmanie efektívnosti materiálnych prostriedkov Ide najmä o dva druhy problémov (E. Poláková, 1997): • o efektívnosť pedagogického pôsobenia učebných pomôcok, • o efektívnosť využitia učebných pomôcok v pedagogickom procese.

33. Skúmanie efektívnosti materiálnych prostriedkov Rozlišujeme hľadisko: • tvorby učebných pomôcok (kde efektívnosť je pomer dosiahnutého vzdelávacieho výsledku podľa dopredu stanovených kritérií a vynaložených finančných prostriedkov), • pôsobenia a uplatnenia učebných pomôcok v edukačnom procese - dosiahnuť za kratší čas s vynaložením menšej námahy obidvoch zúčastnených strán (študenta i učiteľa) kvalitnejší výsledok aj vďaka použitiu učebnej pomôcky.