Percepcia času v hudbe

1. Percepcia času v hudbe Rytmus Metrum Agogika Percepcia hudobnej formy

2. Úvod

3. Rytmus a metrum • Ako by stedefinovalipojmy“rytmus” a “metrum”? • Príklady: • Brahms: Štvrtá symfónia, III • Suscepimus Deus misericordiamtuam • Debussy: Faunovo popoludnie • Messian: Kvarteto na koniec vekov, Tanec zúrivosti pre sedem poľníc • Jobim: Desafinado • Vnímanie metra: • vyhľadávanie pravidelnej schémy prízvučných a neprízvučných okamihov • Vnímanie rytmu: • zoskupovanie do celkov podľa časového trvania • kvantizovaný (Messian) – nekvantizovaný rytmus (gregorián) • Viaceré hierarchické úrovne

4. Historický exkurz – Ars nova • Arsnova – ca. 1310-1370, Francúzsko • Paradigmatické inovácie v chronometrickej regulácii • Predchodca, Franco Kolínsky: Arscantusmensurabilis(1260) • PhilippedeVitri: Arsnova(1322) • Jehandes Murs: Libelluspracticecantusmensurabilis(14. st.)

5. Paul Fraisse • Paula Fraisseho možno považovať za priekopníka skúmania času v hudbe. • Priblížme si jeho základné myšlienky/výsledky: • Rozdiel medzi percepciou času (do ca. 5s) a odhadom času • Fundamentálna pozícia kyvadlového pohybu. • Blízky vzťah medzi rytmom a pohybom • Dve kategórie trvania: tempslongtempscourt trvanie súbor 2 1 • Prah medzi týmito kategóriami je okolo hodnoty 400-600 msec, ktorá je tiež asociovaná s tzv. „indiferentnosťou“ • Asimilácia a dištinkcia: komplementárne princípy zachovávajúce integritu a vzájomnú odlišnosť uvedených kategórií. Dôležitosť pomerov malých celých čísel (1:1, 1:2).

6. Rytmus

7. Percepcia rytmu • Dlho neexistovala systematická a všeobecne prijímaná definícia rytmu. Čo je to teda rytmus? • Dôležitým príspevkom tu je publikácia: • FredLerdahl a RayJackendoff: A GenerativeTheory of TonalMusic(1983) • Muzikológ Lerdahl a lingvista Jackendoff (žiak NoamaChomskyho) tu aplikujú ideu generatívnej gramatiky na tonálnu hudbu. Mnoho priestoru venujú práve otázke metro-rytmickej organizácie hudby. • Lerdahl a Jackendoff striktne rozlišujú medzi: • (rytmické) zoskupovanie • metrum • Hoci tieto elementy sú nezávislé, koherentnosť sa dosahuje práve ich súhlasnosťou • Zoskupovanie súvisí s trvaním,metrum s okamihmi v čase bez trvania

8. Zoskupovanie • Lerdahl a Jackendoff navrhli sadu princípov, riadiacich štruktúrne segmentovanie hudby • Zoskupovanie je podľa nich základnou hierarchickou vlastnosťou hudby. Medzi ich pravidlá (na spôsob pravidiel univerzálnej gramatiky) patria: • Groupingwell-formednessrules • Groupingpreferencerules (obsahujúce formalizované gestaltistické pravidlá ako proximita v čase a pod.) • Lerdahl a Jackendoff nepodrobili svoje teórie empirickým testov, opierali sa iba o svoju hudobnú intuíciu. Učinila tak Deliège (1987). • Zaujímavým dokladom ich teórií je však výskum, ktorý uskutočnil Todd (1994) [pozri nižšie]

9. Zoskupovanie – Todd (rytmogramy) • Todd (1994) vytvára model, ktorý sa opiera o vlastnosti sluchu. Sluch podľa neho pracuje ako low-pass filter integrujúci energiu s rôznymi časovými konštantami. • Energia ukrýva všetky hudobné parametre súčasne: • tempo i agogika • výška tónu i vibráto, resp. timbre • dynamika i jej detailné zmeny • Todd integruje akustickú energiu s rôznymi časovými konštantami. Určuje vrcholy týchto integrovaných hodnôt. A nakoniec z týchto vrcholov zostavuje tzv. rytmogram zo záznamov živých interpretácií. • Pozoruhodné je, že rytmogram často korešponduje s Lehrdahlovým a Jackendoffovým teoretickým hierarchickým stromom zoskupovania. To možno považovať za pozoruhodný test ich teórií.

10. Zoskupovanie – Todd (príklad) • Príklad: Chopin, Prelúdium Op. 28, č. 7 Lehrdahlov a Jackondoffov hierarchický strom na základe ich generatívnej teórie Toddov rytmogram na základe interpretácie profesionálneho pianistu

11. Metrum

12. Metrum • Výskumný rozmach zaznamenávame v tejto oblasti od 80. rokov • Lehrdahl a Jackendoff tri druhy akcentov: • Fenomenálne akcenty (miesto lokálneho zvýraznenia stimulu pomocou jeho fyzikálnych vlastností: zmeny v sile, timbri, trvaní apod.) • Štrukturálne akcenty (miesta dané štrukturálnymi vlastnosťami hudby, napríklad tonalitou: kadencia) • Metrické akcenty (miesta akcentované svojou pozíciou v rámci metrickej schémy) • Pravidelne opakujúce sa fenomenálne a štrukturálne akcenty potom určujú metrické akcenty • Dôležité sú tu Fraisseho myšlienky o malých celočíselných pomeroch pre trvania a o úlohe asimilácie a dištinkcie

13. Teórie o percepcii metra • Povel (1981), „beat-basedtheory“: • Najskôr dochádza k segmentácii na sériu častí rovnakej dĺžky (beatov) podľa pravidelných akcentov (dlhá nota, začiatok série krátky) • Potom sa beaty členia na malý počet rovnakých častí (obvykle 2, 3) • Členenia sa môžu do seba vnárať vo viacerých úrovniach • Členenie na úrovni beatov je vždy na 2 alebo 3 a nie viac • Longuet-Higgins a Lee (1982): • Pod dvoch nasadenia (N1, N2) je ďalšie nasadenie N3 predikované v takom istom intervale • Ak sa predpoklad splní, systém skočí o úroveň vyššie a očakáva nasadenie po N3 o interval, ktorý oddeľoval N1 a N3 • Takéto stúpanie hierarchie je ohraničené percepciou trvania ca. 5s Zmeny môžu viesť k predpokladu ternárnosti alebo predtaktia • Model bol zovšeobecňovaný (napr. členenie na menšie elementy) • Todd (1994): spektrálna teória • Band-pass filter vo frekvenčnom obore – výsledkom je spektrum (nízkych frekvencií); kultúrne podmienená interpretácia spektra

14. Agogika

15. Expresívne načasovanie - Agogika • Základné pravidlo teórií metra a rytmu je, že ľahko percipujeme jednoduché pomery trvaní (1:1, 1:2). Paradoxné je, že v reálnej hudbe takéto jednoduché pomery nachádzame zriedkavo. • Je potrebné rozlišovať: • Štruktúrne vlastnosti rytmu • Expresívne, temporálne transformácie – agogika • To znamená, že percipujeme metro-rytmickú štruktúru danú jednoduchými pomermi a voči nej potom konfrontujeme expresívne, agogické zmeny. • Repp (1992): • V Beethovenovom menuete rôzne predlžoval 47 osminových nôt (341msec) o 23-45msec (7-13%). Subjekty pomerne presne identifikovali i najmenšie predĺženia. Zaujímavé je, že ťažko ich identifikovali práve tam, kde profesionálny interpret mal tendenciu expresívne predlžovať.

16. Agogika v interpretácii • V posledných rokoch zaznamenávame intenzívny výskum agogiky, alebo expresívneho časovania v hudobnej interpretácii. • Pozoruhodné je, že agogika môže byť extrémne stabilná, niekedy aj po mnohých rokoch; nachádzame ju aj pri hre z listu; a interpret je schopný ju v okamihu zmeniť. • Z toho plynie, že expresívne načasovanie nie je naučenou schémou, ale je generovaná na základe interpretovho chápania hudobnej štruktúry. • Najdôležitejším aspektom ovplyvňujúcim expresívne načasovanie je frázová štruktúra diela. • Nižšie sú uvedené ukážky konkrétnych výskumov v tejto oblasti

17. Agogika – príklad aaBa • B. Repp (1992) meral „okamžité tempo“ pri 28 nahrávkach Schumannovej klavírnej skladby Träumerei: • Základné momenty na úrovni hĺbkovej štruktúry spoločné • Individuálne spracovanie na vyšších úrovniach • Podobné interpretácie • J. Beran (2004) podrobil Reppove meranie štatistickej analýzy. Jej výsledky tu vidíme. Cortot: ’35, ’47, ’53 Horowitz: ’47, ’63, ‘65

18. Forma

19. Percepcia formy • Mohlo by sa zdať, že nie je rozdiel medzi vnímaním času na úrovni formy a na úrovni tempa. • Poučení Fraisseho výsledkami však vieme, že musíme rozlišovať medzi percepciou času a odhadovaním času. Z toho plynie i kategorický rozdiel medzi formou a rytmom. • Výskumy ukazujú, že hranica tu je ca. 2-10s. • Výskumy orientované priamo na percepciu formy sú pomerne zriedkavé a prinášajú kontrastné výsledky: • Cook (1990) použil Beethovenovu Klavírnu sonátuOp. 49, č. 2: študenti často odhadovali, že skladba bude ešte dlho pokračovať, ak ukážka bola prerušená pred poslednými dvoma akordami. • Clarke a Krumhansl (1990): študenti 2x počúvali Mozartovu Fantáziu c mol, K475, a StockhausenovKlavierstück IX. Následne umiestňovali a štruktúrne charakterizovali30s excerpty. Výsledky boli prekvapujúco dobré. (Tendencia odhadovať neskoršie umiestnenie na začiatku a na konci.) „formu vnímame zle“ „formu vnímame dobre“

20. Literatúra

21. Použitá literatúra a ďalšie čítanie • Clarke, E. F. (1999) "Rhythm and Timing in Music", In: Deutsch, D. (ed.). ThePsychology of Music, Academic Press, 473-500. • FredLerdahl and RayJackendoff (1983) A GenerativeTheory of TonalMusic, MIT Press, Cambridge. • David Temperley (2001): TheCognition of BasicMusicalStructures, MIT Press, Cambridge. • Todd, N. P. (1994) "TheAuditory "Primal Sketch": A Multiscale Model of RhytmicGrouping", Journal of New MusicResearch, 23 25-27. • Repp, B. H. (1992) "Diversity and Communality in MusicPerformance: AnAnalysis of TimingMicrostructure in Schumann's‘Träumerei’, TheJournal of theAcoustical Society of America, 92 2546-2568. • Jan Beran (2004) Statistics in Musicology, Chapman and Hall, CRC Press, Boca Raton.