100 likes | 395 Views
Otto von Bismarck. Dominika Sokolová. Železný kancelár. Otto von Bismarck , prvý kancelár druhej nemeckej ríše, šokoval poslancov tým, že si zvolil vojenskú cestu „krvi a železa“, aby dosiahol zjednotenie Nemecka. Fridrich Wilhelm IV.
E N D
Otto von Bismarck Dominika Sokolová
Železný kancelár Otto von Bismarck, prvý kancelár druhej nemeckej ríše, šokoval poslancov tým, že si zvolil vojenskú cestu „krvi a železa“, aby dosiahol zjednotenie Nemecka.
Fridrich Wilhelm IV. Otto von Bismarck sa významne zapísal do histórie Nemecka i celej Európy od roku 1862, keď sa stal pruským ministerským predsedom, až do roku 1890. Povesť obávaného „železného kancelára“ získal vďaka svojej odhodlanej politike zabezpečiť nadvládu Pruska nad ostatnými po nemecky hovoriacimi krajinami s použitím vojenskej sily. Bismarck pochádzal z pruskej šľachtickej rodiny, mal pôsobivý vzhľad a bol veľmi odvážny. Ako mladý muž rád súperil v súťažiach a vždy víťazil. Roku 1842 ho vyznamenal pruský kráľ Fridrich Wilhelm IV. za to, že zachránil dvoch ľudí pred utopením. Nebál sa ani cholery (nikdy neveril, že je nákazlivá), ani atentátnikov- jedného z nich chytil v máji 1866 pod krk napriek tomu, že tento muž naňho dvakrát vystrelil z revolvera. Do pruskej štátnej služby vstúpil Bismarck ako súdny úradník, zistil však , že nie je schopný pracovať v byrokratickom systéme, a odišiel. V rokoch 1839-47 viedol život vidieckeho šľachtica.
Otec národa Bismarck bránil monarchiu proti liberálom a roku 1851 ho za lojálnosť odmenil Wilhelm I. tým, že ho vymenoval za pruského vyslanca na Spolkovom sneme vo Frankfurte- čo bolo neslýchané povýšenie pre muža bez diplomatického vzdelania. Roku 1847 sa Bismarck stal poslancom pruského parlamentu. Nová konštitučná monarchia ponúkala človeku, ktorého označovali za konzervatívneho reakcionára s obdivuhodne modernými politickými schopnosťami, netušené možnosti. Potom slúžil ako Pruský vyslanec v Petrohrade a v Paríži a roku 1862 ho vymenovali za pruského premiéra.
, , Bismarck si stanovil ciel zjednotit Nemecko pod pruským vedením. Roku 1866 zacal prusko-rakúsku vojnu, ktorá znicila Nemecký spolok ovládaný Rakúskou monarchiou a viedla k vzniku Severonemeckého spolku pod vedením Pruska. Vítazstvo v dalšej, prusko-francúzskej vojne roku 1870 umožnilo Bismarckovipripojit aj juhonemecké štáty. 18. januára 1871 bola vo Versailles vyhlásená druhá nemecká ríša. ˇ ˇ , , ,
V domácej politike bol Bismarckov štýl konfrontacný. V 80. rokoch vybudoval prvý systém sociálneho zabezpecenia v Európe, založil ústrednú banku a zaviedol spolocnú menu. Nechcel sa však datobmedzovat ústavou. Ked roku 1888 zomrel Wilhelm I. a o tri mesiace neskôr jeho syn Fridrich III., dostal sa Bismarck do konfliktu s Wilhelmom II., ktorý bol takmer o 44 rokov mladší než on. Ten ho v roku 1890 prepustil zo služieb a Bismarck sa zatrpknutý stiahol z politického života. Bismarck sa teda stal ríšskym kancelárom spojeného Nemecka, ktorému vládol cisár Wilhelm I. V zahranicnej politike robil také kroky, aby celil akémukolvek spojenectvu európskych mocností, ktoré by sa usilovali zjednotené Nemecko rozbit. V roku 1878 zohral úlohu „cestného makléra“ na Berlínskom kongrese, ktorý sa pokúsil vyriešit napätie medzi mocnostami a rozdelil územia na Balkáne. ˇ ˇ ˇ , ˇ ˇ , , , , ˇ , ,