Život za polárnym kruhom

1. Život za polárnym kruhom Viktória Ivana Zifčáková 2.B

2. Obsah • Podnebie a klimatické podmienky • Georeliéf a pedosféra • Rastlinstvo, živočíšstvo, prírodné zdroje • Arktída-živočíchy • Antarktída-živočíchy

3. Podnebie a klimatické podmienky • Zrážky: vo forme snehu , aj v lete sa mení na ľad. Ročný úhrn 100-200mm.  Antarktída môže byť klasifikovaná ako púšť, ročne spadne 7 mm zrážok v podobe vody. Nepršalo asi 1 000 000 rokov  • Zúria časté, prudké a dlhotrvajúce víchrice, ktoré polárnikom sťažujú život viac než mrazy • V polárnych šírkach- studený vzduch, podmieňuje vznik oblastí výsokého tlaku vzduchu charakteristických východnými vetrami • Za polárnym kruhom; Antarktída, Arktída, Grónsko, severná Kanada, S Rusko,Alijaška • Polárne podnebie (Arktída a Antarktída), suché podnebie polárnej púšte (Americko-Grónska časť) • Priemerná ročná teplota klesá pod -10°C. Teploty v lete vystúpia na -21°C a v zime môžu klesnúť na -68°C až -88°C (najmenej pohostinné miesta na Zemi) • Striedanie polárneho dňa a noci: ▪Polárna noc (zima) tu môže trvať až 7-9 mesiacov (J- 186 dní, S- 179 dní). Teploty pod bodom mrazu (cca -30°C), snehové víchrice a väčšinu dňa úplná tma▪Polárny deň (leto) takmer celých 24 hodín denné svetlo, teplota občas stúpa nad nulu (+1°C) a časť ľadu sa topí

4. Georeliéf a pedosféra • Antarktída- celý svetadiel, okrem malej časti pobrežia a najvyšších skalnatých vrcholov pokrytý súvislým ľadovým krytom (početné trhliny). Priemerná hrúbka ľadu 2500 m, ale maximum až 4500 m. Tento ľad pokrýva až 95% povrchu svetadielu (najväčšie zásoby sladkej vody na svete). Hmotnosť ľadu tlačí pevninu pod hladinu mora. Najvyšším vrcholom kontinentu- Vinson Massi (5140 m.n.m) • Arktída- Severný ľadový oceán, po väčšinu roka zamrznutý, alebo pokrytý plávajúcimi ľadovými kryhami. Je obklopená najsevernejšími výbežkami Európy, Kanady a Ázie. Tvoria sa tu sanstrugi - silným vetrom naviaty sneh, ktorý vytvára hlboké žľaby  • Mačinovo-rašelinové pôdy subpolárnych lúk a riedkych lesov, tundrové pôdy, ktoré prechádzajú na severe do surových arktických pôd • Ľadovcové procesy (trógy, kary, morény) - ľadovec sa vlastnou hmotnosťou pomaly posúva po svahoch pevniny k moru, odlamuje sa a vznikajú kryhy • Grónsko a arktické súostrovie Kanady z veľkej časti ľadovec. Na nezaľadnených častiach pevniny na večne zamrznutej pôde tundra, prechádza do subarktickej tajgy. Pôdu tvorí vrstva ľadu, niekde hrubá až 2km. Ostrovy obklopené ľadovcovými kryhami

5. Rastlinstvo, živočíšstvo, prírodné zdroje • Na Arktíde, Aljaške, v Kanade a Rusku -zásoby uhlia, ropy a zemného plynu. Z obáv o životné prostredie v tejto oblasti a pre vysoké náklady na ťažbu je čerpanieobmedzené. V dôsledku nadmerného rybolovu-výrazne zníženie množstva rýb a na obnovu pôvodného stavu sa zaviedli v rybolove kvóty • Polárnou hranicou lesa nízke stromy prechádzajú do krovitých foriem (podzóna krovitých tundier). Smerom k pólom výška krov zmenšuje a nastupujú bylinné a macho-lišajníkové porasty. Tie vystrieda studená pustatina s machmi a lišajníkmi • Žijú tu najmä kurovité vtáky, lumíky, pižmoň severský, polárny líška, veľryby, kosatce,... • V horských masívoch Antarktídy - bohaté ložiská nerastných surovín (zlato, železo, čierne uhlie). V okolitých moriach zemný plyn a ropa • Grónsko- najväčšie zásoby kryolitu na svete. Kryolit sa vyváža do sveta ako nerast potrebný pri výrobe hliníku

6. Arktída- živočíchy • Cez leto- sťahovavé vtáky a cicavce, napr. severoamerický sob karibu, vlk, medveď a divé husi. Pižmoň východný a polárna líška tu zostávajú aj cez zimu. V oceáne je hojnosť planktónu a rýb-ako potrava pre väčšie zvieratá- tulene, veľryby, mrože a polárne medvede • Polárne (ľadové) medvede- zavalité a ťažké telá s krátkymi hrubými nohami a malé chvosty. Chodidlá -ploché a veľké, každé je vybavené piatimi ostrými pazúrmi- nezatiahnuteľné. Celé telo- hustý kožuch ( vrátane láb-protišmykové) a hrubá vrstva tuku. Ľadový medveď -veľmi dobrý plavec a je schopný preplávať vzdialenosť aj 35 km. Pláva najmä pohybom predných nôh, pomocou zadných kormidluje

8. Antarktída-živočíchy • Vo vnútrozemí-len drobný hmyz a roztoče, ale pri okrajoch –pestrejší život. V oceáne-mnoho malých morských živočíchov- krill-zdroj potravy pre väčšie tvory. Je tu mnoho veľrýb, tuleňov a uškatcov • Tuleň leopardí- 3,6m, 450 kg, ostré zuby v silných čeľustiach. Tučniak a tuleň sa často sami stávajú potravou kosatiek. Lovia výhradne iba v mori (ryby a iné morské živočíchy) • Kosatka dravá-najväčší druh delfínov. Samci do 9m a samice do 6m. Dokážu plávať- 60 km/hod, čierny chrbát s vysokou chrbticovou plutvou a biele brucho • Vráskavec ozrutný-najväčšie zviera na Zemi (cez 30 m a cez 130 ton). Živí sa určitým druhom rýb. Najviac vráskavcov-práve v Antarktíde.I cez veľkú ochranu na svete len cez 6000, v minulosti zabíjaní hlavne pre tuk • Antarktída- len málo živočíchov, ktorí by sa živili na súši. Z morských vtákov len saprofágne druhy- hnedé čajkovité vtáky- chaluhy (nikde inde na svete). Sú schopné si tu nájsť čokoľvek, čo im poskytuje živiny • Chaluha arktická - jeden z troch druhov vtákov trvalo obývajúcich najstudenšie oblasti Antarktídy. Ďalšie dva druhy sú tučniak cisársky a fulmar antarktický. Ale jedinými vtákmi, ktorí prezimujú na pobreží -tučniaky. Chaluhy a fulmari prilietajú len v lete (potrava) • Tučniaky -jediné vtáky, ktorých mláďatá sa môžu liahnuť v mrazivých podmienkach Antarktídy. Väčšina z nich sa liahne na jar v obrovských kolónach vo vnútrozemí, ale tučniaky obrovské - počas polárnej zimy na mori pokrytom ľadom

10. Ďakujem za pozornosť 