Liturgické dni

1. Liturgické dni

2. Liturgické úkony Božieho ľudu posväcujú každý deň, a to najmä prostredníctvom Eucharistie a Liturgie hodín. Liturgický deň trvá od polnoci do polnoci.

3. Liturgické slávenie nedele a slávnosti sa začína už večer predchádzajúceho dňa, ktorý nazývame vigília, začínajúca prvými vešperami v liturgii hodín (lat. vigilare = bdieť). K tomu, aby sme správne pripravili slávenie sv. omše v jednotlivých dňoch počas celého liturgické roka, nám pomôže liturgický kalendár nazývaný Direktórium. V ňom sa nachádzajú všetky potrebné informácie o tom, v aký sa slávi aká slávnosť, sviatok alebo spomienka. Taktiež sú tam uvedené čítania z lekcionára a aký formulár sv. omše sa má použiť.

4. NEDEĽA

5. Podľa apoštolskej tradície, ktorá má svoj pôvod v samom dni Kristovho zmŕtvychvstania, Cirkev slávi veľkonočné tajomstvo v prvý deň každého týždňa, ktorý sa nazýva Pánov deň(porov. Zjv 1,10), čiže nedeľa. Preto nedeľu treba považovať za prvotný sviatočný deň.

6. Nedeľa pre svoju osobitnú dôležitosť ustupuje čo do slávenia iba slávnostiam a sviatkom Pána; avšak nedele Adventné,PôstneaVeľkonočnémajú prednosť pred všetkými sviatkami Pána a pred všetkými slávnosťami. Slávnosti, ktoré pripadajú na tieto nedele, treba preložiť na predchádzajúcu sobotu alebo najbližší možný deň po nedeli.

7. Na nedeľu nemožno natrvalo určiť nijakú inú slávnosť. Avšak: • v nedeľu v oktáve Narodenia Pána je sviatok Svätej rodiny; • v nedeľu po 6. januári je sviatok Krstu Krista Pána; • v nedeľu po slávnosti Zoslania Ducha Svätého je slávnosť Najsvätejšej Trojice; • v poslednú nedeľu cezročného obdobia je slávnosť Krista Kráľa.

8. SLÁNOSTI, SVIATKY A SPOMIENKY

9. Pri slávení ročného cyklu Kristových tajomstiev Cirkev s osobitnou láskou uctieva preblahoslavenú Bohorodičku Máriu a veriacim predkladá na úctu aj spomienky mučeníkov a iných svätých.

10. Oslava svätých, ktorí majú celocirkevný význam, je povinná v celej Cirkvi. Úcta ostatných svätých je buď uvedená v kalendári ako ľubovoľná alebo sa ponecháva miestnej cirkvi alebo niektorému národu alebo niektorej reholi. Liturgické slávenia podľa ich významu rozlišujeme na: Sviatky Spomienky Slávnosti

11. SLÁVNOSŤ Je zvlášť význačným dňom. Začína sa už prvými vešperami v predchádzajúci deň. Niektoré slávnosti majú aj vlastnú omšu vigílie (napr. slávnosť Nanebovstúpenia Pána, slávnosť Zoslania Ducha Svätého). Táto omša sa berie v predvečer slávnosti, ak sa omša slávi vo večerných hodinách.

12. Veľká Noc Slávenie Veľkej noci a Vianoc, ktoré sú najväčšími slávnosťami, trvá nepretržite osem dní (oktáva). Obe tieto oktávy sa riadia vlastnými predpismi. Vianoce

13. SVIATKY Sa slávia v rozsahu jedného dňa, preto nemajú prvé vešpery, ak len nejde o sviatky Pána, ktoré pripadajú na nedele v cezročnom období a na nedele vo vianočnom období. Vtedy sa aj Liturgia hodín berie z príslušného sviatku (napr. sviatok Svätej Rodiny).

14. SPOMIENKY Sú povinné alebo ľubovoľné (nepovinné). Ich slávenie sa zosúladí so slávením príslušného dňa podľa predpisov uvedených vo Všeobecných smerniciach Rímskeho misála a Liturgie hodín. Povinné spomienky, ktoré pripadnú na pôstne všedné dni, možno sláviť len ako ľubovoľné spomienky.

15. Ak sú predpísané v kalendári na jeden deň viaceré ľubovoľné spomienky, možno z nich sláviť iba jednu; ostatné sa vynechajú. V soboty cezročného obdobia, ak na ne nepripadá povinná spomienka, môže sa sláviť ľubovoľná spomienka o preblahoslavenej Panne Márii.

16. Popolcová streda a dni Veľkého týždňa, od pondelka do stredy vrátane, majú prednosť pred každým iným slávením. VŠEDNÉ FÉRIE • Adventné dni od 17. do 24. decembra vrátane a všedné dni pôstne majú prednosť pred povinnými spomienkami. Dni v týždni, ktoré nasledujú po nedeli, nazývajú sa všednými dňami alebofériami. Slávia sa však rozdielne podľa vlastnej dôležitosti: • Ostatné všedné dni ustupujú všetkým slávnostiam a sviatkom a zosúladia sa so spomienkami. Cirkev obyčajne slávi svätých v deň ich narodenia pre nebo, čiže deň ich smrti.

17. 4 sviatky Pána, 3 sviatky Panny Márie a 2 sviatky svätých + každá nedeľa :) Niektoré slávnosti patria do osobitnej skupiny, ktorú nazývame prikázané sviatky. Tieto dni slávime povinnou účasťou na svätej omši a zdržiavaním sa akýchkoľvek ťažkých prác. Ľahko si ich zapamätáme podľa čísla desať:

18. PRIKÁZANÉ SVIATKY PÁNA

19. Tento sviatok (ľudovo nazývaný aj Troch Kráľov) zahŕňa v sebe tri udalosti: poklonu mudrcov, čiže zjavenie sa pohanom, krst Pána Ježiša v rieke Jordán a Ježišov prvý zázrak v KáneGalilejskej. Ide vlastne o jedno tajomstvo vystihnuté v troch udalostiach dejín spásy. 1. Zjavenie Pána 6. januára:

20. Tento sviatok má oficiálne určený termín od roku 336, ale kresťania ho slávili už skôr. Tradícia hovorí, že v tento deň mohli kňazi odslúžiť 3 sv. omše (o polnoci, na úsvite a cez deň). 2. Narodenia Pána25. decembra:

21. Je to pohyblivý prikázaný sviatok, ktorý nemá pevne stanovený deň. Slávi sa stále vo štvrtok, na 40-ty deň po Nedeli Zmŕtvychvstania Pána. 3. Nanebovstúpenie Pána:

22. Je to pohyblivý prikázaný sviatok, ktorý sa slávi vo štvrtok po Nedeli Najsvätejšej Trojice. Cirkev si týmto sviatkom viac uvedomuje a oslavuje poklad, ktorý predstavuje Kristovo Telo a Krv prítomné v podobe chleba a vína v Eucharistii. 4. Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi

23. V mnohých mestách a dedinách sa v tento deň pripravujú oltáriky a koná sa eucharistická procesia. Na Zelený štvrtok slávime ustanovenie Sviatosti Oltárnej, na Božie Telo slávime prítomnosť Sviatosti Oltárnej v našom každodennom živote.

24. PRIKÁZANÉ SVIATKY PANNY MÁRIE

25. Obsahom tohto sviatku je Panna Mária ako Bohorodička. V Ježišovi Kristovi poznávame dve prirodzenosti, božskú aj ľudskú, ale len jednu božskú osobu. Preto Panne Márii patrí titul Bohorodička. 1. Panny Márie Bohorodičky1. januára:

26. Je to najstarší mariánsky sviatok. Pannu Máriu si Nebeský Otec vzal k sebe do neba s telom i dušou. V tento deň je zvykom pri sv. omši požehnávať byliny a kvety. 2. Nanebovzatie Panny Márie 15. augusta (Panny Márie Zelnej):

27. Panna Mária ako jediný človek bola pre budúce zásluhy svojho Syna uchránená od dedičného hriechu a akéhokoľvek hriechu počas svojho života na zemi. Tento sviatok sa slávi ako prikázaný od roku 1854. 3. Nepoškvrnené Počatie Panny Márie8. decembra:

28. PRIKÁZANÉ SVIATKY SVÄTÝCH

29. Je to slávnosť dvoch najväčších apoštolov Cirkvi. Petra ustanovil Pán Ježiš za hlavu Cirkvi a Pavol sa stal apoštolom pohanov. Obaja zomreli mučeníckou smrťou v Ríme: Peter bol ukrižovaný dolu hlavou asi r. 64 a Pavol bol r. 67 sťatý. Ich slávnosť sa spomína od roku 354. 1. Sviatok svätých apoštolov Petra a Pavla29. júna:

30. Každý deň v roku zasvätila svätá Cirkev úcte niektorého svätého alebo svätice, aby ich život bol pre nás príkladom. V tento deň si aj my uvedomujeme svoje povolanie k svätosti. V 4. a 5. storočí sa tento sviatok slávil počas Veľkonočného obdobia. V roku 835 bol tento sviatok určený na 1. novembra. 2. Všetkých svätých1. novembra:

31. Každú nedeľu a prikázaný sviatok sa s radosťou zúčastním na svätej omši a nebudem fyzicky pracovať ani nakupovať v obchode. UŽIVOTNENIE:

32. Naučím sa dátumy všetkých prikázaných sviatkov naspamäť.