310 likes | 744 Views
Európa v 11.-15.storočí. Obsah:. 1. Normani. 2. Anglicko (Henrich II., Richard Levie Srdce, Ján Bezzemok). 3. Francúzsko (Jana z Arku). 4. Storočná vojna. 5. Vojna červenej a bielej ruže. Normani. 1066 - napadli Anglicko a onedlho ovládli anglosaských a vikinských
E N D
Obsah: 1. Normani 2. Anglicko (Henrich II., Richard Levie Srdce, Ján Bezzemok) 3. Francúzsko (Jana z Arku) 4. Storočná vojna 5. Vojna červenej a bielej ruže
Normani • 1066 - napadli Anglicko a onedlho ovládli anglosaských a vikinských • obyvateľov, Walesanov a Írov -dánski vládcovia, ktorí od 10. stor. žili na území Normandie -prijali karolínske a kresťanské ideály -boli medzi nimi aj schopní bojovníci (Viliam I. Dobyvateľ, pôvodne normanský vojvodca, stal sa kráľom Anglicka - korunovali ho 25. decembra 1066) Kráľ Anglicka v r. 1066-1087.
invázia Normanov – búrenie Angličanov • Viliam I. - rebélie kruto podačil, odobral im pôdu, podporoval francúzskych obchodníkov a remeselníkov • Normani - vybudovali veľké hrady, kostoly, kláštory a katedrály, okolo ktorých vyrástli aj mestá • Šľachta hovorila po francúzsky • Prostí ľudia používali starú angličtinu • Systém štátnej správy a daní • Kniha posledného súdu (Domesday Book) • -všetky informácie o vyberaní daní, pozemkoch a katastroch • Anglicko - hospodárske pozdvihnutie • -prechádzalo zmenami - krajinu, mestá i kultúru • ovplyvňovali Normani • - spor o nového vládcu krajiny • (oslabili pozíciu kráľa a posilnili moc šľachty) • -1154 -založená nová normanská dynastia • Plantagenetovcov (Henrich II.) • -anglický triedny systém (výsadné postavenie šľachty)
Normani v Európe • 1061- normanskí vojaci pod vedením Róberta Guiscarda a • Rogera I.sa vydali na Sicíliu a do južnej Itálie a podporovali • pápeža proti Arabom a Byzantíncom (získali si tak pápežovu • náklonnosť a ochranu) • 13. stor. -stáli na čele prvej križiackej výpravy, prvej európskej • zámorskej koloniálnej cesty • -normanskí vládcovia vytvorili feudálnu sieť a ich vplyv • stúpal vďaka politickým sobášom i službám, ktoré • poskytovali pápežovi, biskupom a kráľovským dvoranom
Pohľad na svet • európske národné štáty- stabilnejšie (vládnuca trieda feudálov- svetská a duchovná šľachta a cirkev, ale neskôr získavali moc a bohatstvo aj mešťania- obchodníci) • voľnomyšlienkári (kacíri)- potláčaní, prenasledovaní a zabíjaní • križiacke výpravy proti moslimom- výrazne ovplyvnili situáciu v Európe • útok morovej nákazy (ktorá sa v 40. rokoch 14. stor. rozšírila po celej Európe) - bol bod zlomu, ktorý znamenal nový politický a spoločenský vývoj a ten priniesol Európe dominantné postavenie vo svete 11.-15.storočie
Henrich z Anjou • kráľom HENRICHOM II. sa stal vo veku 21 rokov • zdedil po otcovi francúzske provincie v Anjou, Maine a Touraine, • po svojej matke potom Normandiu a Bretónsko • 1152 sa jeho ženou stala bývalá manželka francúzskeho kráľa • Ľudovíta VII.Eleonóra Akvitánskaa Henrich tak získal akvitánske • vojvodstvo (Akvitániu) • stal sa vládcom nad Anglickom a dvoma tretinami Francúzska • energický panovník a často cestoval po svojej krajine • veľmi vzdelaný a kultúrny • podarilo sa mu získať kontrolu nad šľachtou, zdokonaliť anglické zákony a prinútiť k poslušnosti Škótov a Walesanov • zvolil si schopných ministrov, napr. Tomáša Becketa, ktorý sa stal jeho kancelárom • ríšu tvorili rodinné državy a kráľ plánoval ich rozdelenie medzi svojich štyroch synov (tí sa o ne stále preli a nakoniec sa proti otcovi vzbúrili… dvaja synovia zomreli, zostal Richard a Ján) • po Henrichovej smrti stratili jeho synovia vačšinu územia vo Francúzsku a nový poriadok, ktorý Henrich II. v Anglicku zaviedol, čoskoro zanikol
Richard I. Levie Srdce • anglický kráľ od roku 1189, normandský vojvoda a gróf z Anjou • Richardove vojenské úspechy mu získali prezývku Levie Srdce • bol tretím synom Henricha II. - proti ktorému sa vzbúril - a Eleonóry Akvitánskej • ako dvanásťročný sa stal akvitánskym vojvodcom. • zložil križiacku prísahu a v roku 1190 opustil Anglicko ako účastník tretej križiackej výpravy • v Palestíne sa zmocnil AKKONU a potom pri ARSÚFE porazil sultána Saladina (uzavrel s ním prímerie a roku 1192 sa vydal späť do Anglicka) • cestou cez rakúske územie padol do zajatia a cisár Henrich VI. ho dal uväzniť • zvyšok života strávil vo Francúzsku, kde sa usiloval brániť svoje územia • zomrel pri obliehaní hradu • jeho nákladná politika a dlhodobá neprítomnosť v krajine sa prejavila na úpadku kráľovskej moci
Ján Bezzemok • bol kráľom Anglicka, vojvodom Akvitánska a Normandie, pán (Lord) Írska a gróf z Maine • svoje priezvisko získal tak, že sa narodil nečakane a „neskoro“, keď už jeho otec rozdelil svoje panstvá medzi svojich troch starších synov • neskôr sa toto priezvisko stalo ešte obľúbenejším, keď ako anglický kráľ stratil vo vojnách s francúzskym kráľom väčšinu kontinentálnych dŕžav svojho rodu • jeho vláda bola poznamenaná bezohľadnosťou a miestami až chorobnou pomstychtivosťou • chýbal mu cit pre to, kedy je vhodné nejaký prečin odpustiť a nedokázal rozlíšiť záväzky, ktoré možno porušiť, od tých, ktoré sa porušiť nedajú • nakoniec sa dostal do situácie, keď musel bojovať súčasne s inváziou francúzskych jednotiek a vzburou • 1215 bol prinútený podpísať Veľkú listinu práv a slobôd, ktorá zásadne obmedzovala kráľovskú moc • jeho smrť vyriešila situáciu, pretože väčšina anglickej šľachty sa vzbúrila proti nemu a nie proti trónu Magna charta libertatum
Jana z Arku • zvaná Panna orleánska, bola francúzska hrdinka a bojovníčka proti Angličanom v storočnej vojne • od detstva počúvala „Božie hlasy“, ktoré ju prinútili ísť na pomoc Karolovi, ktorý bol už pred šiestimi rokmi vyhlásený za kráľa, ale anglické okupačné vojská mu nedovolili vládnuť • s jej pomocou Francúzi zvíťazili pri Orléanse v roku 1429 • v roku 1430 ju zajali Burgunďania a predali ju Anglickej vláde (cirkevný súd v Rouene ju odsúdil za kacírstvo a čarodejníctvo) • 30. mája 1431 vykonali popravu upálením • v roku 1920 ju vyhlásili za svätú – národná hrdinka
Storočná vojna 1337 - 1453 • predstavovala sled niekoľkých krátkych a drahých vojen, v ktorých sa Anglicko snažilo ovládnuť Francúzsko • 1328 - zomrel bez priameho dediča francúzsky kráľ Karol IV. z rodu • Kapetovcov • -Anglický kráľ Eduard III. vzniesol nárok na nástupníctvo na • francúzsky trón • 1337 - vypukla vojna (na začiatku vojny, ktorá v skutočnosti trvala 116 rokov, porazila anglická flotila Francúzov pri Sluis, vojsko vstúpilo do Francúzska, zvíťazilo v bitke pri Kresčaku a dobylo Calais). Obe strany sa finančne vyčerpali a museli uzatvoriť prímerie, ktoré trvalo osem rokov • 1355- Angličania začali nový útok pod vedením Eduardovho následníka Eduarda, princa z Walesu (Čierneho princa), ktorý vybojoval veľkolepé víťazstvo v bitke pri Poitiers • 1360- uzatvorený mier v Brétigny zaručil Anglicku zisk rozsiahlych francúzskych území. Nasledovali daľšie boje a Anglicko vačšinu svojich pozícií vo Francúzsku stratilo
koncom 60. rokov 14. stor. zdedili anglický i francúzsky trón deti - vo Francúzsku nastúpil Karol VI. a v Anglicku Richard II. • 1396- Richard sa oženil s dcérou Karola VI. Izabelou, a tak sa uzatvorilo 20-ročné prímerie • 1415- opať vojna (Anglický kráľ Henrich V. oživil starý anglický nárok na francúzsky trón) • -tvrdo porazil Francúzov v bitke pri Azincourte. • 1420 -Karol VI. ho vyhlásil za dediča francúzskeho trónu a Henrich sa oženil s Karolovou dcérou Katarínou z Valois (zomrel o 15 mesiacov neskôr a trón prešiel do rúk jeho maloletého syna Henricha VI.) • -v tom istom roku zomrel aj francúzsky kráľ Karol VI. (v záujme podpory nárokov malého Henricha VI. na francúzsky trón obliehal jeho strýko Ján, vojvoda z Bedfordu, Orléans) • Francúzi, vedení 17 -ročným jednoduchým dievčaťom Janou z Arku, úspešne čelili obliehaniu • sprevádzala nového kráľa Karola VII. na korunováciu do Remeša • istý čas potom pretrvávali občasné boje • 1453– koniec vojny; ukončili Francúzi, ktorí získali svoje územie spať • (táto vojna bola vojnou kráľov, ale doplatili na ňu prostí ľudia)
KĽÚČOVÉ DÁTUMY (A)= víťazstvo Anglicka (F)= víťazstvo Francúzska 1340 Námorná bitka pri Sluis (A) 1346 Bitka pri Kresčaku (A) 1347 Bitka pri Calais (A) 1356 Bitka pri Poitiers (A) 1372 Námorná bitka pri La Rochelle (F) 1415 Bitka pri Azincourte (A) 1429 Bitka pri Orléanse (F) 1450 Bitka pri Formigny (F) 1453 pri Castillone pri Bordeaux (F)
Vojna ruží 1455 - 1485 LANCASTEROVCI YORKOVCI • Vojna červenej a bielej ruže bol mocenský zápas o vládu v Anglicku prebiehajúci medzi dvoma vedľajšími vetvami kráľovského rodu Plantagenetovcov (Lancasterovcami a Yorkovcami) • hlavné príčiny:1. nárok na trón vznesený vojvodom • 2. ústup Anglicka zo svetovej politickej scény po skončenej • storočnej vojne • 3. pomery v krajine v prvej polovici 15. storočia • vojvoda Richard z Yorku si uplatňoval nárok na regentskú vládu za nervovo chorého Henricha VI. ,požadoval kráľovskú korunu, ale zahynul v bitke pri Wakefielde (Richardov syn Eduard zosadil Henricha VI. a prehlásil sa ako • Eduard IV. anglický kráľ) • Richard Neville z Warwicku („tvorca kráľov“ s francúzskou pomocou oslobodil Henricha VI. z väzenia a dosadil ho znovu na trón) • Henrich Tudor porazil pri Bosworthe anglického kráľa Richarda III. (nechal sa vyhlásiť za kráľa ako Henrich VII.) • 1485- tým skončila „vojna ruží“ (aby spojil nároky obidvoch rodov, oženil sa s Alžbetou, dcérou Eduarda IV. a založil tak dynastiu Tudorovcov)
Ďakujem za pozornosť Nikola Minková, 1.A