PÔDA

1. PÔDA

2. Obsah • Čo je pôda a jej funkcie • Znehodnocovanie pôdy • Znečisťovanie pôdy • Agrochemikálie • Imisie a iné prírodné odpady • Odpady zo živočíšnej výroby • Kontaminácia cudzorodými látkami • „Vyčistenie pôdy“

3. Čo je pôda a jej funkcie • Pôda je pre človeka jednou zo základných súčastí životného prostredia a vzhľadom na jej úrodnosť je nevyhnutnou podmienkou pre jeho existenciu. Je produktom dlhodobého biofyzikálneho pretvárania hornín v podmienkach, ktoré možno v súčasnosti ťažko reprodukovať. Vytvárala sa na rozhraní litosféry, atmosféry a hydrosféry.

5. Znehodnocovanie pôdy • Zníženie pôdnej úrodnosti - Pôdna úrodnosť sa môže znížiť prakticky každým nevhodným zásahom do prírodného prostredia. Nemusí to vždy byť len zásah orientovaný na pôdu.Medzi najzávažnejšie príčiny znižovania pôdnej úrodnosti patria rôzne druhy erózie (vodná, veterná), znečisťovanie pôdy a nevhodne zamerané zásahy. • Zničenie alebo strata pôdy - Hlavnými príčinami zničenia pôdy v našich podmienkach je strata úrodnej pôdy výstavbou a povrchovou aj podzemnou ťažbou.

6. Znečistenie pôdy • Látky pochádzajúce z poľnohospodárstva. Sú to rezíduá rozličných chemických prípravkov, ktoré prenikajú do pôdy v dôsledku chemizácie poľnohospodárstva a patria sem aj rozličné odpady organického charakteru, pochádzajúce priamo z poľnohospodárskej výroby. • Látky pochádzajúce z rôznej nepoľnohospodárskej činnosti.Ich zdrojom je predovšetkým priemysel, energetika a automobilizmus.

7. Agrochemikálie • Pesticídysú výrobky chemického priemyslu, ktoré ničia niektoré škodlivé mikroorganizmy (napr. vírusy, baktérie, plesne a iné huby) živočíšnych škodcov (napr. škodlivý a obťažujúci hmyz a vyššie živočíchy) a buriny. Ťažisko spotreby pesticídov je v poľnohospodárstve, ale uplatňujú sa aj v lesnom hospodárstve, v humánnej a veterinárnej hygiene, pri ochrane dreva a plastov. • Priemyselné hnojivádopĺňajú v pôde živiny odčerpané zberom úrody. Ich nadmerným používaním sa však zhoršuje kvalita pôdy.

8. Imisie • Alkalizujúco pôsobia najmä tuhé imisie s vysokým obsahom CaO, ako sú prašné úlety z vápeniek, cementární a pod. Pôdnu kyslosť zvyšujú plynné imisie, ako sú SO2, Cl2, HCl, HF a oxidy dusíka.Imisná situácia v SR má výrazne negatívny vplyv na kvalitu pôd. Pôdny fond najviac ohrozený diaľkovým prenosom exhalátov je sústredený v okresoch Dolný Kubín (22 %), Liptovský Mikuláš (18 %), Poprad (18 %), Banská Bystrica (12 %), Spišská Nová Ves (6 %), Stará Ľubovňa (5 %). Najškodlivejšími kontaminantami poľnohospodárskej pôdy a vegetácie na nej sú: SO2, NOx, CS2, F, Pb, Cd, As, popolčeky, Ti, Ni, a organické zlúčeniny.

9. Odpady živočíšnej výroby • Organické odpady sa zvyčajne dobre rozkladajú, preto sa prejavujú škodlivými účinkami až po vysokom stupni znečistenia. V takomto prípade sa ich škodlivosť prejaví v niekoľkých smeroch. Veľkým nebezpečenstvom pre pôdu sú unikajúce silážne šťavy, priesaky z hnojísk, odpady z veľkochovov najmä ošipárni. • Prehnojovanie má aj závažné hygienické nedostatky, pretože v pôde sa hromadí veľké množstvo rozličných choroboplodných zárodkov. Prehnojené polia sa tak môžu stať zdrojom nákazy ľudí a zvierat.

10. Kontaminácia cudzorodými látkami • Vnášanie škodlivín do pôdy prostredníctvom vzduchu (exhaláty, atmosferické zrážky), vody (kvapalné odpady) a tuhých odpadov dosiahlo také rozmery, že v súčasnosti nemožno nájsť neovplyvnené pôdy.Pôda sa pri znečisťovaní správa ako prírodný sorbent – tvorí sa z nej stály rezervoár znečistenín, ktoré potom čerpajú a hromadia v sebe rastliny. • Niektoré druhy znečistenia dokáže pôda likvidovať chemickými a biologickými procesmi (napr. znečistenie pôdy zlúčeninami síry a dusíka), iné druhy znečistenia dokáže len čiastočne eliminovať (ťažké kovy, arzén, horčík).

11. Kontaminanty • biogénne prvky (a ich zlúčeniny) rizikového charakteru – Sb, Cr, F, Cd, Ni, Pb, Hg, V a As. • Mikrobiogénne prvky a ich zlúčeniny v aktívnom nadbytku – B, Co, Mn, Cu, Mo a Zn. • Makrobiogénne prvky a ich zlúčeniny v aktívnom nadbytku – N, P, K, Mg, S, Na, Ca. • Indikátory rádioaktívneho znečistenia – Cs, Sr, Zr, I, U. • Pesticídy na báze anorganickej i organickej. • Organické látky – fenoly, polycyklické uhľovodíky, polychlórované bifenyly a i. • Patogénne organizmy – vírusy, baktérie, huby a i.

12. Výskyt nadlimitných obsahov olova v pôde v SR v rokoch 1991 – 2000

13. Výskyt nadlimitných obsahov ortute v pôde v SR v rokoch 1991 – 2000

14. Prvky podľa toxicity • prvky s veľmi vysokým stupňom potenciálneho ohrozenia (Cd, Hg, Pb, Cu, Tl, Sn, Cr, Sb, Zn), • prvky s vysokým potenciálom ohrozenia (Bi, U, Mo, Ba, Mn, Ti, Fe, Se, Te, Ni, Co, As), • prvky so stredným stupňom potenciálneho ohrozenia (F, V, Rb, Li, Ge, In, B, Br, Cs), • prvky s nízkym stupňom potenciálneho ohrozenia (Sr, Zr, Ta, La, Rb).

15. „Vyčistenie“ pody • Vyčistiť pôdu od nežiadúcich látok prakticky nemožno (okrem prirodzených biologických procesov). V prípade jej lokálneho znečistenia prichádza do úvahy iba odstránenie kontaminovanej pôdy alebo jej dekontaminácia termicky, biologicky alebo chemicky. Tieto spôsoby sú však veľmi nákladné, preto treba klásť dôraz na preventívne opatrenia. • Procesy, ktoré prebiehajú pri samočistení pôdy, môžeme rozdeliť na fyzikálne, chemické a biologické. • V rámci fyzikálnych procesov (filtrácia, absorpcia, adsorpcia) častice pôdy zachytávajú niektoré látky zo vzduchu a vody pri ich prechode pôdnymi pórmi.

16. „Vyčistenie“ pody • Z chemických procesov prevládajú aeróbne oxidačné a anaeróbne redukčné procesy. Výsledkom aeróbneho rozkladu je mineralizácia. Pri anaeróbnom rozklade vznikajú zapáchajúce a zdravotne škodlivé látky (napr. amoniak, sulfán, merkaptán). • Najvýznamnejšími procesmi sú biologické procesy prebiehajúce pôsobením mikroorganizmov. Jedným z najrozšírenejších mikrobiologických procesov je rozklad bielkovín (dusík sa vo zvyškoch nachádza najmä vo forme bielkovín).

17. „Vyčistenie“ pody • Samočistiaca schopnosť pôdy nie je nevyčerpateľná. Pri nadmernom množstve a vysokej koncentrácii odpadov, alebo ak sa v dôsledku znečistenia pôdy zmenia jej základné vlastnosti (zmena pH, vyhynutie mikroorganizmov atď.) pôda stratí svoju samočistiacu schopnosť. Ide  však o reverzibilný proces, pretože po určitom čase sa znova obnoví samočistiaca schopnosť, obnoví sa činnosť pôdnych mikroorganizmov. Orba a kyprenie pôdy zlepšujú jej aeráciu a urýchľujú aeróbnu mineralizáciu. Vápnením sa zlepšujú zase nitrifikačné procesy, a tým aj samočistiaca schopnosť pôdy. • Ak porovnávame ovzdušie, vodu a pôdu, zistíme, že najľahšie sa chemický znečisťuje, ale aj čistí ovzdušie, najťažšie pôda.

18. Zdroje • http://www.fpv.umb.sk/~vzdchem/KEGA/TUR/PODA/indexPoda.htm

19. Ďakujem za pozornosť Peter Mochnaľ 3.C