Cit t na zaciatok: kalifornsk biochemik v r. 1966 vyhl sil v casopise Bulletin of the Atomic Scientists: Ak sa zacho

2. V��iva vinica a ekologick� rovnov�ha Ing. Ga�par Vanek CSc. www.galati.sk Predn�ka na konferencii Vino Envi 2008 Mikulov druh� rocn�k medzin�rodnej vinohradn�cko - vin�rskej konferencie 11. a 12.septembra 2008 �P�da-z�klad ekologick�ho vinohradn�ctva� Kontakt na poriadatelov: vino.ip@tiscali.cz Predn�ka na konferencii Vino Envi 2008 Mikulov druh� rocn�k medzin�rodnej vinohradn�cko - vin�rskej konferencie 11. a 12.septembra 2008 �P�da-z�klad ekologick�ho vinohradn�ctva� Kontakt na poriadatelov: vino.ip@tiscali.cz

3. V ochrane vinica v prvej polovici 20.storocia postacovalo niekolko (2-4) postrekov mednat�m a s�rnat�m pr�pravkom, aby sa vyrie�ila komplexn� ochrana proti chorob�m. - Preco tak�to ochrana �dnes� nepostacuje? Preco je potrebn� pou��vat v�dy zlo�itej�ie pr�pravky, v�c�� pocet o�etren�? A napriek tomu s� �kody, sp�soben� chorobami v�c�ie, niekedy a� epidemick�ho rozsahu, casto nevypocitateln�? V ochrane vinica v prvej polovici 20.storocia postacovalo niekolko (2-4) postrekov mednat�m a s�rnat�m pr�pravkom, aby sa vyrie�ila komplexn� ochrana proti chorob�m. - Preco tak�to ochrana �dnes� nepostacuje? Preco je potrebn� pou��vat v�dy zlo�itej�ie pr�pravky, v�c�� pocet o�etren�? A napriek tomu s� �kody, sp�soben� chorobami v�c�ie, niekedy a� epidemick�ho rozsahu, casto nevypocitateln�?

4. Vztah medzi p�doua vinicomNaru�en� ekologick� rovnov�ha= aj zn�enie pr�rodzenej odolnosti vinica Naru�en� ekologick� rovnov�ha sp�sobuje vela nepriazniv�ch vlastnost� pri produkcii hrozna. Jednou z najv�raznej��ch p�soben� naru�enej ekologickej rovnov�hy je to, �e vinic nedok�e vyu�it geneticky zakotven� vlatnosti pr�rodzenej odolnosti voci chorob�m a �kodcom. Vinic zvy�uje citlivost, choroby sa prejavuj� sk�r, ich v�voj a �kodlivost je v�raznej�ia, �kody pri ohrozen� m��u dosiahn�t a� epidemick�ch rozsahov. Ohrozenie prich�dza sk�r a trv� v�razne dlh�ie (d�vnej�ie sa postreky u� nerobili od augusta - vinohrad sa �uzavrel�. Dnes treba striekat e�te aj vo fenof�ze zam�kania a niekedy aj dozrievania. Naru�en� ekologick� rovnov�ha sp�sobuje vela nepriazniv�ch vlastnost� pri produkcii hrozna. Jednou z najv�raznej��ch p�soben� naru�enej ekologickej rovnov�hy je to, �e vinic nedok�e vyu�it geneticky zakotven� vlatnosti pr�rodzenej odolnosti voci chorob�m a �kodcom. Vinic zvy�uje citlivost, choroby sa prejavuj� sk�r, ich v�voj a �kodlivost je v�raznej�ia, �kody pri ohrozen� m��u dosiahn�t a� epidemick�ch rozsahov. Ohrozenie prich�dza sk�r a trv� v�razne dlh�ie (d�vnej�ie sa postreky u� nerobili od augusta - vinohrad sa �uzavrel�. Dnes treba striekat e�te aj vo fenof�ze zam�kania a niekedy aj dozrievania.

5. Naru�en� ekologick� rovnov�ha V�razn� naru�enie ekologickej rovnov�hy nastalo v 20.storoc�, najm� dvomi smermi: 1. znecistenie ovzdu�ia, a n�sledne p�dy � priemyseln�mi imisiami 2. hnojenie priemyseln�mi hnojivami � co prebieha u� vy�e polstorocia nekontrolovane � takmer v�dy len pau��lne - Ekologick� rovnov�ha medzi rastlinami a prostred�m sa vytv�rala mili�ny rokov. - Rastliny sa neust�le prisp�sobovali (genetick�mi mut�ciami) prostrediu tak, aby zaistovali z�kladn� z�kon pr�rody � zachovanie druhu. - Pr�rodzen� ekologick� rovnov�ha sa dlhodobo m��e udr�at, ked nedoch�dza k n�hlym, nepr�rodzen�m z�sahom - K tak�mu z�sahu do�lo v 20.storoc�, najm� dvomi smermi: znecistenie ovzdu�ia, a sekund�rne p�dy � priemyseln�mi imisiami hnojenie priemyseln�mi hnojivami � co prebieha u� vy�e polstorocia nekontrolovane � takmer v�dy len pau��lne - Ekologick� rovnov�ha medzi rastlinami a prostred�m sa vytv�rala mili�ny rokov. - Rastliny sa neust�le prisp�sobovali (genetick�mi mut�ciami) prostrediu tak, aby zaistovali z�kladn� z�kon pr�rody � zachovanie druhu. - Pr�rodzen� ekologick� rovnov�ha sa dlhodobo m��e udr�at, ked nedoch�dza k n�hlym, nepr�rodzen�m z�sahom - K tak�mu z�sahu do�lo v 20.storoc�, najm� dvomi smermi: znecistenie ovzdu�ia, a sekund�rne p�dy � priemyseln�mi imisiami hnojenie priemyseln�mi hnojivami � co prebieha u� vy�e polstorocia nekontrolovane � takmer v�dy len pau��lne

6. P�sobenie priemyseln�ch imisi� na ekologick� interakciu Pokles obranyschopnosti rastl�n je v korel�cii so zmenami v ekologickej rovnov�he. - prejavuje sa v n�raste patogenity chor�b v�rusov�ch, bakteri�lnych, hubov�ch, fyziologick�ch por�ch i �kodcov. - tento trend sledoval n�rast chemickej ochrany v mno�stve i agresivite P�sobenie priemyseln�ch imisi� na ekologick� interakciu Pokles obranyschopnosti rastl�n je v korel�cii so zmenami v ekologickej rovnov�he. - prejavuje sa v n�raste patogenity chor�b v�rusov�ch, bakteri�lnych, hubov�ch, fyziologick�ch por�ch i �kodcov. - tento trend sledoval n�rast chemickej ochrany v mno�stve i agresivite

7. Retrospekt�vny pohlad na zmenu ovzdu�ia(�daje s� z�skan� anal�zou letokruhov 110 rocn�ho smreku z oblasti Popradu) Zmena ovzdu�ia sa radik�lne menila od 50.tych rokov minul�ho storocia Priemyseln� imisie Dopad cudzorod�ch, casto toxick�ch l�tok deharmonizuje p�du. V exponovan�ch oblastiach predstavuj� stovky a� tis�ce kg/ha/rok. Zata�enie prostredia od zaciatku minul�ho storocia exponenci�lne narast�. N�rast: S, K, P, Ni, Cu, Fe ... Pokles: Ca, Mg, Al, Zn ... Na Slovensku m�me ca 400 tis.ha ta�ko zata�en�ch p�d Imisn� typy s� pestr�. V�razne prevl�daj� tzv. kysl� imisie, ktor�ch zdrojom je predov�etk�m p�lenie fosiln�ch l�tok, s� charakterizovan� rozptylom velk�ho mno�stva SO2 (a� 1000 kg/ha/rok). Dalej s� to halog�nov� prvky, hutn� prach, r�zne organick� t�tky, atd. Z�sadit� imisn� typy, ktor�ch je velmi m�lo, s� v�penat� (cement�rne, v�penky) a horecnat� - magnezitov� z�vody a ich okolie. Dlhodob� p�sobenie imisi� sp�sobuje deharmoniz�ciu p�d, ktor�ch charakter z�vis� od druhu imisi�.Priemyseln� imisie Dopad cudzorod�ch, casto toxick�ch l�tok deharmonizuje p�du. V exponovan�ch oblastiach predstavuj� stovky a� tis�ce kg/ha/rok. Zata�enie prostredia od zaciatku minul�ho storocia exponenci�lne narast�. N�rast: S, K, P, Ni, Cu, Fe ... Pokles: Ca, Mg, Al, Zn ... Na Slovensku m�me ca 400 tis.ha ta�ko zata�en�ch p�d Imisn� typy s� pestr�. V�razne prevl�daj� tzv. kysl� imisie, ktor�ch zdrojom je predov�etk�m p�lenie fosiln�ch l�tok, s� charakterizovan� rozptylom velk�ho mno�stva SO2 (a� 1000 kg/ha/rok). Dalej s� to halog�nov� prvky, hutn� prach, r�zne organick� t�tky, atd. Z�sadit� imisn� typy, ktor�ch je velmi m�lo, s� v�penat� (cement�rne, v�penky) a horecnat� - magnezitov� z�vody a ich okolie. Dlhodob� p�sobenie imisi� sp�sobuje deharmoniz�ciu p�d, ktor�ch charakter z�vis� od druhu imisi�.

8. Naru�enie ekologickej rovnov�hy priemyseln�mi imisiami Dopad exhal�tov V�razn� n�rast exhal�tov je zaznamenan� zhruba od 50.-tych rokov minul�ho storocia. Z�padn� a stredn� Eur�pa je silne zata�en� exhal�tmi, tak�e na celom �zem� dopadaj� �kodliv� exhal�ty. Najviac exponovan� s� samozrejme okolia tov�rn� a hlavn�ch dopravn�ch tepien i v�c��ch miest. Exhal�tov� zata�enie Slovenska (Mankovsk� 1989) zn�zornuje prilo�en� mapa. Okrem miestnych zdrojov exhal�ty prenikaj� aj zo zahranicia, najm� zo z�padu a zo severu. Imisiami s� ta�ko zasiahnut� aj niektor� vinohradn�cke raj�ny, na z�padnom, ale aj na v�chodnom Slovensku. Dopad exhal�tov V�razn� n�rast exhal�tov je zaznamenan� zhruba od 50.-tych rokov minul�ho storocia. Z�padn� a stredn� Eur�pa je silne zata�en� exhal�tmi, tak�e na celom �zem� dopadaj� �kodliv� exhal�ty. Najviac exponovan� s� samozrejme okolia tov�rn� a hlavn�ch dopravn�ch tepien i v�c��ch miest. Exhal�tov� zata�enie Slovenska (Mankovsk� 1989) zn�zornuje prilo�en� mapa. Okrem miestnych zdrojov exhal�ty prenikaj� aj zo zahranicia, najm� zo z�padu a zo severu. Imisiami s� ta�ko zasiahnut� aj niektor� vinohradn�cke raj�ny, na z�padnom, ale aj na v�chodnom Slovensku.

9. V�ber modelov�ch objektov: - slivka dom�ca sa nach�dza prakticky v�ade, pri domestifikovan� �zem� bola prv�m a dlho jedin�m druhom pestovan�ho ovocia tak v oblastiach teplej��ch, ako aj chladnej��ch - V�rus �arka sliviek sa pandemicky roz��rila v druhej polovici min.storocia, �plne znicila v�sadby, plant�e slivky dom�cej na Balk�ne, onedlho aj u n�s. Roz��renie bolo plo�n� a �rodu velmi citlivej slivky dom�cej �plne znehodnotila. - Napriek 100%-n�ho napadnutia sa ojedinele na�lo niekolko stromov, ktor� s�ce v�rusom boli napadnut�, ale priniesli �rodu kvalitn�, s vynikaj�cimi vlastnostami obsahu cukru, vynikaj�cich aromatick�ch l�tokV�ber modelov�ch objektov: - slivka dom�ca sa nach�dza prakticky v�ade, pri domestifikovan� �zem� bola prv�m a dlho jedin�m druhom pestovan�ho ovocia tak v oblastiach teplej��ch, ako aj chladnej��ch - V�rus �arka sliviek sa pandemicky roz��rila v druhej polovici min.storocia, �plne znicila v�sadby, plant�e slivky dom�cej na Balk�ne, onedlho aj u n�s. Roz��renie bolo plo�n� a �rodu velmi citlivej slivky dom�cej �plne znehodnotila. - Napriek 100%-n�ho napadnutia sa ojedinele na�lo niekolko stromov, ktor� s�ce v�rusom boli napadnut�, ale priniesli �rodu kvalitn�, s vynikaj�cimi vlastnostami obsahu cukru, vynikaj�cich aromatick�ch l�tok

10. Metodika: Vybrali sme modelov� objekt Slivku dom�cu a jej napadnutie plum pox - ��rka v�rusom, nakolko slivka je roz��ren� na celom �zem�, a je plo�ne napadnut� v�rusom, ktor� sp�sobuje �pln� znehodnotenie �rod. V jednotliv�ch imisn�ch typoch sme odobrali vzorky p�dy a vzorky listov v�rusom napadnut�ch stromov. P�du sme analyzovali met�dou EUF, v listoch sme stanovili koncentr�ciu v�rusu a vyhodnotili sme stupen napadnutia plodov. Metodika: Vybrali sme modelov� objekt Slivku dom�cu a jej napadnutie plum pox - ��rka v�rusom, nakolko slivka je roz��ren� na celom �zem�, a je plo�ne napadnut� v�rusom, ktor� sp�sobuje �pln� znehodnotenie �rod. V jednotliv�ch imisn�ch typoch sme odobrali vzorky p�dy a vzorky listov v�rusom napadnut�ch stromov. P�du sme analyzovali met�dou EUF, v listoch sme stanovili koncentr�ciu v�rusu a vyhodnotili sme stupen napadnutia plodov.

11. Okolie tov�rn� je najviac zata�en� r�znymi priemyseln�mi imisiami, rastlinn� pokryv je silne po�koden� (lokalita: Jel�ava - imisn� typ magnezitov�) R�zne imisn� typy a lokality sme charakterizovali: - mechanick� a chemick� zlo�enie p�d - zdravotn� stav slivky dom�cej - vyjadren� zdravotn�m stavom plodov - koncentr�ciu v�rusu PPV R�zne imisn� typy a lokality sme charakterizovali: - mechanick� a chemick� zlo�enie p�d - zdravotn� stav slivky dom�cej - vyjadren� zdravotn�m stavom plodov - koncentr�ciu v�rusu PPV

12. Hodnotili sme �kodlivost v�rusu ��rky - PPV na plody slivky dom�cej v r�znych imisn�ch typoch. - Plody sliviek boli na pohlad zdrav�, du�ina �lt� , v�bornej chuti a ar�my, listy bez, alebo iba s n�znakmi pr�znakov v�rusu ��rky sme na�li na lokalit�ch, ktor� boli minim�lne zata�en� imisiami - A1-I (Bo��ca), ale aj na lokalit�ch, ktor� boli zata�en� imisiami, z prev�nej casti v�penat�mi - B2 (Trenc.Mitice), za predpokladu, �e neboli slivone pravidelne hnojen�. (Mali sme pr�hodu v Trenc.Miticiach, ked obyvatelia z obce pri�li za nami do vy��ie polo�enej rem�zy, a poznamenali, �e v z�hradk�ch, ktor� pravidelne hnoja, slivky maj� tot�lne znehodnoten� v�rusom ��rky, a tu hore, slivone, ktor� nikto neo�etruje, s� slivky zdrav�, vynikaj�cej akosti. Vysvetlili sme im pr�cinu.) Ale aj pri cement�rni, ked p�sobili aj in� vplyvy, mohlo byt po�kodenie v�c�ie (Ladce). - Slivky silne po�koden� a� na �roven absol�tnej nepou��vatelnost� so siln�mi pr�znakmi v�rusu ��rky na plodoch i na listoch sme na�li na lokalit�ch, zata�en�ch kysl�mi imisiami v�etk�ch typov (A1-III, A2, A3, A4), aj na lokalit�ch v okol� magnezitky (B1).Hodnotili sme �kodlivost v�rusu ��rky - PPV na plody slivky dom�cej v r�znych imisn�ch typoch. - Plody sliviek boli na pohlad zdrav�, du�ina �lt� , v�bornej chuti a ar�my, listy bez, alebo iba s n�znakmi pr�znakov v�rusu ��rky sme na�li na lokalit�ch, ktor� boli minim�lne zata�en� imisiami - A1-I (Bo��ca), ale aj na lokalit�ch, ktor� boli zata�en� imisiami, z prev�nej casti v�penat�mi - B2 (Trenc.Mitice), za predpokladu, �e neboli slivone pravidelne hnojen�. (Mali sme pr�hodu v Trenc.Miticiach, ked obyvatelia z obce pri�li za nami do vy��ie polo�enej rem�zy, a poznamenali, �e v z�hradk�ch, ktor� pravidelne hnoja, slivky maj� tot�lne znehodnoten� v�rusom ��rky, a tu hore, slivone, ktor� nikto neo�etruje, s� slivky zdrav�, vynikaj�cej akosti. Vysvetlili sme im pr�cinu.) Ale aj pri cement�rni, ked p�sobili aj in� vplyvy, mohlo byt po�kodenie v�c�ie (Ladce). - Slivky silne po�koden� a� na �roven absol�tnej nepou��vatelnost� so siln�mi pr�znakmi v�rusu ��rky na plodoch i na listoch sme na�li na lokalit�ch, zata�en�ch kysl�mi imisiami v�etk�ch typov (A1-III, A2, A3, A4), aj na lokalit�ch v okol� magnezitky (B1).

13. Vplyv kontinu�lneho hnojenia p�d hnojivami NPKje v�razn�. Na lokalite Bo��ca (imisiami m�lo zata�en� oblast), kde sme porovn�vali nehnojen� p�du s pravidelne hnojenou podla be�n�ch zvyklost�, zistili sme v�razn� zmeny: pokles pH z 7,07 na 5,6 pokles obsahu humusu z 3,16 na 0,9 n�rast koncentr�cie fosforu z 5 mg/kg (Mehlich) na 55 mg/kg, pricom v listoch bolo rovnak�ch 0,14 % v su�ine. mierny n�rast drasl�ka v p�de z 139 na 172 mg/kg pokles horc�ka z 559 na 170 mg/kg pokles v�pnika v p�de z 2200 na 1323 mg/kg - pokles v listoch z 2,1 na 1,7 % v su�ine, a tie� pokles v listoch slivky dom�cej z 2,1 na 1,7 % v su�ine. Pokles mikroprvkov, najm� Zn (o 97,2%), Cr (o 94,4%), Ti (o 91,4%), Mo (o 88,9%), atd. Hodnoty sa nedaj� zov�eobecnit, d� sa v�ak us�dit, �e zmeny za posledn� polstorocie s� znacn� a tendencie v�razn�Vplyv kontinu�lneho hnojenia p�d hnojivami NPKje v�razn�. Na lokalite Bo��ca (imisiami m�lo zata�en� oblast), kde sme porovn�vali nehnojen� p�du s pravidelne hnojenou podla be�n�ch zvyklost�, zistili sme v�razn� zmeny: pokles pH z 7,07 na 5,6 pokles obsahu humusu z 3,16 na 0,9 n�rast koncentr�cie fosforu z 5 mg/kg (Mehlich) na 55 mg/kg, pricom v listoch bolo rovnak�ch 0,14 % v su�ine. mierny n�rast drasl�ka v p�de z 139 na 172 mg/kg pokles horc�ka z 559 na 170 mg/kg pokles v�pnika v p�de z 2200 na 1323 mg/kg - pokles v listoch z 2,1 na 1,7 % v su�ine, a tie� pokles v listoch slivky dom�cej z 2,1 na 1,7 % v su�ine. Pokles mikroprvkov, najm� Zn (o 97,2%), Cr (o 94,4%), Ti (o 91,4%), Mo (o 88,9%), atd. Hodnoty sa nedaj� zov�eobecnit, d� sa v�ak us�dit, �e zmeny za posledn� polstorocie s� znacn� a tendencie v�razn�

14. Na lokalite Bo��ca, ktor� nebola takmer zata�en� imisiami, sme na�li vhodn� objekt - modely na porovnanie ohrozenia slivky dom�cej v�rusom ��rky - PPV. - Na vy��ie polo�enom mieste, kde nemohli p�sobit er�zie, a v okol� rem�zy boli chemicky neo�etrovan� l�ky, plody sliviek boli na pohlad zdrav�, na listoch boli iba n�znakly pr�znakov v�rusu ��rky. Plody boli sladk�, aromatick�, v�bornej akosti. V�rus bol s�ce pr�tomn�, ale v malej koncentr�cii, slivka bola schopn� vyu�it svoje geneticky dan� vlastnosti indukovanej rezistencie a ubr�nila sa �kodliv�mu �cinku v�rusu. - Ni��ie ca o 50 m bola rovnak� slivkov� rem�za, oboch str�n obklopen� intenz�vne obr�ban�mi polami, ktor� boli pravidelne hnojen� NPK hnojivami.Vplyv intenz�vneho hnojenia bol zjavn� aj na sledovan� slivone. Plody t�chto slivon� boli z velkej casti opadan�, ka�d� plod mal siln� pr�znaky v�rusu ��rky, du�ina bola hned�, zcasti stvrdnut�, bez chuti, �plne znehodnoten� - nevhodn� ani na p�lenie. Listy mali siln� pr�znaky p�sobenia v�rusu ��rky. Na ekologicky naru�enej p�de slivka stratila schopnost vyu�it geneticky zakotven� vlastnost indukovanej rezistencie.Na lokalite Bo��ca, ktor� nebola takmer zata�en� imisiami, sme na�li vhodn� objekt - modely na porovnanie ohrozenia slivky dom�cej v�rusom ��rky - PPV. - Na vy��ie polo�enom mieste, kde nemohli p�sobit er�zie, a v okol� rem�zy boli chemicky neo�etrovan� l�ky, plody sliviek boli na pohlad zdrav�, na listoch boli iba n�znakly pr�znakov v�rusu ��rky. Plody boli sladk�, aromatick�, v�bornej akosti. V�rus bol s�ce pr�tomn�, ale v malej koncentr�cii, slivka bola schopn� vyu�it svoje geneticky dan� vlastnosti indukovanej rezistencie a ubr�nila sa �kodliv�mu �cinku v�rusu. - Ni��ie ca o 50 m bola rovnak� slivkov� rem�za, oboch str�n obklopen� intenz�vne obr�ban�mi polami, ktor� boli pravidelne hnojen� NPK hnojivami.Vplyv intenz�vneho hnojenia bol zjavn� aj na sledovan� slivone. Plody t�chto slivon� boli z velkej casti opadan�, ka�d� plod mal siln� pr�znaky v�rusu ��rky, du�ina bola hned�, zcasti stvrdnut�, bez chuti, �plne znehodnoten� - nevhodn� ani na p�lenie. Listy mali siln� pr�znaky p�sobenia v�rusu ��rky. Na ekologicky naru�enej p�de slivka stratila schopnost vyu�it geneticky zakotven� vlastnost indukovanej rezistencie.

15. Vplyv kontinu�lneho pau��lneho hnojenia p�d hnojivami NPK je v�razn�. Na lokalite Bo��ca (imisiami m�lo zata�en� oblast), kde sme porovn�vali nehnojen� p�du s pravidelne hnojenou podla be�n�ch zvyklost�, zistili sme v�razn� zmeny: - pokles pH z 7,07 na 5,6 - pokles obsahu humusu z 3,16 na 0,9 - n�rast koncentr�cie fosforu z 5 mg/kg (Mehlich) na 55 mg/kg, pricom v listoch bolo rovnak�ch 0,14 % v su�ine. (fosforov� ani�n sa viazal na kati�ny najm� v�pnik a mikroelementy a vo forme nerozpustn�ch sol� je neprijateln� pre vinic) - pokles v�pnika v p�de z 2200 na 1323 mg/kg - pokles v listoch z 2,1 na 1,7 % v su�ine, - Pokles mikroprvkov, najm� Zn (o 97,2%), Cr (o 94,4%), Ti (o 91,4%), Mo (o 88,9%), atd. �lov� miner�ly: - v nenaru�enej p�de prevl�dali smektitov� miner�ly (montmorillonit a i.). S�stavn�m hnojen�m - i�ny K - sa tieto pevne viazali v medzimrie�kov�ch priestoroch �lov, ktor� sa irreverzabilne menili na illit (illitiz�cia). T�m p�dy str�caj� schopnost prij�mat a uvolnovat miner�ly - �kodlivost v�rusu ��rky v ekologicky naru�en�ch p�dach hnojen�m je tot�lna, plody maj� siln� pr�znaky choroby, s� zcasti stvrdnut� bez chuti, predcasne opad�vaj�, nie s� pou�iteln� ani na jedenie, ani na spracovanie. Vplyv kontinu�lneho pau��lneho hnojenia p�d hnojivami NPK je v�razn�. Na lokalite Bo��ca (imisiami m�lo zata�en� oblast), kde sme porovn�vali nehnojen� p�du s pravidelne hnojenou podla be�n�ch zvyklost�, zistili sme v�razn� zmeny: - pokles pH z 7,07 na 5,6 - pokles obsahu humusu z 3,16 na 0,9 - n�rast koncentr�cie fosforu z 5 mg/kg (Mehlich) na 55 mg/kg, pricom v listoch bolo rovnak�ch 0,14 % v su�ine. (fosforov� ani�n sa viazal na kati�ny najm� v�pnik a mikroelementy a vo forme nerozpustn�ch sol� je neprijateln� pre vinic) - pokles v�pnika v p�de z 2200 na 1323 mg/kg - pokles v listoch z 2,1 na 1,7 % v su�ine, - Pokles mikroprvkov, najm� Zn (o 97,2%), Cr (o 94,4%), Ti (o 91,4%), Mo (o 88,9%), atd. �lov� miner�ly: - v nenaru�enej p�de prevl�dali smektitov� miner�ly (montmorillonit a i.). S�stavn�m hnojen�m - i�ny K - sa tieto pevne viazali v medzimrie�kov�ch priestoroch �lov, ktor� sa irreverzabilne menili na illit (illitiz�cia). T�m p�dy str�caj� schopnost prij�mat a uvolnovat miner�ly - �kodlivost v�rusu ��rky v ekologicky naru�en�ch p�dach hnojen�m je tot�lna, plody maj� siln� pr�znaky choroby, s� zcasti stvrdnut� bez chuti, predcasne opad�vaj�, nie s� pou�iteln� ani na jedenie, ani na spracovanie.

16. Vysok� koncentr�cia niektor�ch �iv�n v p�de pri naru�enej ekologickej rovnov�he sp�sobuje viazanost � pre vinic nemo�nost prijatia viacer�ch mikro�iv�n (anal�zy met�dou elektroultrafiltr�cie - EUF, IV. frakcia - predpokladane prijateln� frakcia rastlinami - Bo��ca, 1990) Ukazuje sa, �e jednostrann� pau��lne hnojenie NPK sp�sobilo aj v�zbu v�c�iny mikroelementov v p�de, c�m sa st�vaj� pre rastliny neprijeteln�. Najviac sa obmedzila prijatelnost napr. zinku - o 97,2%, titanu - o 91,4%, chr�mu o 94,2%, molybd�nu - o 84,6% a pod. Vysok� koncentr�cia niektor�ch �iv�n v p�de pri naru�enej ekologickej rovnov�he sp�sobuje viazanost � pre vinic nemo�nost prijatia viacer�ch mikro�iv�n (anal�zy met�dou elektroultrafiltr�cie - EUF, IV. frakcia - predpokladane prijateln� frakcia rastlinami - Bo��ca, 1990) Ukazuje sa, �e jednostrann� pau��lne hnojenie NPK sp�sobilo aj v�zbu v�c�iny mikroelementov v p�de, c�m sa st�vaj� pre rastliny neprijeteln�. Najviac sa obmedzila prijatelnost napr. zinku - o 97,2%, titanu - o 91,4%, chr�mu o 94,2%, molybd�nu - o 84,6% a pod.

17. Vplyv dlhodob�ho pau��lneho hnojenia na �kodlivost patog�na v imisiami r�zne zata�enej oblasti (�daje zo slivky dom�cej, napadnutej plum pox v�rusom - ��rky) Pok�sili sme sa oba negat�vne p�sobiace cinitele hodnotit komplexne. - Zistili sme, �e v p�dach s dlhodobo pau��lne hnojen�ch NPK hnojivami (v b�valom re�ime boli normat�vy na hnojenie p�d - ca 250 kg c.�./ha/rok) indukovan� rezistencia rastl�n je potlacen�, �kody s� velk� v ka�dom imisnom type - ci je to imisiami nezata�en� oblast, zata�en� prev�ne v�penat�mi imisiami, alebo in�m typom imisi�. - Ked sme sledovali nehnojen� rem�zy, bez event. mo�n�ch er�zi�, tak sme narazili v rem�zach na slivone, ktor�ch �roda bola rel. zdrav�, plody nepo�koden�, sladk�, vysoko aromatick�, na listoch iba n�znaky pr�znakov ��rka v�rusu. Ale tieto boli len na imisiami nezata�enej (slabo zata�enej), alebo na lokalite v bl�zkosti v�penky, teda s dopadom prev�ne v�pna.Vplyv dlhodob�ho pau��lneho hnojenia na �kodlivost patog�na v imisiami r�zne zata�enej oblasti (�daje zo slivky dom�cej, napadnutej plum pox v�rusom - ��rky) Pok�sili sme sa oba negat�vne p�sobiace cinitele hodnotit komplexne. - Zistili sme, �e v p�dach s dlhodobo pau��lne hnojen�ch NPK hnojivami (v b�valom re�ime boli normat�vy na hnojenie p�d - ca 250 kg c.�./ha/rok) indukovan� rezistencia rastl�n je potlacen�, �kody s� velk� v ka�dom imisnom type - ci je to imisiami nezata�en� oblast, zata�en� prev�ne v�penat�mi imisiami, alebo in�m typom imisi�. - Ked sme sledovali nehnojen� rem�zy, bez event. mo�n�ch er�zi�, tak sme narazili v rem�zach na slivone, ktor�ch �roda bola rel. zdrav�, plody nepo�koden�, sladk�, vysoko aromatick�, na listoch iba n�znaky pr�znakov ��rka v�rusu. Ale tieto boli len na imisiami nezata�enej (slabo zata�enej), alebo na lokalite v bl�zkosti v�penky, teda s dopadom prev�ne v�pna.

18. V��ivn� defekty v�razne ovplyvnuj� koncentr�ciu patog�na vo vinici - menia tzv. indukovan� rezistenciu. - Pokusy sme robili v n�dobov�ch hydroponick�ch pokusoch. Pr�prava �iv�n vych�dzala z dlhorocn�ch sk�senost� optim�lnej v��ivy pre vinic. Nedostatkov� a prebytkov� v��ivn� prostredie sme zostavili tak, aby pr�slu�n� �ivina bola v nedostatku, ci nadbytku �kolko vinic zn�a�. - zistili sme vysoko preukazne, �e koncentr�cia v�rusu (vyjadren� v extinkcn�ch hodnot�ch) sa men� v z�vislosti na z�soben� vinica �ivinami. - Oproti koncentr�cii v�rusu vo vinici pri harmonickej plnej v��ive bola v�razne vy��ia koncentr�cia pri nadbytku dus�ka, nedostatku v�pnika. Naopak, koncentr�cia v�rusu v rastline bola ni��ia vo variantoch s nedostatkom dus�ka a nadbytkom v�pnika. - Tento poznatok potvrdzuje n�zor, �e nedostatok prijateln�ho v�pnika je v znacnej miere zodpovedn� za nebezpecn� prejav a �kodlivost patog�nov. Naopak - v�pnenie m��e byt vhodn� opatrenie na zn�enie �k�d, sp�soben�ch chorobami. - Tie� potvrdzuje casto opakovan� poznatok, �e nadbytok dus�ka vyhovuje patog�nom, ktor� maj� vhodnej�ie podmienky pre ich v�voj a �kodlivost. Aj preto opatrne treba hnojit dus�kom! V��ivn� defekty v�razne ovplyvnuj� koncentr�ciu patog�na vo vinici - menia tzv. indukovan� rezistenciu. - Pokusy sme robili v n�dobov�ch hydroponick�ch pokusoch. Pr�prava �iv�n vych�dzala z dlhorocn�ch sk�senost� optim�lnej v��ivy pre vinic. Nedostatkov� a prebytkov� v��ivn� prostredie sme zostavili tak, aby pr�slu�n� �ivina bola v nedostatku, ci nadbytku �kolko vinic zn�a�. - zistili sme vysoko preukazne, �e koncentr�cia v�rusu (vyjadren� v extinkcn�ch hodnot�ch) sa men� v z�vislosti na z�soben� vinica �ivinami. - Oproti koncentr�cii v�rusu vo vinici pri harmonickej plnej v��ive bola v�razne vy��ia koncentr�cia pri nadbytku dus�ka, nedostatku v�pnika. Naopak, koncentr�cia v�rusu v rastline bola ni��ia vo variantoch s nedostatkom dus�ka a nadbytkom v�pnika. - Tento poznatok potvrdzuje n�zor, �e nedostatok prijateln�ho v�pnika je v znacnej miere zodpovedn� za nebezpecn� prejav a �kodlivost patog�nov. Naopak - v�pnenie m��e byt vhodn� opatrenie na zn�enie �k�d, sp�soben�ch chorobami. - Tie� potvrdzuje casto opakovan� poznatok, �e nadbytok dus�ka vyhovuje patog�nom, ktor� maj� vhodnej�ie podmienky pre ich v�voj a �kodlivost. Aj preto opatrne treba hnojit dus�kom!

19. Koncentr�cia v�rusu PPV pri r�znych v��ivn�ch defektoch(hostitelsk� rastlina: mirobol�nxslivka GF-31, v�rus: PPV - plum pox virus) V n�dobov�ch hydroponick�ch pokusoch sme vysadili citliv� klony slivon� (mirobol�n x slivka GF-31), zdrav�, resp. infikovan� v�rusom ��rky - plum pox virus. - hodnotili sme pri r�znych v��ivn�ch defektoch - nedostkoch a nadbytkoch �iv�n vizu�lny prejav v�rusu - pr�znaky (siv� stlpce na grafe), a koncentr�ciu v�rusu, vyjadren� v mikrogramoch/ml (�lt� stlpce na grafe). - Pr�znaky v�rusu ��rky na listoch slivky boli odli�n�, ale nevyjadrovali presne koncentr�ciu v�rusu v rastline. - V�razn� je v�ak korel�cia medzi pr�slu�n�m v��ivn�m defektom a koncentr�ciou v�rusu v rastline. - Na z�klade toho vid�me napr�klad, �e v�razne najvy��ia koncentr�cia v�rusu je v rastlin�ch, ktor� trpia nedostatkom v�pnika. Vysok� je aj koncentr�cia v�rusu vo varianoch s nadbytkom dus�ka, ci nedostatkom drasl�ka ci v�kyvom zinku. - ni��ia je koncentr�cia v�rusu v rastlin�ch s nedostatkom dus�ka, nadbytkom drasl�ka a v�razne najni��ia koncentr�cia v�rusu bola vo variante s nadbytkom v�pnika.V n�dobov�ch hydroponick�ch pokusoch sme vysadili citliv� klony slivon� (mirobol�n x slivka GF-31), zdrav�, resp. infikovan� v�rusom ��rky - plum pox virus. - hodnotili sme pri r�znych v��ivn�ch defektoch - nedostkoch a nadbytkoch �iv�n vizu�lny prejav v�rusu - pr�znaky (siv� stlpce na grafe), a koncentr�ciu v�rusu, vyjadren� v mikrogramoch/ml (�lt� stlpce na grafe). - Pr�znaky v�rusu ��rky na listoch slivky boli odli�n�, ale nevyjadrovali presne koncentr�ciu v�rusu v rastline. - V�razn� je v�ak korel�cia medzi pr�slu�n�m v��ivn�m defektom a koncentr�ciou v�rusu v rastline. - Na z�klade toho vid�me napr�klad, �e v�razne najvy��ia koncentr�cia v�rusu je v rastlin�ch, ktor� trpia nedostatkom v�pnika. Vysok� je aj koncentr�cia v�rusu vo varianoch s nadbytkom dus�ka, ci nedostatkom drasl�ka ci v�kyvom zinku. - ni��ia je koncentr�cia v�rusu v rastlin�ch s nedostatkom dus�ka, nadbytkom drasl�ka a v�razne najni��ia koncentr�cia v�rusu bola vo variante s nadbytkom v�pnika.

20. Koncentr�cia PPV (plum pox v�rusu) vo vztahu k z�sobenosti v�pnikom! Koncentr�cia PPV (plum pox virus) vo vztahu k z�sobenosti v�pnikom. Na z�klade sk�senosti, �e absencia v�pnika vo v��ive p�sob� vysoko negat�vne na obranyschopnost rastl�n, sledovali sme v n�dobov�ch hydroponick�ch pokusoch citliv� klony slivon� (mirobol�n x slivka GF-31), zdrav�, resp. infikovan� v�rusom ��rky - plum pox virus vo variantoch s odstupnovan�m mno�stvom prijateln�ho v�pnika pre hostitelsk� rastlinu. - zistili sme, �e z�sobenost hostitelskej rastliny v�pnikom je v priamej �mere ku koncentr�cii patog�na v rastline. A to tak, �e c�m je dostupn�ho v�pnika v host.rastline menej, t�m sa koncentr�cia v�rusu zvy�uje a naopak, ked hostitelsk� rastlina m� k dispoz�ci� dostatok alebo aj nadbytok v�pnika, koncentr�cia v�rusu silne kles�. - V z�vislosti na case - tempor�lne sa tento �kaz zv�raznuje. Pri meran� koncom m�ja rozdiely boli m�lo v�razn�, o mesiac sa rozdiely prehlbili. Koncentr�cia PPV (plum pox virus) vo vztahu k z�sobenosti v�pnikom. Na z�klade sk�senosti, �e absencia v�pnika vo v��ive p�sob� vysoko negat�vne na obranyschopnost rastl�n, sledovali sme v n�dobov�ch hydroponick�ch pokusoch citliv� klony slivon� (mirobol�n x slivka GF-31), zdrav�, resp. infikovan� v�rusom ��rky - plum pox virus vo variantoch s odstupnovan�m mno�stvom prijateln�ho v�pnika pre hostitelsk� rastlinu. - zistili sme, �e z�sobenost hostitelskej rastliny v�pnikom je v priamej �mere ku koncentr�cii patog�na v rastline. A to tak, �e c�m je dostupn�ho v�pnika v host.rastline menej, t�m sa koncentr�cia v�rusu zvy�uje a naopak, ked hostitelsk� rastlina m� k dispoz�ci� dostatok alebo aj nadbytok v�pnika, koncentr�cia v�rusu silne kles�. - V z�vislosti na case - tempor�lne sa tento �kaz zv�raznuje. Pri meran� koncom m�ja rozdiely boli m�lo v�razn�, o mesiac sa rozdiely prehlbili.

21. V�voj m�cnatky na vinici pri r�znych v��ivn�ch defektoch - Velk� �kodlivost m�cnatky (tvorba myc�li� a kon�di�) podporuje najm� nadbytok dus�ka, nedostatok drasl�ka, fosforu a najm� nedostatok v�pnika. - �kodlivost m�cnatky obmedzuj� - optim�lna v��iva vinica, nedostatok horc�ka (antagonista drasl�ka), nadbytok v�pnika - M�cnatka obmedzuje tvorbu kleistot�ci� v podmienkach nadbytku dus�ka a nedostatku K, P a Ca. Naopak, velk� mno�stvo kleistot�ci� vytv�ra pri optim�lnej v��ive vinica, dobrej v��ive v�pnikom. - Zrejme sa uplatnuje z�sada, �e patog�n produkuje velk� mno�stvo pohlavn�ch org�nov - kleistot�ci� vtedy, ked m� zl� podmienky na hostitelskej rastline napr.nadbytok v�pnika). Naopak, v podmienkach, ked hostitelsk� rastlina str�ca odolnost - indukovan� rezistenciu voc patog�nom, m�cnatka pokryje povrch listov i v�honkov myc�liom s kon�diami, teda intenz�vne �kod�, ale nie je prin�ten� vytv�rat vela pohlavn�ch org�nov - kleistot�ci�. Ako v pr�pade nadbytku dus�ka, nedostatku v�pnika atp. V�voj m�cnatky na vinici pri r�znych v��ivn�ch defektoch - Velk� �kodlivost m�cnatky (tvorba myc�li� a kon�di�) podporuje najm� nadbytok dus�ka, nedostatok drasl�ka, fosforu a najm� nedostatok v�pnika. - �kodlivost m�cnatky obmedzuj� - optim�lna v��iva vinica, nedostatok horc�ka (antagonista drasl�ka), nadbytok v�pnika - M�cnatka obmedzuje tvorbu kleistot�ci� v podmienkach nadbytku dus�ka a nedostatku K, P a Ca. Naopak, velk� mno�stvo kleistot�ci� vytv�ra pri optim�lnej v��ive vinica, dobrej v��ive v�pnikom. - Zrejme sa uplatnuje z�sada, �e patog�n produkuje velk� mno�stvo pohlavn�ch org�nov - kleistot�ci� vtedy, ked m� zl� podmienky na hostitelskej rastline napr.nadbytok v�pnika). Naopak, v podmienkach, ked hostitelsk� rastlina str�ca odolnost - indukovan� rezistenciu voc patog�nom, m�cnatka pokryje povrch listov i v�honkov myc�liom s kon�diami, teda intenz�vne �kod�, ale nie je prin�ten� vytv�rat vela pohlavn�ch org�nov - kleistot�ci�. Ako v pr�pade nadbytku dus�ka, nedostatku v�pnika atp.

22. Boli sme zvedav�, ci by dnes postacovala ochrana len pr�pravkami Bordeauxsk� zmie�anina + s�ra. - zalo�ili sme poloprev�dzkov� pokus vo vinohrade v Dvoroch n/�. na odrod�ch Rizling vla�sk� a Dievcie hrozno. Mali sme k dispoz�ci� neo�etren� kontrolu a na porovnanie �tandard, t.j. o�etrovan� podla zvyklost� polnohospod�rskeho dru�stva. Na sledovanej variante sme pou�ili 5x Bordeauxsk� zmie�aninu a 8x pr�pravok Thiovit. - Z grfu, ktor� vyjadruje jednotliv� choroby na hrozne i na listoch vinica m��eme kon�tatovat, �e ochrana s Cu+S v dne�n�ch podmienkach naru�enej ekologickej rovnov�hy nevyhovuje! - Ochrana proti peronosp�re na strapcoch bol �cinok ochrany s Cu+S iba 42,7% (�tandardn� ochrana mala �cinok 86,9%) - Ochrana proti m�cnatke na strapcoch bol �cinok iba 32,5% (�tandardn� ochrana mala �cinok 77,5%) - ochrana proti botryt�de bol �cinok iba 24,6% (�tandardn� ochrana mala �cinok 48,6%n - ochrana proti bielej hnilobe bol �cinok 24,3%. (�tandardn� ochrana mala �cinok 48,4%)Boli sme zvedav�, ci by dnes postacovala ochrana len pr�pravkami Bordeauxsk� zmie�anina + s�ra. - zalo�ili sme poloprev�dzkov� pokus vo vinohrade v Dvoroch n/�. na odrod�ch Rizling vla�sk� a Dievcie hrozno. Mali sme k dispoz�ci� neo�etren� kontrolu a na porovnanie �tandard, t.j. o�etrovan� podla zvyklost� polnohospod�rskeho dru�stva. Na sledovanej variante sme pou�ili 5x Bordeauxsk� zmie�aninu a 8x pr�pravok Thiovit. - Z grfu, ktor� vyjadruje jednotliv� choroby na hrozne i na listoch vinica m��eme kon�tatovat, �e ochrana s Cu+S v dne�n�ch podmienkach naru�enej ekologickej rovnov�hy nevyhovuje! - Ochrana proti peronosp�re na strapcoch bol �cinok ochrany s Cu+S iba 42,7% (�tandardn� ochrana mala �cinok 86,9%) - Ochrana proti m�cnatke na strapcoch bol �cinok iba 32,5% (�tandardn� ochrana mala �cinok 77,5%) - ochrana proti botryt�de bol �cinok iba 24,6% (�tandardn� ochrana mala �cinok 48,6%n - ochrana proti bielej hnilobe bol �cinok 24,3%. (�tandardn� ochrana mala �cinok 48,4%)

23. Evol�ciou sa vytvoril v rastline genetick� k�d, ktor�m dok�e organizmus v pr�rodn�ch podmienkach odol�vat infekci�m ci poruch�m - tzv. indukovan� rezistencia. Tento mechanizmus funguje len vtedy, ked je s�lad medzi organizmom, ako produktom fylogen�zy a prostred�m, v ktorom fylogen�za prebehla. Naru�en�m tejto ekologickej rovnov�hy a stability (napr.antropog�nnou cinnostou - imisie, pau��lne hnojenie) vzniklad ekomorf�za organizmov - najm� kult�rnych rastl�n, ktor� sa prejavuje o.i. ciastocnou, ci �plnou stratou indukovanej rezistencie - obranyschopnosti organizmu. - V op�sanom pokuse sme boli zvedav� na to, ked op�t naprav�me ekologick� rovnov�hu, ci vinic dok�e op�t vyu�it spomenut� genetick� k�d obranyschopnosti?Evol�ciou sa vytvoril v rastline genetick� k�d, ktor�m dok�e organizmus v pr�rodn�ch podmienkach odol�vat infekci�m ci poruch�m - tzv. indukovan� rezistencia. Tento mechanizmus funguje len vtedy, ked je s�lad medzi organizmom, ako produktom fylogen�zy a prostred�m, v ktorom fylogen�za prebehla. Naru�en�m tejto ekologickej rovnov�hy a stability (napr.antropog�nnou cinnostou - imisie, pau��lne hnojenie) vzniklad ekomorf�za organizmov - najm� kult�rnych rastl�n, ktor� sa prejavuje o.i. ciastocnou, ci �plnou stratou indukovanej rezistencie - obranyschopnosti organizmu. - V op�sanom pokuse sme boli zvedav� na to, ked op�t naprav�me ekologick� rovnov�hu, ci vinic dok�e op�t vyu�it spomenut� genetick� k�d obranyschopnosti?

24. V �m�cnatkovom roku� 1994 sme urobili pokus: Ciel: o�etrit p�du tak, aby v nej bola ekologick� rovnov�ha (rovnov�ha medzi p�dou a rastlinou - vinicom) Metodika: - na z�klade p�dnych anal�z (met�dou EUF) sme stanovili stav makro- a mikro�iv�n v p�de a na z�klade listov�ch anal�z skutocn� pr�jem �iv�n vinicom - Pripravili sme roztok (suspenziu) z ch�baj�cich �iv�n (100 l/1 ker) - Ch�baj�ce �iviny sme aplikovali po vykopan� hlbok�ho j�rku okolo kra, do ktor�ho sme naliali roztok. T�m sme o�etrili takmer cel� rizosf�ru sledovan�ho kra. - Kontroln� kry a ker s o�etrenou p�dou sme chemicky neo�etrili proti chorob�m a �kodcom (zakryli pri postreku) - Hodnotenie: vyhodnotili sme % napadnutia jednotliv�ch variant m�cnatkou vinica (Uncinule necator) a vypoc�tali infekcn� index. Predpoklad�me, �e pri ekologickej rovnov�he vinic dok�e plne vyu�it geneticky zakotven� vlastnost indukovanej rezistencie voci m�cnatke. V�sledky pokusu to potvrdiliV �m�cnatkovom roku� 1994 sme urobili pokus: Ciel: o�etrit p�du tak, aby v nej bola ekologick� rovnov�ha (rovnov�ha medzi p�dou a rastlinou - vinicom) Metodika: - na z�klade p�dnych anal�z (met�dou EUF) sme stanovili stav makro- a mikro�iv�n v p�de a na z�klade listov�ch anal�z skutocn� pr�jem �iv�n vinicom - Pripravili sme roztok (suspenziu) z ch�baj�cich �iv�n (100 l/1 ker) - Ch�baj�ce �iviny sme aplikovali po vykopan� hlbok�ho j�rku okolo kra, do ktor�ho sme naliali roztok. T�m sme o�etrili takmer cel� rizosf�ru sledovan�ho kra. - Kontroln� kry a ker s o�etrenou p�dou sme chemicky neo�etrili proti chorob�m a �kodcom (zakryli pri postreku) - Hodnotenie: vyhodnotili sme % napadnutia jednotliv�ch variant m�cnatkou vinica (Uncinule necator) a vypoc�tali infekcn� index. Predpoklad�me, �e pri ekologickej rovnov�he vinic dok�e plne vyu�it geneticky zakotven� vlastnost indukovanej rezistencie voci m�cnatke. V�sledky pokusu to potvrdili

25. Tzv.reharmoniz�cia p�dy bolo roben� velmi drasticky velk�m mno�stvom roztoku, resp. suspenzie s ch�baj�cimi makro- i mikro�ivinami, velk�m mno�stvom v�pnika, zinku atp. tak, aby bola o�etren� cel� rizosf�ra a vinic mohol cerpat �iviny v ekologicky harmonickom mno�stve a zlo�en�. V�sledok pokusu bol nad ocak�vanie prekvapiv�. V roku m�cnatkovej epid�mie, ked na neo�etrenej kontrole boli strapce napadnut� na 61%, na reharmonizovanej p�de bez chemick�ho o�etrenia napadnutie strapcov bolo iba 7,3%! Tzv.reharmoniz�cia p�dy bolo roben� velmi drasticky velk�m mno�stvom roztoku, resp. suspenzie s ch�baj�cimi makro- i mikro�ivinami, velk�m mno�stvom v�pnika, zinku atp. tak, aby bola o�etren� cel� rizosf�ra a vinic mohol cerpat �iviny v ekologicky harmonickom mno�stve a zlo�en�. V�sledok pokusu bol nad ocak�vanie prekvapiv�. V roku m�cnatkovej epid�mie, ked na neo�etrenej kontrole boli strapce napadnut� na 61%, na reharmonizovanej p�de bez chemick�ho o�etrenia napadnutie strapcov bolo iba 7,3%!

26. Informat�vny pokus samozrejme nie je vhodn� na to, aby sme zov�eobecnili z�skan� v�sledok. Napriek tomu je tourcit� l�c n�deje, �e naru�en� ekologick� rovnov�ha sa bude dat napravit. Iste nie lahko a r�chle, ale s velk�m odhodlan�m, dlhodobo a r�znymi z�sahmi. Hovor� sa, �e doba trvania n�pravy ekologickej rovnov�hy bude trvat asi tak dlho, ako dlho prebiehala jej devast�cia. Ale n�dej je, ciel op�tovn�ho z�skania ekologickej rovnov�hy je re�lny a potom m��eme uva�ovat aj o minimalizovanie ochrany vinica, ako tomu bolo v prvej polovici dvadsiateho storocia. Nie som naplnen� n�dejou, preto�e v�sledky boli uverejnen� zaciatkom 90.tych rokov a doteraz nepozn�m ani jedn�ho v�skumn�ka, ktor� by bol vo v�skumoch pokracoval, a ani jedn�ho pestovatela, ktor� by pracoval na n�prave ekologickej rovnov�hy podla na�ich v�sledkov pokusov a odpor�can�. Je v�ak niekolko podnikov, ktor� robili pr�pravu pred zakladan�m vinohradu podla na�ich odpor�can�, a tie� hnojenie podla na�ich metod�k.Informat�vny pokus samozrejme nie je vhodn� na to, aby sme zov�eobecnili z�skan� v�sledok. Napriek tomu je tourcit� l�c n�deje, �e naru�en� ekologick� rovnov�ha sa bude dat napravit. Iste nie lahko a r�chle, ale s velk�m odhodlan�m, dlhodobo a r�znymi z�sahmi. Hovor� sa, �e doba trvania n�pravy ekologickej rovnov�hy bude trvat asi tak dlho, ako dlho prebiehala jej devast�cia. Ale n�dej je, ciel op�tovn�ho z�skania ekologickej rovnov�hy je re�lny a potom m��eme uva�ovat aj o minimalizovanie ochrany vinica, ako tomu bolo v prvej polovici dvadsiateho storocia. Nie som naplnen� n�dejou, preto�e v�sledky boli uverejnen� zaciatkom 90.tych rokov a doteraz nepozn�m ani jedn�ho v�skumn�ka, ktor� by bol vo v�skumoch pokracoval, a ani jedn�ho pestovatela, ktor� by pracoval na n�prave ekologickej rovnov�hy podla na�ich v�sledkov pokusov a odpor�can�. Je v�ak niekolko podnikov, ktor� robili pr�pravu pred zakladan�m vinohradu podla na�ich odpor�can�, a tie� hnojenie podla na�ich metod�k.

27. Ot�zka stoj� tak, 1. ci chceme pracovat na n�prave ekologickej rovnov�hy + v��ivu usmernit na dosahovanie kvalitnej �rody alebo 2. v��ivu usmernit na dosahovanie kvalitnej �rody (bez n�pravy ekologickej rovnov�hy) 2.1. v podmienkach Integrovanej produkcie 2.2. v podmienkach ekologick�ho vinohradn�ctva Ot�zka stoj� tak, 1. ci chceme pracovat na n�prave ekologickej rovnov�hy + v��ivu usmernit na dosahovanie kvalitnej �rody alebo 2. v��ivu usmernit na dosahovanie kvalitnej �rody (bez n�pravy ekologickej rovnov�hy) 2.1. v podmienkach Integrovanej produkcie 2.2. v podmienkach ekologick�ho vinohradn�ctva

28. Ekologick� rovnov�ha (ER) v na�om pr�pade pod ER rozumieme harmonick� vz�jomn� p�sobenie p�dy a vinica. Existuje vtedy, ked je s�lad medzi vinicom, ako produktom fylogen�zy na jednej strane a prostred�m, predov�etk�m p�dou, v ktorom fylogen�za prebehla na strane druhej.Ekologick� rovnov�ha (ER) v na�om pr�pade pod ER rozumieme harmonick� vz�jomn� p�sobenie p�dy a vinica. Existuje vtedy, ked je s�lad medzi vinicom, ako produktom fylogen�zy na jednej strane a prostred�m, predov�etk�m p�dou, v ktorom fylogen�za prebehla na strane druhej.

29. 1. Diagn�za stavu ekologickej rovnov�hy 1.1. pred zakladan�m vinohradu � Na vybranom pozemku zistit imisn� zata�enie � sp�tne zistit v�etky �daje o o�etrovan� dan�ch honov v minulosti, v�sledky p�dnych anal�z a pod. � P�dne sondy (150 cm) - vyhodnotenie pr�rodzen�ch genetick�ch p�dnych jednotiek � p�dneho typu, p�dneho druhu, vyhodnotenie horizontov ornice a geologick�ho podkladu. � odber p�dnych vzoriek v r�znych horizontoch (podla zisten� zo sond) � Anal�za met�dou EUF (elektroultrafiltr�cia) - zistuje minim�lne: nitr�ty; N-org.; P-20; P-80; K-20; K-80; % K-sel.�lov�ch miner�lov; Ca-20; Ca-80; Mg-celk.; Zn; Fe; Mn; %CaCO3; Humus-%; zasolenost-%; pH-H2O; pH-KCl; viazanost p�dy � Zistit stav a zlo�enie �lov�ch miner�lov met�dou r�ngenodifrakcie � Vyhodnotenie rob� odborn�k 1.2. v rodiacom vinohrade � dtto + vyhodnotenie listov�ch anal�z retrospekt�vne (pokial s� �daje k dispoz�cii) 1. Diagn�za stavu ekologickej rovnov�hy 1.1. pred zakladan�m vinohradu � Na vybranom pozemku zistit imisn� zata�enie � sp�tne zistit v�etky �daje o o�etrovan� dan�ch honov v minulosti, v�sledky p�dnych anal�z a pod. � P�dne sondy (150 cm) - vyhodnotenie pr�rodzen�ch genetick�ch p�dnych jednotiek � p�dneho typu, p�dneho druhu, vyhodnotenie horizontov ornice a geologick�ho podkladu. � odber p�dnych vzoriek v r�znych horizontoch (podla zisten� zo sond) � Anal�za met�dou EUF (elektroultrafiltr�cia) - zistuje minim�lne: nitr�ty; N-org.; P-20; P-80; K-20; K-80; % K-sel.�lov�ch miner�lov; Ca-20; Ca-80; Mg-celk.; Zn; Fe; Mn; %CaCO3; Humus-%; zasolenost-%; pH-H2O; pH-KCl; viazanost p�dy � Zistit stav a zlo�enie �lov�ch miner�lov met�dou r�ngenodifrakcie � Vyhodnotenie rob� odborn�k 1.2. v rodiacom vinohrade � dtto + vyhodnotenie listov�ch anal�z retrospekt�vne (pokial s� �daje k dispoz�cii)

30. 2. N�prava ekologickej rovnov�hy 2.1. pred zakladan�m vinohradu - V�ber pozemkov (rajoniz�cia) - Dvojrocn� pr�prava - Odber p�dnych vzoriek - Anal�za met�dou EUF (elektroultrafiltr�cia) - zistuje: nitr�ty; N-org.; P-20; P-80; K-20; K-80; % K-sel.�lov�ch miner�lov; Ca-20; Ca-80; Mg-celk.; Zn; Fe; Mn; %CaCO3; Humus-%; zasolenost-%; pH-H2O; pH-KCl; viazanost p�dy. - P�dne sondy (150 cm) - vyhodnotenie pr�rodzen�ch genetick�ch p�dnych jednotiek � p�dneho typu, p�dneho druhu, vyhodnotenie horizontov ornice a geologick�ho podkladu. - Zistit stav a zlo�enie �lov�ch miner�lov met�dou r�ngenodifrakcie - Vyhnojenie so zohladnen�m zisten�ch �dajov, imisn�ch osobitost� lokality atd. D�le�it� je v�pnenie, o�etrenie organickou hmotou (s vysok�m podielom C:N!), zapravenie orbou, o�etrenie p�dy tak, aby sa substancie �spojili� s p�dou - minim�lne v priebehu 1 roka - Rigol�cia do hlbky 80 cm2. N�prava ekologickej rovnov�hy 2.1. pred zakladan�m vinohradu - V�ber pozemkov (rajoniz�cia) - Dvojrocn� pr�prava - Odber p�dnych vzoriek - Anal�za met�dou EUF (elektroultrafiltr�cia) - zistuje: nitr�ty; N-org.; P-20; P-80; K-20; K-80; % K-sel.�lov�ch miner�lov; Ca-20; Ca-80; Mg-celk.; Zn; Fe; Mn; %CaCO3; Humus-%; zasolenost-%; pH-H2O; pH-KCl; viazanost p�dy. - P�dne sondy (150 cm) - vyhodnotenie pr�rodzen�ch genetick�ch p�dnych jednotiek � p�dneho typu, p�dneho druhu, vyhodnotenie horizontov ornice a geologick�ho podkladu. - Zistit stav a zlo�enie �lov�ch miner�lov met�dou r�ngenodifrakcie - Vyhnojenie so zohladnen�m zisten�ch �dajov, imisn�ch osobitost� lokality atd. D�le�it� je v�pnenie, o�etrenie organickou hmotou (s vysok�m podielom C:N!), zapravenie orbou, o�etrenie p�dy tak, aby sa substancie �spojili� s p�dou - minim�lne v priebehu 1 roka - Rigol�cia do hlbky 80 cm

31. 2. N�prava ekologickej rovnov�hy 2.2. v rodiacom vinohrade N�prava je dlhodob�, pozost�va z nasleduj�cich opatren�: - Odber p�dnych vzoriek - Anal�za met�dou EUF (elektroultrafiltr�cia) - zistuje: nitr�ty; N-org.; P-20; P-80; K-20; K-80; % K-sel.�lov�ch miner�lov; Ca-20; Ca-80; Mg-celk.; Zn; Fe; Mn; %CaCO3; Humus-%; zasolenost-%; pH-H2O; pH-KCl; viazanost p�dy. - P�dne sondy (150 cm) - vyhodnotenie pr�rodzen�ch genetick�ch p�dnych jednotiek � p�dneho typu, p�dneho druhu, vyhodnotenie horizontov ornice a geologick�ho podkladu. - Zistit stav a zlo�enie �lov�ch miner�lov met�dou r�ngenodifrakcie - Pravidelne robit listov� anal�zy - listov� diagnostiku - Hnojenie rozdelit na dve casti: 1. melioracn� hnojenie - n�prava z�kladn�ch parametrov p�dy rozpl�novat do harmonogramu. Jedn� sa najm� o s�stavn� hnojenie organickou hmotou, ktor� vytv�ra trval� humusov� hmotu. Pokial je potrebn�, v�pnenie (podla udajov z EUF), resp. in� opatrenia na n�pravu fyzick�ch vlastnost� p�dy 2. udr�ovacie hnojenie robit na z�klade tendenci� dynamiky jednotliv�ch �iv�n v listoch vinica, so zohladnen�m p�dnych vlastnost� a cielov produkcie hrozna - postupne sa bude napr�vat ekologick� rovnov�ha2. N�prava ekologickej rovnov�hy 2.2. v rodiacom vinohrade N�prava je dlhodob�, pozost�va z nasleduj�cich opatren�: - Odber p�dnych vzoriek - Anal�za met�dou EUF (elektroultrafiltr�cia) - zistuje: nitr�ty; N-org.; P-20; P-80; K-20; K-80; % K-sel.�lov�ch miner�lov; Ca-20; Ca-80; Mg-celk.; Zn; Fe; Mn; %CaCO3; Humus-%; zasolenost-%; pH-H2O; pH-KCl; viazanost p�dy. - P�dne sondy (150 cm) - vyhodnotenie pr�rodzen�ch genetick�ch p�dnych jednotiek � p�dneho typu, p�dneho druhu, vyhodnotenie horizontov ornice a geologick�ho podkladu. - Zistit stav a zlo�enie �lov�ch miner�lov met�dou r�ngenodifrakcie - Pravidelne robit listov� anal�zy - listov� diagnostiku - Hnojenie rozdelit na dve casti: 1. melioracn� hnojenie - n�prava z�kladn�ch parametrov p�dy rozpl�novat do harmonogramu. Jedn� sa najm� o s�stavn� hnojenie organickou hmotou, ktor� vytv�ra trval� humusov� hmotu. Pokial je potrebn�, v�pnenie (podla udajov z EUF), resp. in� opatrenia na n�pravu fyzick�ch vlastnost� p�dy 2. udr�ovacie hnojenie robit na z�klade tendenci� dynamiky jednotliv�ch �iv�n v listoch vinica, so zohladnen�m p�dnych vlastnost� a cielov produkcie hrozna - postupne sa bude napr�vat ekologick� rovnov�ha

32. Ekologick� polnohospod�rstvo - Vych�dza z faktu, �e p�da je �iv�, produkt�vny ekosyst�m - rastliny s� z�soben� �ivinami nepriamo cez syst�m p�da-rastlina, v ktorom hraje hlavn� �lohu p�dny �ivot, zodpovedn� za procesy rozkladu a premeny - p�dne mikroorganizmy m��u z miner�lnej casti p�dy, zo vzduchu (dus�k) a z organick�ch zbytkov mobilizovat �iviny, a tie spr�stupnovat pre rastliny - Spr�vne hospod�renie s organick�mi hnojivami a pozberov�mi odpadmi maj� v ekologickom polnohospod�rstve kl�cov� �lohu pre udr�ovanie a rozvoj �rodnosti p�dy a v��ivu rastl�n Ekologick� polnohospod�rstvo - Vych�dza z faktu, �e p�da je �iv�, produkt�vny ekosyst�m - rastliny s� z�soben� �ivinami nepriamo cez syst�m p�da-rastlina, v ktorom hraje hlavn� �lohu p�dny �ivot, zodpovedn� za procesy rozkladu a premeny - p�dne mikroorganizmy m��u z miner�lnej casti p�dy, zo vzduchu (dus�k) a z organick�ch zbytkov mobilizovat �iviny, a tie spr�stupnovat pre rastliny - Spr�vne hospod�renie s organick�mi hnojivami a pozberov�mi odpadmi maj� v ekologickom polnohospod�rstve kl�cov� �lohu pre udr�ovanie a rozvoj �rodnosti p�dy a v��ivu rastl�n

33. Ekologick� vinohradn�ctvo - Organick� vinohradn�ctvo Odpor�can� v��ivu rie�it napr. nasledovne: - Zatr�vnenie ob-riadok - ka�d�ch 4-5 rokov striedat zatr�vnen� medziradia - pred zaoran�m zatr�vnen�ho medziradia aplikovat vyzret� ma�taln� hnoj, alebo hnojovicu Ekologick� vinohradn�ctvo - Organick� vinohradn�ctvo Odpor�can� v��ivu rie�it napr. nasledovne: - Zatr�vnenie ob-riadok - ka�d�ch 4-5 rokov striedat zatr�vnen� medziradia - pred zaoran�m zatr�vnen�ho medziradia aplikovat vyzret� ma�taln� hnoj, alebo hnojovicu

34. Podobne, ako pri pou�it� ma�taln�ho hnoja alebo hnojov�c, m��eme pou�it aj in�, pre EV povolen� organick� hnojiv� a prepoc�tat mno�stvo aplikovan�ho dus�ka, ktor� je limitovan� na 130 kg/ha/rok (v CR 170 kg/ha/rok). Na zv��enie obsahu organick�ch l�tok, resp. humusu v p�de m��eme pou�it napr. ra�elinu v zlo�en�, optim�lnom pre dan� p�du (najm� pH). Pri v�bere ma�taln�ho hnoja, alebo in�ch pr�rodn�ch substr�tov treba dodr�at predpisy EV, napr.: - pou�itie je viazan� na povolenie in�pekcnej organiz�cie - potreba identifik�cie p�vodcu hnoja - druh zvierata - p�vod z extenz�vneho chovu len v pr�pade zodpovedaj�com pr�slu�n�ch nariaden� - u hnohovice, kompostovan�ch �ivoc�nych exkrementov s� zak�zan� produkty z velkochovov - resp. in� podmienky, stanoven� Vestn�kom MP-SR ciastka 8 z 2.m�ja 2008 Podobne, ako pri pou�it� ma�taln�ho hnoja alebo hnojov�c, m��eme pou�it aj in�, pre EV povolen� organick� hnojiv� a prepoc�tat mno�stvo aplikovan�ho dus�ka, ktor� je limitovan� na 130 kg/ha/rok (v CR 170 kg/ha/rok). Na zv��enie obsahu organick�ch l�tok, resp. humusu v p�de m��eme pou�it napr. ra�elinu v zlo�en�, optim�lnom pre dan� p�du (najm� pH). Pri v�bere ma�taln�ho hnoja, alebo in�ch pr�rodn�ch substr�tov treba dodr�at predpisy EV, napr.: - pou�itie je viazan� na povolenie in�pekcnej organiz�cie - potreba identifik�cie p�vodcu hnoja - druh zvierata - p�vod z extenz�vneho chovu len v pr�pade zodpovedaj�com pr�slu�n�ch nariaden� - u hnohovice, kompostovan�ch �ivoc�nych exkrementov s� zak�zan� produkty z velkochovov - resp. in� podmienky, stanoven� Vestn�kom MP-SR ciastka 8 z 2.m�ja 2008

35. Ekologick� polnohospod�rstvo - podporuje a zlep�uje hygienu agroekosyst�mu, vr�tane biodiverzity, biologick� kolobeh a p�dnu biologick� aktivitu - pou��va pre �ivotn� prostredie �etrn� sp�soby agronomick�ch, biologick�ch a mechanick�ch met�d ako protiklad syntetick�ch pr�pravkov - db� o celkov� harm�niu agroekosyst�mu a jeho biologick� rozmanitost a uprednostnuje obnoviteln� zdroje a recykl�ciu surov�n - zodpoved� princ�pom trvalo udr�ateln�ho rozvoja polnohospod�rstva - nepln� len produkcn� funkciu, ale predov�etk�m mimoprodukcn� pri ochrane �ivotn�ho prostredia a spr�vcovstva krajinyEkologick� polnohospod�rstvo - podporuje a zlep�uje hygienu agroekosyst�mu, vr�tane biodiverzity, biologick� kolobeh a p�dnu biologick� aktivitu - pou��va pre �ivotn� prostredie �etrn� sp�soby agronomick�ch, biologick�ch a mechanick�ch met�d ako protiklad syntetick�ch pr�pravkov - db� o celkov� harm�niu agroekosyst�mu a jeho biologick� rozmanitost a uprednostnuje obnoviteln� zdroje a recykl�ciu surov�n - zodpoved� princ�pom trvalo udr�ateln�ho rozvoja polnohospod�rstva - nepln� len produkcn� funkciu, ale predov�etk�m mimoprodukcn� pri ochrane �ivotn�ho prostredia a spr�vcovstva krajiny

36. Starostlivost o p�du a hnojenie v podmienkach ekologick�ho vinohradn�ctva - anal�za p�dy v horizontoch 0-30 cm a 30-60 cm. Urcit pH, obsah humusu v %, anal�za: -- EUF-met�dou - org.N, NO3, P-20o, P-80o, K-20o, K-80o, Na-20o, Na-80o, Ca-20o, Ca-80o, Mg-20o, Mg-80o, Zn, Fe, Mn, B, pr�padne dal�ie. -- (ak nie je k dispoz�cii EUF, urobit anal�zy podla Mehlich III) -- event. rozbor zast�penia druhov �lov�ch miner�lov met�dou r�ntgenodifraktografickou (porovn�va nat�vnu p�du a doplnen� - dos�ten� s KCl) - inform�cie o stupni nas�tenia, resp. volnej adsorpcnej kapacity - listov� anal�za podla metodiky - na z�klade p�dnych a listov�ch anal�z + parametre �rod sa priprav� kr�tkodob� a dlhodob� program hnojenia a reharmoniz�cie p�dy s cielom navr�tenia op�tovnej harm�nie v p�de - Zv��enie podielu humusu (v��ivn� a trval� humus) a �iv�ch organizmov v p�de. Tento �organick� program� m� byt vypracovan� podla miestnych podmienok. M��e byt pou�it� syst�m navr�tenia do p�dy v�etk�ch organick�ch zbytkov (Ciel: lacn� materi�ly, lacn� doprava, co najv�c�ie mno�stvo organickej hmoty) - zatr�vnenie medzirad�, ka�d�ho medziradia, ci ob-riadok -- mulcovan�m existuj�cej herbofl�ry - doplnen� dosevom napr. dateliny plazivej, obcasn� hlbkov� kyprenie (akt�vnym vibracn�m kypricom), ktor� podpor� tvorbu humusu - podporit p�dny �ivot - ma�taln� hnoj a in� zdroje - vyv�pnenie p�d - sledovanie tendenci� parametrov dynamiky �iv�n v listoch vinica, v p�de, parametre �rod - pomocou regresnej priamky jednotliv�ch �dajov z viacer�ch (min.3) n�sledn�ch rokov - zavedenie met�d progn�zy a signaliz�cie chor�b a �kodcov Starostlivost o p�du a hnojenie v podmienkach ekologick�ho vinohradn�ctva - anal�za p�dy v horizontoch 0-30 cm a 30-60 cm. Urcit pH, obsah humusu v %, anal�za: -- EUF-met�dou - org.N, NO3, P-20o, P-80o, K-20o, K-80o, Na-20o, Na-80o, Ca-20o, Ca-80o, Mg-20o, Mg-80o, Zn, Fe, Mn, B, pr�padne dal�ie. -- (ak nie je k dispoz�cii EUF, urobit anal�zy podla Mehlich III) -- event. rozbor zast�penia druhov �lov�ch miner�lov met�dou r�ntgenodifraktografickou (porovn�va nat�vnu p�du a doplnen� - dos�ten� s KCl) - inform�cie o stupni nas�tenia, resp. volnej adsorpcnej kapacity - listov� anal�za podla metodiky - na z�klade p�dnych a listov�ch anal�z + parametre �rod sa priprav� kr�tkodob� a dlhodob� program hnojenia a reharmoniz�cie p�dy s cielom navr�tenia op�tovnej harm�nie v p�de - Zv��enie podielu humusu (v��ivn� a trval� humus) a �iv�ch organizmov v p�de. Tento �organick� program� m� byt vypracovan� podla miestnych podmienok. M��e byt pou�it� syst�m navr�tenia do p�dy v�etk�ch organick�ch zbytkov (Ciel: lacn� materi�ly, lacn� doprava, co najv�c�ie mno�stvo organickej hmoty) - zatr�vnenie medzirad�, ka�d�ho medziradia, ci ob-riadok -- mulcovan�m existuj�cej herbofl�ry - doplnen� dosevom napr. dateliny plazivej, obcasn� hlbkov� kyprenie (akt�vnym vibracn�m kypricom), ktor� podpor� tvorbu humusu - podporit p�dny �ivot - ma�taln� hnoj a in� zdroje - vyv�pnenie p�d - sledovanie tendenci� parametrov dynamiky �iv�n v listoch vinica, v p�de, parametre �rod - pomocou regresnej priamky jednotliv�ch �dajov z viacer�ch (min.3) n�sledn�ch rokov - zavedenie met�d progn�zy a signaliz�cie chor�b a �kodcov

37. V�eobecne o v��ive vinica (www.galati.sk) - Ka�d� vinohrad, ka�d� parcela je z hladiska v��ivy osobitn� - Stav v��ivy z�le�� z�sadne od predv�sadbovej pr�pravy p�dy (!) - Je ovplyvnen�: polohou, druhom a typom p�dy, meteorologick�mi cinitelmi, odrody, podpn�ka, vedenia, rezu, zata�enia, agrotechniky zatr�vnenia, zelen�ch pr�c atd. - Z�sobenie �ivinami dlhodobo z�vis� od kvality predv�sadbovej pr�pravy p�dy - hlbkou rizosf�ry, ktor� sme zvolili hlbkou rigol�cie - predv�sadbovou �pravou p�dy v rizosf�re, najm� �pravou pH, organickou hmotou, doplnen�m melioracnej d�vky K, P, Mg, resp. ch�baj�cich stopov�ch prvkov - V pr�pade dobr�ho �tartu m� vinohrad dlhodobo (20-30 rokov)zaisten� z�kladn� podmienky k harmoncikej v��ive, ktor� doladujeme na z�klade listov�ch anal�z prihnojovan�m N V�eobecne o v��ive vinica (www.galati.sk) - Ka�d� vinohrad, ka�d� parcela je z hladiska v��ivy osobitn� - Stav v��ivy z�le�� z�sadne od predv�sadbovej pr�pravy p�dy (!) - Je ovplyvnen�: polohou, druhom a typom p�dy, meteorologick�mi cinitelmi, odrody, podpn�ka, vedenia, rezu, zata�enia, agrotechniky zatr�vnenia, zelen�ch pr�c atd. - Z�sobenie �ivinami dlhodobo z�vis� od kvality predv�sadbovej pr�pravy p�dy - hlbkou rizosf�ry, ktor� sme zvolili hlbkou rigol�cie - predv�sadbovou �pravou p�dy v rizosf�re, najm� �pravou pH, organickou hmotou, doplnen�m melioracnej d�vky K, P, Mg, resp. ch�baj�cich stopov�ch prvkov - V pr�pade dobr�ho �tartu m� vinohrad dlhodobo (20-30 rokov)zaisten� z�kladn� podmienky k harmoncikej v��ive, ktor� doladujeme na z�klade listov�ch anal�z prihnojovan�m N

38. Hnojenie v podmienkach integrovanej produkcie podlapl�nu rozvoja vidieka SR:bod 5:Aplikovat najviac 50 kg dus�ka/ha, hnojenie fosforom a drasl�kom robit len na z�klade p�dnych a listov�ch anal�z Hnojenie v podmienkach integrovanej produkcie podlapl�nu rozvoja vidieka SR:bod 5:Aplikovat najviac 50 kg dus�ka/ha, hnojenie fosforom a drasl�kom robit len na z�klade p�dnych a listov�ch anal�zHnojenie v podmienkach integrovanej produkcie podlapl�nu rozvoja vidieka SR:

39. V pr�pade nevhodnej pr�pravy p�dy pred zalo�en�m vinohradu, plytkej rigol�cie (menej ako 80 cm), nedostatocnej �prave akt�vneho p�dneho profilu (v�pnenie, organick� hmota, �iviny), z�sobenie vinohradu �ivinami sa zac�na vycerp�vat. - K harmonickej v��ive potrebujeme cielen�, spravidla velmi n�kladn� opatrenia, ktor�mi s�ce nenahrad�me v plnej miere chyby pri �tarte, ale pribl�ime sa k harmonick�mu z�sobeniu p�dy �ivinamiV pr�pade nevhodnej pr�pravy p�dy pred zalo�en�m vinohradu, plytkej rigol�cie (menej ako 80 cm), nedostatocnej �prave akt�vneho p�dneho profilu (v�pnenie, organick� hmota, �iviny), z�sobenie vinohradu �ivinami sa zac�na vycerp�vat. - K harmonickej v��ive potrebujeme cielen�, spravidla velmi n�kladn� opatrenia, ktor�mi s�ce nenahrad�me v plnej miere chyby pri �tarte, ale pribl�ime sa k harmonick�mu z�sobeniu p�dy �ivinami

40. �daje s� zauj�mav� preto, lebo poukazuj� na nezmyseln� roky pau��lneho hnojenia NPK. T�m trpela v�c�ina na�ich vinohradov. T�m sa ur�chlilo naru�enie ekologickej rovnov�hy a ako vid�me z grafov, neviedlo to ani k zv��niu �rod - co bolo ich jedin�m cielom. - Prehnojenie drasl�kom viedlo v mnoh�ch pr�padoch k illitiz�cii p�d, siln�mu obmedzeniu a� strate miner�lnej adsorpcnej kapacity - Prehnojenie fosforom, ako ani�n viazal v p�de r�zne kati�ny, ako v�pnik (vznik nerozpustn�ch sol�), ale aj niektor�ch mikroprvkov - v�razn� je napr. u zinku (v prvej casti predn�ky sme referovali o tom, ked sme merali v dlhodobo pau��lne hnojenej p�de stav prijateln�ho zinku, oproti nehnojenej p�de sa zn�il podiel Zn o 97,2%!) - Prehnojenie dus�kom, a to e�te v nevhodnom obdob� (s NPK sa hnojilo v�c�inou na jesen) splaven� N zamoroval dusicnanmi spodn� vody... Tieo grafy ukazujem preto, aby sme si uvedomili potrebu velmi uv�en�ho hnojenia na z�klade kompletnej znalosti stavu p�dy a rastliny na danom hone.�daje s� zauj�mav� preto, lebo poukazuj� na nezmyseln� roky pau��lneho hnojenia NPK. T�m trpela v�c�ina na�ich vinohradov. T�m sa ur�chlilo naru�enie ekologickej rovnov�hy a ako vid�me z grafov, neviedlo to ani k zv��niu �rod - co bolo ich jedin�m cielom. - Prehnojenie drasl�kom viedlo v mnoh�ch pr�padoch k illitiz�cii p�d, siln�mu obmedzeniu a� strate miner�lnej adsorpcnej kapacity - Prehnojenie fosforom, ako ani�n viazal v p�de r�zne kati�ny, ako v�pnik (vznik nerozpustn�ch sol�), ale aj niektor�ch mikroprvkov - v�razn� je napr. u zinku (v prvej casti predn�ky sme referovali o tom, ked sme merali v dlhodobo pau��lne hnojenej p�de stav prijateln�ho zinku, oproti nehnojenej p�de sa zn�il podiel Zn o 97,2%!) - Prehnojenie dus�kom, a to e�te v nevhodnom obdob� (s NPK sa hnojilo v�c�inou na jesen) splaven� N zamoroval dusicnanmi spodn� vody... Tieo grafy ukazujem preto, aby sme si uvedomili potrebu velmi uv�en�ho hnojenia na z�klade kompletnej znalosti stavu p�dy a rastliny na danom hone.

41. Dlhorocn�m projektom monitorovania stavu �iv�n v listoch vinica od severn�ch Ciech a� po mediter�nske vinohrady, najm� na Morave, Slovensku a Madarsku sme s prof.Szoke zistili najm� z�vislosti v pr�jme �iv�n. Odoberali sme v znacnom rozsahu listy vinica z troch odr�d (dobre, slabo a stredne prij�maj�cich �iviny) cez cel� veget�ciu v ka�d� pondelok. Tzn. okolo 40 - 50 vzoriek/lokalita/odroda. Zistili sme, �e pr�jem �iv�n je z�visl� najm� od troch cinitelov: 1. fenof�ze vinica 2. zr�ok 3. od genetick�ch vlastnost� - odr�d. ad1. Stanovili sme dynamiku �iv�n v priebehu veget�cie. Uv�dzame aj odch�lky od priemeru. V pr�pade N a P odch�lky s� mal� - tzn. ich koncentr�ciu v�razne ovplyvnuje fenof�za. Drasl�k m� v�c�ie odch�lky, pri jeho pr�jme v�raznej�ie p�sob� napr. mno�stvo a priebeh zr�ok. Pr�jem Mg a mikroelementov je silne ovplyvnen� r�znymi cinitelmi. ad2. Vplyv zr�ok na pr�jem �iv�n je v�razn� (pou�ili sme v grafoch porovnanie tempor�lnu koncentr�ciu �iv�n a log.zr�ok). Vid�me, �e pr�jem �iv�n v niekolkodnovom z�vese kop�ruje mno�stvo zr�ok. Tak je to pri ka�dej �ivine. Ale inform�cia, �e ktor� �ivina je po zr�kach prij�man� najsk�r a v�raznej�ie, ukazuj� hodnoty pomeru �iv�n. Napr. pri N/K vid�me priamu korel�ciu, t.j. pr�jem dus�ka je razantnej�ie ovplyvnovan� po zr�kach, ako drasl�ka. Alebo pri K/Mg je nepriama korel�cia, t.j. pr�jem drasl�ka je menej a pozvolnej�ie ovplyvnovan� zr�kami, ako pr�jem horc�ka...atd. ad3. Znacn� rozdiely s� odrodov�. Ka�d� odroda m� svoj osobitn� mechanizmus pr�jmu �iv�n. Na grafoch uv�dzame dve odrody, ktor� v�razne odli�ne pruj�maj� �iviny. MT v pr�jme �iv�n silne reaguje na podmienky prostredia v pr�jme �iv�n, zatial CHAR m� vyrovnanej�� pr�jem. Dlhorocn�m projektom monitorovania stavu �iv�n v listoch vinica od severn�ch Ciech a� po mediter�nske vinohrady, najm� na Morave, Slovensku a Madarsku sme s prof.Szoke zistili najm� z�vislosti v pr�jme �iv�n. Odoberali sme v znacnom rozsahu listy vinica z troch odr�d (dobre, slabo a stredne prij�maj�cich �iviny) cez cel� veget�ciu v ka�d� pondelok. Tzn. okolo 40 - 50 vzoriek/lokalita/odroda. Zistili sme, �e pr�jem �iv�n je z�visl� najm� od troch cinitelov: 1. fenof�ze vinica 2. zr�ok 3. od genetick�ch vlastnost� - odr�d. ad1. Stanovili sme dynamiku �iv�n v priebehu veget�cie. Uv�dzame aj odch�lky od priemeru. V pr�pade N a P odch�lky s� mal� - tzn. ich koncentr�ciu v�razne ovplyvnuje fenof�za. Drasl�k m� v�c�ie odch�lky, pri jeho pr�jme v�raznej�ie p�sob� napr. mno�stvo a priebeh zr�ok. Pr�jem Mg a mikroelementov je silne ovplyvnen� r�znymi cinitelmi. ad2. Vplyv zr�ok na pr�jem �iv�n je v�razn� (pou�ili sme v grafoch porovnanie tempor�lnu koncentr�ciu �iv�n a log.zr�ok). Vid�me, �e pr�jem �iv�n v niekolkodnovom z�vese kop�ruje mno�stvo zr�ok. Tak je to pri ka�dej �ivine. Ale inform�cia, �e ktor� �ivina je po zr�kach prij�man� najsk�r a v�raznej�ie, ukazuj� hodnoty pomeru �iv�n. Napr. pri N/K vid�me priamu korel�ciu, t.j. pr�jem dus�ka je razantnej�ie ovplyvnovan� po zr�kach, ako drasl�ka. Alebo pri K/Mg je nepriama korel�cia, t.j. pr�jem drasl�ka je menej a pozvolnej�ie ovplyvnovan� zr�kami, ako pr�jem horc�ka...atd. ad3. Znacn� rozdiely s� odrodov�. Ka�d� odroda m� svoj osobitn� mechanizmus pr�jmu �iv�n. Na grafoch uv�dzame dve odrody, ktor� v�razne odli�ne pruj�maj� �iviny. MT v pr�jme �iv�n silne reaguje na podmienky prostredia v pr�jme �iv�n, zatial CHAR m� vyrovnanej�� pr�jem.

42. Odbery p�dnych a listov�ch vzoriek Potrebu hnojenia urcujeme podla v�sledkoch p�dnych a listov�ch anal�z (+ kond�cia porastu, p�dne vlastnosti atd.) Na Slovensku v podmienkach kompenz�ci� IP zo zdrojov EU je uveden�, �e hnojenie s P a K mo�no robit na z�klade p�dnych a listov�ch anal�z. Odpor�came robit v ka�dom vinohrade p�dne anal�zy ka�d�ch 4-5 rokov, listov� anal�zy ka�dorocne vo fenof�ze kvitnutia a vo fenof�ze zam�kania, t.j. 2x. Odbery vzoriek listov i p�d maj� byt roben� podla jednotnej metodiky a velmi presne, aby v�sledky anal�z mohli presne odzrkadlit stav z�sobenosti pr�slu�n�ho vinohradu �ivinami.Potrebu hnojenia urcujeme podla v�sledkoch p�dnych a listov�ch anal�z (+ kond�cia porastu, p�dne vlastnosti atd.) Na Slovensku v podmienkach kompenz�ci� IP zo zdrojov EU je uveden�, �e hnojenie s P a K mo�no robit na z�klade p�dnych a listov�ch anal�z. Odpor�came robit v ka�dom vinohrade p�dne anal�zy ka�d�ch 4-5 rokov, listov� anal�zy ka�dorocne vo fenof�ze kvitnutia a vo fenof�ze zam�kania, t.j. 2x. Odbery vzoriek listov i p�d maj� byt roben� podla jednotnej metodiky a velmi presne, aby v�sledky anal�z mohli presne odzrkadlit stav z�sobenosti pr�slu�n�ho vinohradu �ivinami.

43. P�dne anal�zy sa vykon�vaj� t.c. jednotne na Slovensku i v CR podla Mehlich III. Pri urcen� potreby hnojenia drasl�kom, fosforom a horc�kom sa zohladn� p�dny druh, pri hnojen� fosforom aj pH p�dy. Na�e sk�senosti ukazuj�, �e urcenie potreby hnojenia len na z�klade p�dnych anal�z je nedostatocn�. Mali sme podstatne lep�iu orient�ciu pri anal�zach met�dou elektroultrafiltr�cie (�ial t�to met�da ani v SR, ani v CR nie je legislat�vne podlo�en� a odpor�can�). Niektor� v�hody EUF anal�z: Zistili sme priamu korel�ciu medzi v�sledkami anal�zy EUF/20o a pr�jmom �iv�n vinicom (pri MehlichIII tak�to korel�cia nie je). EUF zistuje nielen prijateln� �iviny, ale aj stav z�sob. t.j. ciastocne viazan�ch �iv�n. EUF stanovuje r�zne formy dus�ka v p�de. D�le�it� s� v�sledky EUF Ca. Velmi presne vyjadruje potrebu v�pnenia, dokonca casto aj v pr�pade karbon�tov�ch p�d - pri naru�enej ekologickej rovnov�he. Uv�dzame aj pr�klad v�poctu potreby hnoj�v k zv��eniu jej hladiny v p�dnom horizonte.P�dne anal�zy sa vykon�vaj� t.c. jednotne na Slovensku i v CR podla Mehlich III. Pri urcen� potreby hnojenia drasl�kom, fosforom a horc�kom sa zohladn� p�dny druh, pri hnojen� fosforom aj pH p�dy. Na�e sk�senosti ukazuj�, �e urcenie potreby hnojenia len na z�klade p�dnych anal�z je nedostatocn�. Mali sme podstatne lep�iu orient�ciu pri anal�zach met�dou elektroultrafiltr�cie (�ial t�to met�da ani v SR, ani v CR nie je legislat�vne podlo�en� a odpor�can�). Niektor� v�hody EUF anal�z: Zistili sme priamu korel�ciu medzi v�sledkami anal�zy EUF/20o a pr�jmom �iv�n vinicom (pri MehlichIII tak�to korel�cia nie je). EUF zistuje nielen prijateln� �iviny, ale aj stav z�sob. t.j. ciastocne viazan�ch �iv�n. EUF stanovuje r�zne formy dus�ka v p�de. D�le�it� s� v�sledky EUF Ca. Velmi presne vyjadruje potrebu v�pnenia, dokonca casto aj v pr�pade karbon�tov�ch p�d - pri naru�enej ekologickej rovnov�he. Uv�dzame aj pr�klad v�poctu potreby hnoj�v k zv��eniu jej hladiny v p�dnom horizonte.

44. Listov� diagn�za Zostavil som podla v�sledkov vlastn�ch pokusov tabulku koncentr�ci� jednotliv�ch �iv�n v listoch vinica. T�kaj� sa hodn�t pri dvoch odberoch pri fenof�ze kvitnutia a fenof�ze zam�kania, ich priemerov, resp. pri hodnoten� N aj osobitne obsah pri kvitnut� a pri zam�kan�. Hodnoty obsahu jednotliv�ch �iv�n v listoch vinica vyjadruj� ich skutocn� pr�jem, teda skutocn� z�sobenost. Met�da je vhodn� na orientacn� inform�ciu o v��ive mekro- i mikro�ivinami, co p�dne anal�zy nem��u tak kompletne poskytn�t. Dalej je vhodn� na urcenie potreby hnojenia dus�kom, co �iadna in� met�da nie je schopn� urcit. Dalej v komplexnom hodnoten� p�dnych anal�z, listov�ch anal�z a stavu vinohradu m��eme prec�zne urcit potrebu hnojenia v�etk�mi �ivinami.Zostavil som podla v�sledkov vlastn�ch pokusov tabulku koncentr�ci� jednotliv�ch �iv�n v listoch vinica. T�kaj� sa hodn�t pri dvoch odberoch pri fenof�ze kvitnutia a fenof�ze zam�kania, ich priemerov, resp. pri hodnoten� N aj osobitne obsah pri kvitnut� a pri zam�kan�. Hodnoty obsahu jednotliv�ch �iv�n v listoch vinica vyjadruj� ich skutocn� pr�jem, teda skutocn� z�sobenost. Met�da je vhodn� na orientacn� inform�ciu o v��ive mekro- i mikro�ivinami, co p�dne anal�zy nem��u tak kompletne poskytn�t. Dalej je vhodn� na urcenie potreby hnojenia dus�kom, co �iadna in� met�da nie je schopn� urcit. Dalej v komplexnom hodnoten� p�dnych anal�z, listov�ch anal�z a stavu vinohradu m��eme prec�zne urcit potrebu hnojenia v�etk�mi �ivinami.

45. Pri hodnoten� stavu v��ivy vinohradu v�razn� �lohu hraje pomer N/K v listoch vinica. Preto t�mto hodnot�m venujeme mimoriadnu pozornost. Na z�klade liter�rnych �dajov a priamom kontakte a spolupr�ci s popredn�mi odborn�kmi v oblasti v��ivy vinica (Dr.Eifert a prof.Soke) sme zalo�ili pokusy aj na Slovensku a overili vztah medzi pomerom N/K v listoch a �rodou hrozna. Uk�zalo sa, �e tento vztah je velmi v�razn� a v skutocnosti sa participuje vysokou mierou na tvorbe �rod. Jeho intenzita je v z�vislosti samozrejme aj na odrod�ch. Zvl�t uv�dzam t�to korel�ciu na odrode Dievcie hrozno, ktor� je zn�ma vynikaj�cim pr�jmom�iv�n, najm� drasl�ka. Pri tejto odrode vid�me velmi �zku korel�ciu medzi sledovan�mi parametrami.Pri hodnoten� stavu v��ivy vinohradu v�razn� �lohu hraje pomer N/K v listoch vinica. Preto t�mto hodnot�m venujeme mimoriadnu pozornost. Na z�klade liter�rnych �dajov a priamom kontakte a spolupr�ci s popredn�mi odborn�kmi v oblasti v��ivy vinica (Dr.Eifert a prof.Soke) sme zalo�ili pokusy aj na Slovensku a overili vztah medzi pomerom N/K v listoch a �rodou hrozna. Uk�zalo sa, �e tento vztah je velmi v�razn� a v skutocnosti sa participuje vysokou mierou na tvorbe �rod. Jeho intenzita je v z�vislosti samozrejme aj na odrod�ch. Zvl�t uv�dzam t�to korel�ciu na odrode Dievcie hrozno, ktor� je zn�ma vynikaj�cim pr�jmom�iv�n, najm� drasl�ka. Pri tejto odrode vid�me velmi �zku korel�ciu medzi sledovan�mi parametrami.

46. Korekcia v�sledkov listov�ch anal�zpodla odr�d Ked�e v�razn� podiel na spr�vnej v��ive vinica m� z�sobenie dus�kom a drasl�kom, a ich pomerom - N/K, vdaka prof.Sz�ke m��em poskytn�t upresnenie optim�lnej koncentr�cie K v listoch vinica, ako aj pomeru N/K podla odr�d. Pri hodnoten� t�to �pecifik�cia m� velk� v�znam, upresnuje hodnotenie stavu v��ivy jednotliv�ch odr�d osobitne. Z praktick�ho hladiska tieto hodnoty vyu��vame aj pri upresnen� potreby prihnojovania dus�kom na jar ka�d�ho roka.Ked�e v�razn� podiel na spr�vnej v��ive vinica m� z�sobenie dus�kom a drasl�kom, a ich pomerom - N/K, vdaka prof.Sz�ke m��em poskytn�t upresnenie optim�lnej koncentr�cie K v listoch vinica, ako aj pomeru N/K podla odr�d. Pri hodnoten� t�to �pecifik�cia m� velk� v�znam, upresnuje hodnotenie stavu v��ivy jednotliv�ch odr�d osobitne. Z praktick�ho hladiska tieto hodnoty vyu��vame aj pri upresnen� potreby prihnojovania dus�kom na jar ka�d�ho roka.

47. Sledovanie tendenci� v��ivy a �rod vinica Ked m�me k dispoz�cii aspon 3-rocn� v�sledky listov�ch anal�z (c�m viac, t�m lep�ie), m��eme hodnotit tendencie jednotliv�ch faktorov. Toti� ked m�me �daje iba z jedn�ho roka, tieto s� ovplyvnen� parametrami dan�ho roka, napr. mno�stvo zr�ok, ich rozdelenie, teploy atp. Preto s� podstatne hodnotnej�ie hodnoty z viac rokov, z ktor�ch vypoc�tame regresn� priamky. Smer ich dynamiky - tendencia n�m ukazuje, ci dan� hodnota smeruje k optime, alebo naopak od optima. - Ked sa pozrieme na prv� s�bor grafov - odroda Rulandsk� siv�, ktor� vyjadruje regresn� priamky - tendencie �dajov po 4 rokov hodnotenia. Vid�me, �e �rody st�paj� pri s�casne vy��ej cukornatosti. Pritom tendencie dynamiky �iv�n v listoch s� nasledovn�: N-sa nach�dza v optime, P-sa z mierneho nedostatku dostal do oblasti optima. Mg-z mierneho nadbytku sa dostal do oblasti optima. K-z pomerne siln�ho nedostatku sa dostal do optima v d�sledku intenz�vneho hnojenia hlbkov�m zapravovacom. Pomer N/K je v optime, K/Mg- sa bl�i k optime, dal�ie sledovan� �iviny s�. alebo sa bl�ia k optime. Toto hodnotenie vyjadruje priazniv� situ�ciu v��ivy a priazniv� tendencie. Dokazuje to, �e hnojenie, ktor� sa uskutocnilo, ci hlbkov� s K a P, ako aj ka�dorocn� dohnojovanie s N bolo spr�vne. Sledovanie tendenci� v��ivy a �rod vinica Ked m�me k dispoz�cii aspon 3-rocn� v�sledky listov�ch anal�z (c�m viac, t�m lep�ie), m��eme hodnotit tendencie jednotliv�ch faktorov. Toti� ked m�me �daje iba z jedn�ho roka, tieto s� ovplyvnen� parametrami dan�ho roka, napr. mno�stvo zr�ok, ich rozdelenie, teploy atp. Preto s� podstatne hodnotnej�ie hodnoty z viac rokov, z ktor�ch vypoc�tame regresn� priamky. Smer ich dynamiky - tendencia n�m ukazuje, ci dan� hodnota smeruje k optime, alebo naopak od optima. - Ked sa pozrieme na prv� s�bor grafov - odroda Rulandsk� siv�, ktor� vyjadruje regresn� priamky - tendencie �dajov po 4 rokov hodnotenia. Vid�me, �e �rody st�paj� pri s�casne vy��ej cukornatosti. Pritom tendencie dynamiky �iv�n v listoch s� nasledovn�: N-sa nach�dza v optime, P-sa z mierneho nedostatku dostal do oblasti optima. Mg-z mierneho nadbytku sa dostal do oblasti optima. K-z pomerne siln�ho nedostatku sa dostal do optima v d�sledku intenz�vneho hnojenia hlbkov�m zapravovacom. Pomer N/K je v optime, K/Mg- sa bl�i k optime, dal�ie sledovan� �iviny s�. alebo sa bl�ia k optime. Toto hodnotenie vyjadruje priazniv� situ�ciu v��ivy a priazniv� tendencie. Dokazuje to, �e hnojenie, ktor� sa uskutocnilo, ci hlbkov� s K a P, ako aj ka�dorocn� dohnojovanie s N bolo spr�vne.

48. V�ber hnoj�v - www.galati.sk/aktuality/v��iva-vinica-5.cast- Z.z. c. 338/2005-Vyhl�ka MP-SR/pr�loha c.9 D�le�it� je v�ber hnoj�v. Vybran� hnojiv� prisp�sobujeme podmienkam predov�etk�m p�dnym, ale aj term�nu a techniky aplik�cie. Ponuka hnoj�v sa aktualizuje ka�dorocne, ale v legislat�ve povolenie hnoj�v v syst�moch Integrovanej produkcie, resp. ekologick�ho vinohradn�ctva je z�v�zn� pre pestovatela, preto sledujeme aktu�lne zoznamy, ktor� treba re�pektovat.D�le�it� je v�ber hnoj�v. Vybran� hnojiv� prisp�sobujeme podmienkam predov�etk�m p�dnym, ale aj term�nu a techniky aplik�cie. Ponuka hnoj�v sa aktualizuje ka�dorocne, ale v legislat�ve povolenie hnoj�v v syst�moch Integrovanej produkcie, resp. ekologick�ho vinohradn�ctva je z�v�zn� pre pestovatela, preto sledujeme aktu�lne zoznamy, ktor� treba re�pektovat.

49.  Hnojenie dus�kom vo vinohrade - v syst�me Integrovan� produkcia je povolen� pou�it max. 50 kg N/ha/rok, vr�tane obsahu dus�ka v organick�ch hnojiv�ch. V syst�me ekologick�ho vinohradn�ctva je povolen� pou�it max 170 kg N/ha/rok (?), vo forme organick�ch hnoj�v. Syntetick� hnojiv� v ekologickom vinohradn�ctve s� zak�zan�. D�le�it� je urcit, ci je potreba hnojenia dus�kom (uveden� hore). Term�n hnojenia urc�me podla potreby vinica spravidla na zaciatok m�ja, ked u� vinic disponuje dostatocn�m mno�stvom a aktivitou akt�vnych korienkov, ktor� aplikovan� �ivinu s� schopn� prijat a vyu�it pre rastlinu. Neaplikujeme ani sk�r (strata vyplaven�m z p�dy), ani nesk�r (nes�lad medzi potrebou vinica a ponukou N z p�dy). Zelen� pokryv medzirad� umo�nuje spotrebu prebytocnej ponuky dus�ka najm� v predjarnom obdob�, potom v obdob� zam�kania a dozrievania vinica, ked by mala byt ponuka N/K viac v prospech drasl�ka.Hnojenie dus�kom vo vinohrade - v syst�me Integrovan� produkcia je povolen� pou�it max. 50 kg N/ha/rok, vr�tane obsahu dus�ka v organick�ch hnojiv�ch. V syst�me ekologick�ho vinohradn�ctva je povolen� pou�it max 170 kg N/ha/rok (?), vo forme organick�ch hnoj�v. Syntetick� hnojiv� v ekologickom vinohradn�ctve s� zak�zan�. D�le�it� je urcit, ci je potreba hnojenia dus�kom (uveden� hore). Term�n hnojenia urc�me podla potreby vinica spravidla na zaciatok m�ja, ked u� vinic disponuje dostatocn�m mno�stvom a aktivitou akt�vnych korienkov, ktor� aplikovan� �ivinu s� schopn� prijat a vyu�it pre rastlinu. Neaplikujeme ani sk�r (strata vyplaven�m z p�dy), ani nesk�r (nes�lad medzi potrebou vinica a ponukou N z p�dy). Zelen� pokryv medzirad� umo�nuje spotrebu prebytocnej ponuky dus�ka najm� v predjarnom obdob�, potom v obdob� zam�kania a dozrievania vinica, ked by mala byt ponuka N/K viac v prospech drasl�ka.

50. Mo�n� zapravenie N-hnoj�v v zatr�vnen�ch vinohradocha s�casne prevzdu�nenie drnu Dus�k aplikujeme na povrch na�iroko. Plytk� zapravenie na obr�ban�ch castiach p�dy sa odpor�ca. Na zatr�vnen�ch ploch�ch dus�kat� hnojiv� nezapravujeme, m��eme v�ak pou�it kultivacn� z�sah strojom, ktor� mierne prevzdu�n� drn a s�casne spoj� N-hnojivo s p�dou. M��eme pou�it napr�klad hrebenov� kultiv�tor.Dus�k aplikujeme na povrch na�iroko. Plytk� zapravenie na obr�ban�ch castiach p�dy sa odpor�ca. Na zatr�vnen�ch ploch�ch dus�kat� hnojiv� nezapravujeme, m��eme v�ak pou�it kultivacn� z�sah strojom, ktor� mierne prevzdu�n� drn a s�casne spoj� N-hnojivo s p�dou. M��eme pou�it napr�klad hrebenov� kultiv�tor.

51. D�le�it� je v�dy si uvedomit rozlo�enie korenov vinica, rozlo�enie korenov podrastu - tr�vnika a zapravenie hnoj�v robit vedome tak, aby sme hnojivo dostali do rizosf�ry rastl�n, ktor� chceme pohnojit, najm� pri hnojiv�ch, ktor� sa nevyplavuj� - teda ich mus�me dat priamo ku korenom. Jedn� sa najm� o drasl�k a fosfor.D�le�it� je v�dy si uvedomit rozlo�enie korenov vinica, rozlo�enie korenov podrastu - tr�vnika a zapravenie hnoj�v robit vedome tak, aby sme hnojivo dostali do rizosf�ry rastl�n, ktor� chceme pohnojit, najm� pri hnojiv�ch, ktor� sa nevyplavuj� - teda ich mus�me dat priamo ku korenom. Jedn� sa najm� o drasl�k a fosfor.

52. Draseln� a fosforecn� hnojiv� zapravujeme priamo do rizosf�ry, najlep�ie hlbkov�m aplik�torom sp�sobom kobercov�m. Ostatn� techiky s� nedostatocn�, vyu�itie K a P hnoj�v je minim�lne.Draseln� a fosforecn� hnojiv� zapravujeme priamo do rizosf�ry, najlep�ie hlbkov�m aplik�torom sp�sobom kobercov�m. Ostatn� techiky s� nedostatocn�, vyu�itie K a P hnoj�v je minim�lne.

53. Hnojenie v zatr�vnen�ch vinohradoch Pokusne sme vysk��ali viac typov hlbkov�ch kypricov a aplik�torov K-hnoj�v. 6ial nena�li sme vyhovuj�ci stroj okrem uveden�ho hlbkov�ho aplik�tora (hlbka 40 cm, ��rka aplik�cie 120 cm).Pokusne sme vysk��ali viac typov hlbkov�ch kypricov a aplik�torov K-hnoj�v. 6ial nena�li sme vyhovuj�ci stroj okrem uveden�ho hlbkov�ho aplik�tora (hlbka 40 cm, ��rka aplik�cie 120 cm).

54. Hnojenie v zatr�vnen�ch vinohradoch Vhodn� stroj na aplik�ciu K a P hnoj�v.Vhodn� stroj na aplik�ciu K a P hnoj�v.

55. Hnojenie cez list - mimokorenov� v��iva