Nemčina je mi materčinou, ale čeština je môjmu srdcu bližšia.

2. Nemčina je mi materčinou, ale čeština je môjmu srdcu bližšia. Človek môže všetko, len sám pred sebou neunikne. Kto sa stará len o budúcnosť, je menej predvídavý než ten, kto sa stará len o okamžik, alebo sa nestará ani o ten okamžik, ale len o jeho trvanie. Logika je síce neotrasiteľná, ale človeku, ktorý chce žiť, neodolá. Nemilujem teba, skôr moju existenciu. Je mi daná tvojím prostredníctvom. V boji medzi svetom a tebou robia sekundanta svetu. Franz Kafka (1883- 1924)

3. Životopis Franz Kafka (*3. júl 1883,Praha – † 3. jún1924, Kierling priViedni) je najslávnejší Pražan, po nemecky píšuci spisovateľ židovského pôvodu, jeden z najvýznamnejších prozaikov svetovej literatúry20.storočia. Rodina Franz Kafka sa narodil v Prahe ešte za monarchie. Bol synom Hermanna Kafku (1852-1931) a Julie Kafkovej, rodenej Löwy (1856-1934). Otec mal galantériu, prišiel z vidieka do Prahy, jeho matka bola z bohatej rodiny z Poděbrad. Okrem dvoch bratov, Georga a Heinricha, ktorí ako deti umreli, mal tri mladšie sestry: Elli (1889-1941), Valli (1890-1942) a Ottla (1892-1943). Jeho materinský jazyk bola nemčina, čo vtedy bol prípad 10 % Pražanov. Kafkovci boli Židia. Hovoril a písal po nemecky, ovládal aj češtinu tak ako celá rodina. Detstvo a dospievanie V rokoch 1889 až 1893 navštevoval Nemeckú chlapčenskú školu v Prahe. Potom prešiel na nemecké humanistické štátne gymnázium v Starom meste. Už v mladosti sa venoval literatúre (jeho skoré dielo sa stratilo, pravdepodobne ho zničil on sám). Obľubeným

4. periodikom Kafku bol „Der Kunstwart“. Jeho priatelia v tomto období boli Rudolf Illowy, Hugo Bergmann, Ewald Felix Pribram ako aj Oskar Pollak. Na prázdniny chodieval Kafka k svojmu strýkovi Siegfriedovi, ktorý bol vidieckym lekárom v Trešti. Po maturite (v roku 1901) cestuje do Norderney a Helgolandu. Štúdium a zamestnanie V jeseni 1901 začal so štúdiom na „Nemeckej univerzite v Prahe“. Po dvojtýždňovom výlete do chemických vied sa rozhodol pre právo. Navštevoval aj umeleckohistorické a germanistické prednášky, podnikol niekoľko ciest. Uvažoval o štúdiu v Mníchove, avšak po krátkom čase sa vrátil do Prahy. V tom istom roku 1902 spoznal aj svojho najcennejšieho priateľa Maxa Broda. V roku 1906 promoval a zamestnal sa ako praktikant na Zemskom a Trestnom súde v Prahe. Kafka pracoval od 1907 do 1922 v Robotníckej úrazovej poisťovni. Aj keď sa Kafka v práci snažil, boli hodiny strávené v úrade záťažou pre jeho literárnu činnosť. Písal po nociach. V roku 1908 uverejnil svoje prvé črty v mníchovskom časopise Hyperion. Neskôr prispieval do Brodovej antológie „Arkadia“. V roku 1912 stretol prvýkrát zamestnankyňu v banke Felice Bauerovú, po dvoch zasnúbeniach sa s ňou v roku 1917 definitívne rozišiel. Dôležitou priateľkou v jeho živote bola prekladateľka Milena Jesenská, s ktorou udržiaval čulú listovú korešpondeciu, a s ktorou sa aj telesne zblížil počas krátkeho pobytu vo Viedni. Felícia Bauerová (1887 - 1960) bola najdlhšie trvajúca a najkomplikovanejšia láska Franza Kafku. Jeho prvá snúbenica. V rokoch 1912 - 1917 jej Kafka napísal skoro 600 listov a pohľadníc, ktoré reprodukujú gradáciu a útlmy ich vzťahu. Bola to "láska v listoch". Posledné roky Kvôli tuberkulóze musel odísť v roku 1922 zo zamestnania. Na jeseň roku 1923 sa presťahoval do Berlína venoval sa len literárnej činnosti. Žil tam aj so svojou poslednou družkou, poľskou židovkou Dorou Diamantovou. O necelý rok neskôr, dňa 3. júna 1924 umiera v pľúcnom sanatóriu Dr. Hoffmanna v Kierlingu neďaleko od Viedne. Dožil sa iba 40 rokov. Pochovaný bol na židovskom cintoríne v Prahe.

5. Diela • Prózy • Popis jedného zápasu (fragment rukopisu, 1904) • · Svadobné prípravy na vidieku (fragment rukopisu, 1907) • · Rozjímanie (1908 - 1912, knižné vydanie 1913, 1915) • · Kurič (1912, knižné vydanie 1913, 1916, 1918) • · Premena (1912, čas. vydania 1915, knižné vydanie 1916, 1918) • · Nezvestný / Amerika (1912-1914, knižné vydanie 1927) • · Proces (1914-1915, knižné vydanie 1925) • · V trestaneckej kolónii (1914, knižné vydanie 1919) • · Vidiecky lekár (1915-1919, knižné vydanie 1919) • · List otcovi (rukopis 1919, vydanie 1952) • · Zámok (1922, knižné vydanie 1926) • · Hladujúci umelec (1922-1924, knižné vydanie 1924) • · Poviedky (1909-1924, knižné vydanie 1935) • · Popis jedného zápasu (1909-1924, knižné vydanie 1936, 1954) • · Svadobné prípravy na vidieku a iné prózy z pozostalosti (1907-1919, knižné vydanie 1953) • · Spisy a fragmenty z pozostalosti l. • · Spisy a fragmenty z pozostalosti 2. • Denníky a listy • Denníky (knižné vydanie 1937 - výbor) • Denníky (1909-1923, knižné vydanie 1951) • · Listy Milene (1920-1923, knižné vydanie 1952, rozšírené 1983) • · Dopisy 1902-1924 (1958) • · Dopisy Felícii a iná korešpondencia z doby zásnub (1967) • · Listy Ottle a rodine (1974) • · Listy rodičom z let 1922/1924 (1990)

6. Kafkove knihy odrážajú rozpory doby, hlavne však odzrkadľujú jeho osobnú duševnú rozpoltenosť, premietajú nad hradbou sociálnej, národnostnej a rasovej odlišnosti, ktorou trpel, ale ktorú nedokázal riešiť. Pocity nesúnáležitosti, vyradenosti a izolovanosti sú základnými motívmi jeho života aj tvorby. Trpel pocitmi vnútorného nepokoja, túžbou po niečom, čo nikdy nebol schopný dosiahnuť. Jeho tvorba predkladá čitateľovi obraz konca, rozpadu a stroskotania, zachytáva krízu spoločnosti. Je zúfalým výkrikom človeka nenachádzajúceho nikde oporu. V tvorbe sa prejavuje odcudzenie človeka, ktoré je zachytené nadčasovo a mimo určitý priestor. Franz Kafka uviedol do literatúry 20. storočia nový literárny smer - existencializmus - myšlienkový, filozofický smer, ktorý sa zaoberá bytím človeka, ľudskou osobnosťou ako takou v buržoáznej spoločnosti. Kafka je prvý z autorov, ktorý odkryl v próze pocity úzkosti, osamotenia, odsúdenia a absurdity. Realitu zamotáva do inotajov, premieňa ju na metaforu a symbol, ale vyjadruje sa precízne, veľa priestoru dáva presnému opisu aj tých najabsurdnejších objektov a udalostí, hovorí všednými slovami bez citového zafarbenia. Vo svojich dielach zachytával vlastné problémy, čo sa odzrkadlilo na jeho postavách (nespavosť, nechuť do jedla). Po celý život ho potom do sveta literatúry uvádzal a jeho dielo propagoval najvernejší priateľ Max Brod, ktorý ako prvý veľmi skoro objavil a odhadol veľkosť jeho talentu. Brod sa zaslúžil o prvé časopisové vydanie Kafkových drobných próz.

7. Literárne obdobie :medzivojnové Literárny druh :epika Literárny žáner :román Téma:Slobodné budovanie nového života v Amerike a životná šanca človeka pre znovuzrodenie. Idea:Problémy so zaradením sa do spoločnosti i s prijatím prevládajúceho životného štýlu dospievajucého chlapca v cudzej krajine

8. Kapitoly 1. Kurič 2.Strýko 3.Venkovské sídlo blízko New Yorku 4.Pochod do Ramsesu 5.V hoteli Occidental 6.Prípad Robinson 7.Azyl 8.Domácnosť u Bruneldy 9.Fragmenty (Bruneldin odchod)

9. Charakteristika postáv: Hl. postava: KAROL ROSSMAN- 16. ročný chlapec, ktorý je vyhnaný svojími rodičmi do Ameriky. Amerika je preňho nová etapa života, nové znovuzrodenie. Snaží sa zaradiť do spoločnosti. Prechádza rôznymi problémami, ktoré nie vždy sú preňho vyriešiteľné. Často sa musí podriadiť. Vedľajšie postavy: STRÝKO JAKOB- Karolov strýko, ktorého po príchode do Ameriky náhodne Karol stretáva. Strýko sa ho ujíma, čím mu zabezpečil bývanie, vzdelanie. Bol majiteľ veľkého obchodného podniku, začínal malým obchodíkom- počas 30-tich rokov sa takto vypracoval na vplyvného a bohatého. Strýko sa ho zrieka, keď Karol prijíma ponuku návštevy od pána Pollundera do jeho sídla. POLLUNDER- obchodník a priateľ strýka Jakoba PÁN GREEN- obchodník a priateľ strýka Jakoba a Pollundera. Pre Karola pôsobí nepríjemne. Karolovi prináša list od strýka s oznámením, že k strýkovi sa už nemá vracať. HL. PANI KUCHÁRKA- pracuje v hoteli Occidental, kde stretáva Karola. Od prvého začiatku mu pomáha, obľúbi si ho a ponúkne mu prácu v hoteli ako liftboy- jedno z lepších miest. TEREZA- 18.ročné dievča, ktoré pracuje v hoteli ako sekretárka vďaka pani kuchárke. Najskôr pracovala ako pomocníčka. Je chudá, útla. V Karolovi spoznáva priateľa, dôverníka, ktorému sa môže zdôveriť a porozprávať.

10. GIACOMO- jeden z liftboyov, ktorého nesôr Karol stretáva na kastingu do Oklahomského divadla čím sa opäť stretávajú DELAMARCHE- najskôr priateľ Karola, ktorí sa spoznávajú v hostinci. Delamarche mu navrhne aby v ceste pokračoval s ním aj s Robinsonom. V skutočnosti ho len využívajú, lebo nemajú peniaze. Karol na to príde a opúšťa ich. ROBINSON- priateľ Delamarcheho. Opitý sa rozhodne navštíviť Karola v hoteli, kde ho presviedča aby s ním odišiel. Karol ho vezme do svojej izby, tým opúšťa miesto pri výťahu, čo nesmie, a tým mu Robinson narobí problémy. BRUNELDA- speváčka, zavalitej postavy. Ujme sa Delamarcheho a Robinsona. S Delamarchem tvorí pár a Robinsom im robí sluhu a neskôr aj Karol. FUNNY- priateľka Karola s mladosti. Stretáva ju na kastingu do Oklahomského divadla

11. Obsah: Hl. hrdina Karol je poslaný svojími rodičmi do Ameriky, pretože bol zvedený slúžkou a rodičia nechceli aby platil alimenty. Cestuje loďou a po príchode do newyorského prístavu mu do oka padne socha slobody, ktorú už dlhšie pozoroval. Vystupuje z lode, a vtedy si uvedomí, že si tam zabudol dáždnik. Vracia sa do podpalubia, lenže loď je príliš veľká, a tak zablúdi. Stretáva kuriča, ktorý mu porozpráva o svojej nespokojnosti s pracovným miestom na lodi, že ich Nemcov vytláčajú Rumuni, ako aj hlavný strojník Šubal a vyberú sa za kapitánom. Tam Karol stretáva svojho strýka Jakoba, strýko ho spoznáva podľa listu, ktorý poslala slúžka Johana (ktorá ho zviedla) Karolovi. Strýko ho berie k sebe domov, medzi tým mu rozpráva ako si vybudoval svoj podnik. Po príchode mu ho aj poukazoval. Skladal sa zo 6- tich poschodí- na 5-tich sa nachádzal podnik a na 6-tom mal byt. Má vlastnú izbu, klavír. Začína sa učiť po anglicky, učí sa jazdiť na koňovi- pomáha mu pri tom Mack. Keď strýko vidí, že už je dostatočne vzdelaný bráva ho na spoločné večere s jeho spoluobchodníkmi. Na jednej z večier spoznáva pána Greena a Pollundera. Pollunderovi je sympatický a tak ho pozýva na svoje sídlo blízko New Yorku. Strýkovi sa to moc nepáči a namieta ale neskôr ustupuje. Pollunderova dcéra Klára ich už očakáva a zároveň oznamuje, že majú ďalšiu návštevu- pána Greena. Spolu večerajú a Karlovi príde zle z pána Greena, je mu nepríjemné ako je. Po večery ho Klára vezme so sebou a poprosí ho aby jej zahral na klavíry. Vznikne medzi nimi roztržka, a tak sa Karol chce vrátiť do New Yorku. No Pollunder ho zdrží s oznámením, že musí vydržať ešte do polnoci, že pán Green má preňho list. V liste, ktorý mu poslal strýko sa dozvedá , že sa už nesmie vrátiť naspäť, že ho sklamal. Pán Green mu odovzdá všetky jeho veci. Karol odchádza, cestou sa staví v hostinci, prenajme si izbu , v ktorej stretáva dvoch mužov Delamarcheho a Robinsona. Tí ho začnú prehovárať, aby s nimi pokračoval v ceste, našiel si prácu. Ráno sa idú najesť, no jediný kto mal peniaze bol Karol, tak to všetko zaplatil. Delamarche navrhol Karolovi, že predá jeho kostým a budú mať peniaze. Bol veľmi pekný a mal ho od strýka, ale predal ho. Cestou sa rozprávali o práci, kde by mali robiť...

12. Prišli pred jeden hotel a boli hladní, tak poslali Karola aby im šiel po nejaké jedlo. Hemžilo sa to tam ľuďmi, nik si ho nevšímal, no nakoniec sa pri ňom pristavila kuchárka a opýtala sa či niečo potrebuje. Karola zaviedla zo sebou do skladu. Ponúkla mu aj prácu v hoteli. Karol si spomenul, že má so sebou aj dvoch priateľov, tak že ide najskôr za nimi, či nepôjdu s ním. Vyšiel von, kde našiel svoj kufor roztrhaný na zemi. Nahnevalo ho to, a to hlavne preto, lebo si tam nenašiel jedinú fotku rodičov. Vtedy zistí, že ho len využili , a že ho klamú. Tak ich opúšťa a vracia sa do hotela. Kuchárka ho už čakala v kancelárii. Nebola tam sama, za stolom na stroji písalo útle mlado vyzerajúce dievča. Karol jej porozprával, že jej z Prahy. Kuchárka sa tiež predstavila, volala sa Grete a pochádzala z Viedne , no nejaký ten čas pracovala aj v Ćechách. Bola rada, že je jej krajan , a tak si ho obľúbila, že sa tam musí udržať. Nastúpil na miesto liftboya. Karol nemá ešte svoje lôžko, a tak ho pani kuchárka zavolá do svojej izby, kde s ňou býva aj dievča Tereza, jej sekretárka. Uložil sa na pohovku. No v tom mu niekto zaklopal na dvere. Bola to Tereza. Posadila sa k nemu a rozprávali sa.. Pre Terezu sa stal dôverníkom, rozpovedala mu aj o smrti jej matky... V práci sa mu darilo, až kým za ním neprichádza opitý Robinson. Volá ho, aby šiel s ním. Karol poprosil liftboya , ktorému tiež pomáhal, aby nachvíľu postrážil jeho výťah a vzal Robinsona do svojej izby, to už býval s ostatnými liftboymi, a uložil ho na jedno z lôžok.. Medzitým sa hlavný čašník dozvedel, že Karol si neplní pracovné povinnosti, a dá si ho zavolať. Chce Karola vyhodiť, ale pani kuchárka sa o tom dozvedá a nechce to pripustiť. Však prídu aj nato, že Karol mal v izbe cudziu osobu a začnú ho z niečoho podozrievať...Niet už žiadnej šance. Karol je vyhodený, ešte si ho chce podať hlavný vrátnik , lenže Karol sa mu vytrhne a začne utekať. Na ulici stretne dobitého Robinsona, nasadnú do taxíka a Karol ho chce odviezť domov. Taxikár ich doviezol pred veľký barák. Na jeho najvyššom poschodí sa z balkóna vytŕčal Delamarche. O chvíľu bol pri Karolovi a Robinsonovi. Karola prehováral, aby ostal s nimi, no on stále nechcel, že sa poberie sám svojou cestou. Rozhodol sa utiecť, len na ceste zbadal policajtov, ktorí ho zbadali a začali ho naháňať. V tom sa otvorili jedny dvere. Delamarche ho zachránil, a tak musel ísť s ním. Delamarche býval s jednou speváčkou Bruneldou, ktorá ich zavolala k sebe. Robinson sa stal ich sluhom a Delamarche boli s Bruneldou zaľúbení.

13. V ich okolí ich nikto nemá v láske. Karol sa taktiež stáva ich sluhom. Brunelda chcela byť chvíľu sama, a tak vyhodila Karola a Robinsona na balkón. Tam mu Robinson vyrozprával ako to tu chodí...Karol chcel utiecť, ale sa mu to nepodarilo, pretože nenašiel kľúč. Ráno, síce bolo už skoro pred obedom mali zohnať raňajky. Kuchárka nebola ochotná im jedlo dať, tak ju poprosili aby im dala aj nejaké zvyšky z raňajok. Keď prišli, tak sa kúpala. Delamarche ju umýval, neskôr sa jej to nepáčilo, tak ju mal poumývať Karol. Brunelda sa rozhodla odsťahovať. Išli skoro ráno, aby si to nik nevšimol. Karol išiel s ňou na vozíku. Brunelda sa prikryla, aby ju nik nezbadal. Cestou si Karol všimol plagát na kasting do Oklahomského divadla, a tak sa rozhodol, že to pôjde skúsiť. Vyložil Bruneldu v hostinci. Došiel na miesto kastingu, ale moc záujemcov nezbadal, len rodinku aj s kočíkom. Iba bolo počuť zvuk trubiek, na ktorých hrali anjeli a čerti. Medzi nimi spoznal aj kamarátku z mladosti Funny. Tá ho podporila a dodala mu smelosť. Na kastingu nechcel prezradiť svoje pravé meno, tak sa predstavil ako Negro. Bol prijatý ako i rodinka s dieťaťom. Všetci postupujúci sa stretli na večeri, kde stretol svojho kamaráta z hotela, liftboya Giacoma. Dielo sa končí tým, že spolu na vlaku cestujú do Oklahomského divadla cez Ameriku. Autor opisuje aká je Amerika veľká. Dielo nie je dokončené....

14. Grafická štruktúra

15. Vlastný názor na dielo: Veľmi zaujímavé dielo na čítanie(len škoda, že som mala možnosť prečítať len českú verziu, takže to bol dosť taký problém prečítať). Snáď som bola sklamaná ako sa ťažko Karol predieral životom, mal už niečo nadosah a zdalo sa, že všetko už bude fajn, a opäť nič... Dielo na zamyslenie...