BIOSFÉRA

1. BIOSFÉRA 1. Základné poznatky o biosfére 2. Bioklimatické pásma a zóny A. horizontálne členenie biosféry B. vertikálne členenie biosféry 3. Rastlinstvo a živočíšstvo svetového oceánu 4. Vplyv človeka na biosféru

2. 1. Základné poznatky o biosfére • Biosféra – je živý obal Zeme, tvoria ho rastliny, živočíchy a mikroorganizmy • Zaberá časť atmosféry, hydrosféry a zemskej kôry. S rastúcou vzdialenosťou od povrchu súše a hladiny oceánov organizmov ubúda. • Biogeografia – vedný odbor, kt. skúma R a Ž ako súčasť krajiny. Delí sa na fytogeografiu a zoogeografiu. • Organizmy sa počas dlhodobého vývoja prispôsobili svojmu prostrediu stavbou tela, spôsobom života, nárokmi na prostredie,...podmienkou života na našej planéte je slnečné žiarenie – teplo, svetlo, ďalej je to voda, vzduch a pôda. Tieto zložky krajiny, ktoré vplývajú na organizmy sa nazývajú ekologické činitele

3. 1. Podľa nárokov nateplorozlišujeme teplomilné a chladnomilné R a Ž Tučniak cisársky Jašterica múrová Lišajníky Orchidee

4. Slnečnica Papraď 2. Podľa nárokov na svetlo rozlišujeme svetlomilné a tôňomilné druhy

5. 3. Podľa nárokov na vodu rozlišujeme rastliny: hydrofyty – rastúce vo vode, vlhkomilné – hygrofyty, suchomilné – xerofyty a na mezofyty - prechodné Lekno Záružlie močiarne Violka vonná Kavyľ

6. 4. Podľa nárokov na pôdu rozlišujeme: nitrofilné druhy – pŕhľava, baza, kalcifilné druhy – plesnivec, hlaváčik jarný, acidofilné – brusnica, čučoriedka, bazofilné - črievičník, halofyty - slanobyľ Slanobyľ Plesnivec alpínsky Črievičník papučkový Baza čierna

7. Úzku závislosť pozorujeme medzi R a Ž, rastliny poskytujú živočíchom potravu a úkryt, živočíšstvo napomáha pri rozmnožovaní rastlinstva, pri priestorovom rozširovaní jednotlivých druhov rastlín, poskytuje hnojivo,... • Organizmy spätne ovplyvňujú ostatné krajinné zložky. Zúčastňujú sa na tvorbe pôdy, rastlinstvo vplýva na povrchový odtok vody, výpar, tlmí vietor, produkuje kyslík, zmenšuje teplotné výkyvy. • R a Ž sa spravidla združujú podľa určitých prírodných podmienok daného miesta a vzájomných vzťahov (schopnosti spolužitia) • V konkurenčnom boji sa rastliny usilujú ovládnuť priestor, niektoré sa vyradia, iné nastúpia a po čase sa zloženie súboru ustáli - vzniká rastlinné spoločenstvo – fytocenóza (zákonitý súbor rastlín, v kt. platia vlastnépravidlá vzájomného spolužitia). Napr. lúka, bukový les,...

8. Obdobný súbor živočíchov sa nazýva zoocenóza. Vyvíjal sa spolu s fytocenózou daného miesta a spolu s ňou tvorí biocenózu. Spolu s neživými zložkami krajiny – pôdou, vodou, horninami, reliéfom, podnebím – tvorí geobicenózu = ekosystém. Medzi jednotlivými zložkami ekosystému sú zložité vzájomné vzťahy. • Endemit – organizmus, kt. sa vyskytuje iba na malom území a nikde inde (rumenica turnianska, poniklec slovenský, hatéria bodkovaná – N. Zéland,...) • Relikt – organizmus, kt. sa v určitom území zachoval z minulých období (kamzík vrchovský, svišť vrchovský, dryádka osemlupienková,...) Hatéria bodkovaná Lykovec muránsky

9. Dryádka osemlupienková Svišť vrchovský

10. Bioklimatické pásma Zeme

11. 2. Bioklimatické pásma a zóny A. Horizontálne členenie biosféry • Vzhľadom k rozdielnym klimatickým podmienkam od rovníka k pólom vzniklo pásmovité usporiadanie R a Ž, hovoríme o horizontálnej pásmovitosti 1. pásmo dažďových rovníkových pralesov • Dostatok vlahy a tepla (2000 – 30000 mm) počas celého roka => nepretržitý rast R, vzhľad lesa sa počas roka nemení, stále zelený • Vysoká druhová pestrosť drevín, väčšina bylín a živočíchov sa sústreďuje v korunách stromov, kde je viac svetla (asi 4000 druhov stromov a krovín) • Porast pralesov tvorí niekoľko poschodí – stromy (najvyššie dosahujú výšku až 50-60 m, stromy rastúce do menších výšok rastú blízko seba a spolu s lianami a epifytmi vytvárajú hustý porast, neprepúšťajú veľa svetla, je tam pološero, dusno, hnilobný zápach

12. z rozkladu biomasy • Nižšie poschodia tvoria kroviny (do 5 m) a pod nimi sú byliny(do 1 m), kt. vytvárajú najnižšie poschodie • Výrazné zastúpenie majú epifyty – rastliny žijúce na iných rastlinách, využívajú inú rastlinu (strom) ako opora, nezískavajú z nej živiny (bromélie, orchidey,...) • V pralese žije veľké množstvo druhov zvierat (väčšina v korunách stromov), mnohé sa zachovali z dávnych dôb, typické sú opice, vtáky, hmyz, plazy,...málo cicavcov • Amazonský prales – kolibríky, papagáje ara, jaguár, leňochody, opice, kapybara, anakonda, aligátori,... • Konžský prales – šimpanzy, gorily, antilopy kudu, chameleóny,... • Pralesy JV Ázie – orangutany, gibony, tapíry,... • Pod pralesom sa nachádzajú červenožlté pôdy • Zásahy človeka do pralesných spoločenstiev – nekontrolovamá ťažba vzácneho dreva – mahagon, palisandrové a teakové stromy,...

13. Nadmerná ťažba nerastných surovín – ropa, zemný plyn, rudy železa, medi, zlato, diamanty, urán,... • Vypaľovanie pralesa spojené s výstavbou ciest a rozvojom plantáží – monokultúry – banánovník, kávovník, kakaovník, kaučukovník, palma olejná,... • Odstránením vegetácie pôda rýchlo podlieha degradácii a erózii, dochádza k ničeniu rozsiahlych plôch pôvodných pralesov, ich rozloha sa neustále zmenšuje a mizne aj ich pôvodné obyvateľstvo => nutná ochrana • Mizne obrovské množstvo druhov organizmov • Využívaním pralesov dochádza k likvidácii veľkého producenta kyslíka na Zemi a prispieva ku klimatickým zmenám

14. gorila dažďový prales papagáj Ara

15. anakonda lenochod tapír

16. 2. tropické opadavé lesy • Od rovníka ku obratníkom ubúda množstvo zrážok (1000 – 1500 mm), sú nerovnomerne rozdelené => obdobie sucha (stromy zhadzujú listy) a obdobie dažďov • Les stráca na bujnosti a výške – stromy bývajú nízke, rozložité s dáždnikovitou korunou 3. savany • Na sever a juh od pásma tropických lesov sa množstvo zrážok ďalej znižuje, predlžuje sa obdobie sucha, lesy prechádzajú do pásma saván • Typický je trávnatý porast s roztrúsenými stromami a kríkmi (stromy sa pred suchom chránia vytváraním zásob vody v koreňoch – baobab, alebo vytvárajú korunu v tvare dáždnika – akácia, chrániacu pôdu pred vysychaním, dlhé korene, stromy a kry sa proti nadmernému okusovaniu zvieratmi chránia tŕním, eukalypty) • Vzhľad savany sa mení v závislosti od zrážok – od zelenej (v čase dažďov) po vysušenú – s častým výskytom požiarov

17. Trávnaté porasty poskytujú dostatok potravy pre bylinožravcov na kt. sa viažu šelmy • Rozsiahla je migrácia živočíchov za potravou, ale najmä vodou (vďaka nerovnomernému rozdeleniu zrážok počas roka) • Africké savany – antilopy, zebry, žirafy, byvoly, slon africký, gepard, levy, hyeny, hrochy, krokodíly, volavky, plameniak,...na ich záchranu sa zriaďujú národné parky • Juhoamerické savany – jaguár, mravenčiar, hlodavci, pštros, na náhorných plošinách – lama, alpaka,... • Austrálske savany – klokan, koala, ježura, vtákopysk, papagáje, pštros, pes dingo,... • Ázijská savana – človekom zmenená, hospodársky využívaná, časté erózie • Galériové lesy – sú osobitným spoločenstvom v pásme saván, rastú v riečnych údoliach, kde je po celý rok dostatok vody, stále zelené

18. Typická je červená pôda Využitie saván: • pastviny pre dobytok • rozsiahle plochy boli rozorané a premenené na plantáže, kukurica, podzemnica olejná, proso, batáty, zemiaky, maniok, kávovník, cukrová trstina, bavlník,... hyena akácia

19. savana

20. eukalyptus baobaby

21. 4. púšte a polopúšte tropického pásma • Vyskytujú sa v okolí obratníkov, zrážky pod 250 mm, veľké rozdiely teploty medzi dňom (50-55˚C) a nocou (až pod bod mrazu) => mechanické zvetrávanie hornín, organizmy sa museli prispôsobiť stavbou tela, zmenou životného režimu,... (kaktusy, agáva, aloe, ťavy, hady, škorpióny...) • Typy púští: hamada – povrch je pokrytý kamením, skalami (70%), reg - štrkovitý povrch, erg – piesočnatá púšť (20%), soľné púšte • Časté prachové a piesočné búrky, na rastlinstvom nechránených územiach činnosťou vetra – vznik piesočnatých presypov = duny • V blízkosti zdrojov podzemnej vody (artézska voda) alebo riečnych tokov vznikajú oázy (arabsky – miesto odpočinku), obyvateľstvo tu žijúce sa zaoberá poľnohospodárstvom, obchodom, remeslami – datlové palmy, obilie, zelenina, rohože, koše, víno ťavy, ... • Spásaním rastlinstva v polopúštnych oblastiach dochádza k dezertifikácii = rozširovaniu púští

22. agáva soľná púšť, Bolívia aloe ťava

23. oáza duny

24. 5. subtropické rastlinstvo a živočíšstvo • Ubúda teplota a dochádza k rozdeleniu roka na štyri ročné obdobia, letné obdobie je teplé a suché , zimy sú mierne a daždivé => tomu prispôsobené R a Ž • Väčšina stromov a krovín má tvrdé kožovité listy, z kt. sa vyparuje voda iba nepatrne, nízky vzrast, nezhadzujú listy, aj ich plody sa chránia pred vysychaním hrubou kôrou • Typické druhy – oliva, oleander, dub korkový, citrusy, magnólie, vavrín, levanduľa, rozmarín,...jašterice, škorpión, dikobraz, daniel,... • Pôvodné lesy (dubové, píniové) sa takmer nevyskytujú, boli vyrúbané • Najrozšírenejším spoločenstvom sú veľmi husté krovinaté porasty tvrdolistých drevín, v Sredomorí sa nazývajú macchie • V letnom období hrozba požiarov

25. Typická je škoricová pôda • Oblasti – Stredomorie, stredná Kalifornia, j. a jz. Austrálie, časť Chile, j. Afriky, jz. Ázie... Využitie: • chov oviec, kôz – pastviny chudobné • pestovanie : olivy, citrusy, figovník, vinič, tabak, bavlník, obilie – pšenica, jačmeň, kukurica, zelenina,... • V miestach s prevahou letných zrážok (ovplyvnené monzúnmi) – hlavne na východných okrajoch kontinentov sa vyskytujú vždy zelené subtropické lesy, druhovo bohaté, bujné • Charakteristické druhy – borovice, céder, bambus, rododendron, vavrín, eukalyptus, magnólie, kaučukovník, duby, buky,... • Typická pôda – žltozem, červenozem • Oblasti – v. Ázia, v. Austrália, jv. Afrika, jv. USA, j. Brazílie, sv. Argentíny,...

26. Využitie : • pestovanie ryže, čajovník, citrusy, bavlník, tabak, podzemnica olejná, sója, cukrová trstina, banány, ananás, kukurica,... • chov dobytka vavrín (bobkový list) oleander

27. macchie daniel Makak magot

28. magnolia Dub korkový

29. 6. lesy mierneho pásma • Vyskytujú sa v miernom podnebnom pásme, kde je aspoň 500 mm zrážok, striedanie ročných období • Na j. pologuli sa takmer nevyskytujú – chýba pevnina (N. Zéland, J. Amerika) • Zaberajú široký pruh, kt. sa tiahne od západu na východ S. Ameriky, Európy a Ázie • Južnú časť tohto pruhu tvoria listnaté lesy (v zimnom období zhadzujú listy) – buk, dub, javor, hrab, lipa, vŕba, topoľ,... (v závislosti od miestnych podmienok), líšky, srny, diviaky, veverička, kuna, jazvec, tiger sibírsky, ďateľ, sova, ... • Prevládajúce pôdy – hnedé lesné pôdy, ilimerizované pôdy a hnedozem • Veľká časť pôvodných listnatých a zmiešaných lesov je dnes zmenená na kultúrnu krajinu – tvorená súborom polí, lúk, sídiel a umelo vysadených kultúrnych lesov • Smerom na sever prechádzajú listnaté lesy postupne v lesy

30. bukový les dubový les

31. jazvec kuna lipa

32. zmiešané a potom ihličnaté =tajgy • Tajgy tvoria najrozsiahlejšiu lesnú plochu na Zemi – Aljaška, Kanada, Škandinávia, sever Ruska • Pre podnebie je charakteristické krátke a pomerne teplé leto, výrazne chladná zima – sneh aj 6(8) mesiacov, typickým pôdnym typom sú podzolové pôdy a v najsevernejších častiach tohto pásma aj výskyt dlhodobo zamrznutej pôdy • Charakteristické druhy – smreky, jedle, borovice, ale aj brezy, osiky, borievky, brusnice, machy,...losy, medveď, vlk, rys, tetrov hlucháň, bobor, ... • Riedko osídlené pásmo, zásahy do krajiny menšie Využitie: • ťažba dreva • lov a chov kožušinovej zveri • ťažba nerastných surovín – ropa, zemný plyn,...

33. borievka tajga brusnica

34. rys tetrov los bobor

35. 7. stepi a púšte mierneho pásma • Kontinentálne podnebie - teplé leto, studená zima, zrážky iba okolo 300 – 400 mm, nestačia pre rast stromov, vyhovujú trávnatým porastom = stepiam ( napr. kavyľ) • Na jar je v pôde najviac vlahy => vegetačné obdobie • Zaberajú časti Európy – hl. východnú, s. Kazachstanu, j. Sibíre, Mongolska, sv. Čínu, j. Argentíny, vnútrozemie S. Ameriky • Žije v nich veľa hlodavcov – zajac, syseľ, hraboš, ďalej bizóny, kojoty, vtáky – jarabica, prepelica, morka,... • V stepiach prevládajú černozeme a gaštanové pôdy • Majú rôzne názvy: prérie – S.Amerika, pampy – J.Amerika, pusta – Maďarsko, celiny – Ukrajina, Rusko, Kazachstan • Pôvodné stepi boli prirodzenými pastvinami pre stáda koní, oviec a hovädzieho dobytka, v súčasnosti zmenené na kultúrnu step – pestovanie obila ( pšenica, kukurica,...) • Husto osídlené, ohrozované veternou eróziou, priemyselnou činnosťou človeka, degradácia pôd,...

36. V kontinentálnom podnebí mierneho pásma, kde je množstvo zrážok pod 250 mm, veľké rozdiely teplôt medzi letom a zimou aj medzi dňom a nocou – púšte a polopúšte ( napr. str. Ázia) • Výskyt sivých a zasolených pôd • Využitie iba za pomoci zavlažovacích systémov – bavlník • Prechodné pásmo medzi stepami a listnatými lesmi predstavuje lesostep bizón prepelica

37. step step hraboš syseľ

38. 8. tundry • Vysoká zemepisná šírka, priemerná teplota najteplejšieho mesiaca pod 10˚C, zimy dlhé, studené -50˚C, leto asi 60 dní, dlhodobo zamrznutá pôda => nevhodné pre rast stromov • Charakteristické druhy – drobné rastliny (trpasličia breza, krovinaté vŕby), trávy, machy, lišajníky,...sob, polárna líška, lumíky, komáre,... • Využitie – ťažba ropy, zemného plynu, ...menej narušená činnosťou človeka, riedko osídlená 9. polárne pustiny • Smerom k pólom tundru vystriedajú polárne pustiny • Pôda je do veľkej hĺbky dlhodobo zamrznutá, večný sneh a ľad, snehové víchrice => chudobné na R a Ž, výskyt iba v pobrežných oblastiach • Riasy, machy, lišajníky,...ľadový medveď, tulene, mrože a v Antarktíde – tučniaky,... viazané na more – potrava

39. Polárna líška tundra Polárny medveď

40. lumík breza trpasličia vŕba laponská sob

41. B. Vertikálne členenie biosféry • Podobne ako sa mení podnebie smerom od rovníka k pólom, menia sa prírodné podmienky aj so vzrastajúcou nadmorskou výškou (znižuje sa teplota, zvyšuje množstvo zrážok) – vytvorili sa vegetačné stupne - vertikálne usporiadanie R a Ž • Všeobecnáschéma vertikálneho usporiadania rastlinstva môže byť vyjadrená schémou: 1. nelesná zóna (savany, púšte, stepi) 2. zóna lesa 3. zóna krovitých porastov 4. zóna vysokohorských bylinných formácií 5. zóna večného snehu a ľadu

42. Na území Slovenska rozlišujeme tieto vegetačné stupne: • 1. st. duba (do 550 mnm) – dub, hrab,...väčšina týchto lesov vyrúbaná a premenená na poľnohospodársku pôdu, v tomto stupni sa nachádzajú aj lužné lesy – v blízkosti vodných tokov ( vŕba, jelša, topoľ, javor, brest,...) • 2. st. buka (do 1250 mnm) – buk, jedľa • 3. st. smreka (do asi 1600 mnm, horná hranica lesa) – smrek, smrekovec, čučoriedky, brusnice, vres,...lúky, pasienky • 4. st. kosodreviny (do 1800 mnm) – borovica horská, jarabina vtáčia, čučoriedky, brusnice,...chudobné pasienky • 5. st. alpínskych lúk ( do 2200 mnm) – vŕba laponská, breza nízka, chladnomilné trávy a byliny • 6. podsnežné pásmo (nad 2300 mnm) – iba v Tatrách, skaly pokryté lišajníkmi • Vegetačná inverzia – zvrat vegetačných st., sled je opačný, napr. v Zádielskej tiesňave, Prosieckej doline,...

44. Asi 41% územia Slovenska pokrývajú lesy, z nich je 59 % listnatých – buk, dub, hrab, z ihličnatých má prevahu smrek, potom borovica lesná • Najvyššiu lesnatosť má v Európe: Fínsko - 70 %, Švédsko - 57 % • Na území Slovenska rozsiahle plochy v nížinách, kotlinách aj pohoriach zaberajú spoločenstvápoľných burín, vlhkých aj suchých lúk a pasienkov ako aj monokultúry vysadených drevín • V blízkosti ľudských sídiel, komunikácií,...sa rozširujú ruderálne = burinné spoločenstvá

45. 3. Rastlinstvo a živočíšstvo svetového oceánu • Na rozšírenie R a Ž vplývajú vlastnosti vody – menia sa s hĺbkou a geografickou šírkou • Pri hladine, kde je dostatok tepla, svetla žijú drobné organizmy - planktón, kt. sa živia väčšie morské živočíchy • Druhovo najbohatšie sú plytké šelfové moria, v morských hlbinách sú živočíchy prispôsobené vysokému tlaku a nedostatku svetla – hlbokomorské ryby a mikroskopické organizmy (druhovo chudobnejšie) • Teplé moria sú všeobecne bohaté na druhy, ale neoplývajú množstvom jedincov • Studené moria obsahujú viac rozpusteného kyslíka => viac planktónu => viac potravy pre živočíšstvo, kt. je druhovo chudobnejšie, ale bohatšie na počet jedincov =>svetové loviská rýb sú v studených vodách, v miestach studených morských prúdov

46. V tropických moriach žijú napr. koraly – budujú svojimi schránkami koralové útesy, kraby, sasanky, delfíny, tuniaky, žraloky,... • V studených moriach sú to napr. slede, tresky, sardinky, makrely, veľryby,... planktón

47. koraly sasanky makrely sardinka

48. tuniak delfín vráskavec

49. 4. Vplyv človeka na biosféru • 1. odlesňovanie – rovníkové pralesy, ale aj tajgy - nutná ochrana (lesné zákony) - výsadba monokultúr – málo odolné voči škodcom - zalesňovanie – stabilizácia a obnova krajiny • 2. znečisťovanie ovzdušia – zníženie odolnosti organizmov - skleníkové plyny - kyslé dažde • 3. znečisťovanie vody – narušenie ekologickej rovnováhy - ropa a ropné produkty - odpady ( priemysel, poľnohospodárstvo, rádioaktívny odpad,...) • 4. rozširovanie púští – nadmerným využívaním prírodných zdrojov – str. Ázia, Sahel, J. Amerika

50. 5. vymieranie druhov – znižovanie druhovej biodiverzity - vplyvom človeka je ohrozených asi 10% druhov • 6. šírenie nepôvodných organizmov – narušením pôvodných spoločenstiev - nemajú prirodzených nepriateľov – šíria sa nekontrolovateľne – invázne organizmy ( agát biely,...) - spôsobujú hospodárske škody (pásavka zemiaková,...) - môžu ohroziť zdravie človeka – alergie, popáleniny (boľševník veľkolepý,...) - enviromentálne škody – poškodzujú pôvodné ekosystémy (zlatobyľ kanadská,...)