Borovica lesná Pinus sylvestris L.

1. Technická Univerzita vo Zvolene Drevárska fakulta Adrián Veseleňák 1.roč. PSD Šk. rok :2002/2003 Borovica lesnáPinus sylvestris L.

2. Obsah • Dendrologický popis • Základné údaje • História • Všeobecný výskyt • Výskyt na Slovensku • Podmienky rastu • Makroskopický popis • Mikroskopický popis • Morfológia buniek • Mikroskopické rezy • Chyby dreva • Použitie • Použitá literatúra Borovica lesnáPinus sylvestris L.

3. Základné údaje Strom, ktorý dorastá do výšky 40- 45m, dožíva 300- 400, maximálne 600 rokov. Kmeň je priamy, priebežný, valcovitý, vysoko očistený od konárov, s priemerom aj vyše 1m. Kôra je hladká, žltohnedá neskôr sivohnedá. V hornej časti kmeňa sa tvorí žltohnedá až svetlo červenohnedá borka- odlupuje sa v tenkých šupinkách. V dolnej časti kmeňa je borka hrubá, hlboko ryhovaná, vrstvovitá, sivohnedá, ktorá niekedy vystupuje vysoko po kmeni ( f. corticans Dom.). Platničky majú premenlivý tvar. Koruna je kužeľovitá alebo pologuľovito vyklenutá, alebo nízka, široká, s hrubými krivolakými konármi. Púčiky sú 6- 12 x 3- 7 mm, podlhovasto vajcovité, prihrotené. Púčikové šupiny sú blanisté, svetlo hnedočervené, bez živice, alebo len slabo živičnaté. Jednoročné výhonky sú pomerne hrubé, zelenkastožlté, lysé. Ihlice sú 40- 80 x 1,5- 2 mm, na priereze polkruhovité, tuhé, ostré, na spodnej strane tmavozelené, na vrchnej- plochej strane sivozelené. Vyrastajú po 2 na brachyblastoch. Vytrvávajú spravidla 3 roky, v nepriaznivých podmienkach, 2 roky, v horských polohách 4 roky.

4. Základné údaje Semenné roky sa opakujú v 3- 4ročných intervaloch. Kvitne v máji. Samčie šištičky sú 6- 8 x 4- 6 mm, široko vajcovité, sírovožlté, na báze obalené šupinami. Vyrastajú vo väčšom počte v bazálnej časti tohoročného výhonku. Produkujú veľké množstvo peľu. Opelenie vetrom. Samičie šištičky sú 5- 6 x 4- 5 mm, krátkostopkaté , ružovkasté až červené. Vyrastajú jednotlivo, často však po 2- 3 na konci tohoročných výhonkov pod terminálnym púčikom. Zo začiatku sú vzpriamené, po opelení sa skláňajú nadol, semenné šupiny drevnatejú a podporné šupiny krpatejú. Na jar 2. roka sa predlžujú a do jesene dozrievajú. Otvárajú sa až na jar 3. roka. Semeno je 3- 4 x 2- 3 mm, podlhovasto vajcovité. Je kliešťovito obklopené krídlom, ktoré je 12- 20 x 5- 7 mm. Hmotnosť 1000 ks semien je 6- 7 g, v 1 kg je približne 160 000 ks semien, ktoré majú 80- 85 %- nú klíčivosť a zachovávajú si ju 3 roky.

5. Základné údaje Semenáčik má 4- 7 klíčnych listov, ktoré sú 20- 25 x 1- 2 mm, oblúkovito vzpriamené, trojhranné, celistvookrajové. V mladosti má veľmi rýchly výškový rast, ktorý trvá asi do 30.- 40. roku a končí približne vo veku 100 rokov. Má mohutný koreňový systém. Tvorí ho hlavný kolový koreň, ktorý preniká hlboko do pôdy, bohato sa rozkonáruje. Borovica je dobre zakotvená v pôde a netrpí vývratmi. Na plytkých pôdach a bažinách má povrchovú sústavu. • žltohnedá až svetlo červenohnedá borka • borka hrubá

8. História V celom pleistocéne (asi 1 000 000 r. ) sa na základe kvantitatívneho hodnotenia rastlinných zvyškov uvádza, že borovica bola na našom území jedným z najviac zastúpených rodov i keď, vzhľadom na viaceré teplotné výkyvy tohto obdobia, sa jej zastúpenie menilo OPRAVIL (1974). Týka sa to predovšetkým borovice lesnej, ale aj kosodreviny a limby. Predstava o rozšírení borovice lesnej na našom území v priebehu maximálnych ochladení nie je ešte dostatočná. FIRBAS (1949) uvažuje s refúgiami borovice lesnej v Panónskej nížine a na juhovýchodnom okraji Álp a z obdobia würmského zaľadnenia dokazuje refúgium borovice z tohto územia FRENZEL (1964). Dá sa však predpokladať, že v najteplejších oblastiach stredných Čiech, južnej Moravy a južného Slovenska mohla borovica nepochybne prežiť obdobia ľadovcových maxím (OPRAVIL 1974). V celom dlhom období pleistocénu sa jej zastúpenie menilo. Všeobecne sa zvyšovalo pri ústupe alebo naopak nástupe chladnejších období, kým v teplejších obdobiach ustupovala drevinám náročnejším na teplo (duby, lipy, javory ap.). (OPRAVIL 1974, KNEBLOVÁ 1960).

9. História Podľa KRIPPELA (1896) aj v neskorom glaciáli dochádza k viacerým teplotným výkyvom. V chladnejších obdobiach (starší a stredný dryas) sa na najteplejších miestach v refúgiach zachovala borovica lesná (spolu s brezou a borovicou horskou), odtiaľto sa v teplejších obdobiach – interštadiáloch bölling, ale najmä alleröd (10 000- 9000 r. pred n.l.), rýchlo šírila, vytvárala rozsiahle pralesy spolu s brezou, a bola hlavnou drevinou tohto obdobia na relatívne suchších miestach nížin a nižších častí pohorí. V mladšom dryase ( 9000- 8200 r. pred n.l.) však opäť ustúpila do nižších teplejších oblastí. V postglaciáli (8200 r. pred n.l.) došlo k celkovému otepľovaniu, ale takisto s viacerými teplotnými a vlhkostnými výkyvmi, čo ovplyvnilo rozšírenie vrátane borovice.

10. História V preboreáli (8200- 7700 r. pred n.l.), ktorý sa označuje ako obdobie brezy a borovice, sa z refúgií z nížin do vyšších polôh šíri predovšetkým borovica lesná s brezou a prvkami vegetačného pásu Larix- Pinus cembra, t.j. najmä so smrekovcom, limbou a kosodrevinou. V podstate sa vytvorila riedka brezovo- borovicová tajga. Ku koncu tohto obdobia v nižších polohách prenikal do týchto porastov dub a v strednej časti smrek (VOREL 1986, OPRAVIL 1975, KRIPPEL 1986.) V boreáli (7700- 6000 r. pred n.l.), ktorý sa označuje ako obdobie liesky, borovica vystupovala do vyšších polôh ( asi do 1700 m.n.m.) a vznikli rozsiahle borovicovité lesy s lieskou. V nižších polohách sa viac uplatňoval dub, brest a lipy, vo vyšších polohách smrek.

11. História V atlantiku (6000- 4000 r. pred n.l.) dochádza k ústupu borovice lesnej v dôsledku intenzívneho rozvoja zmiešaného listnatého opadavého lesa v nižších polohách, vo vyšších polohách sa šíril smrek. Borovica mala väčšie zastúpenie v západnej časti v horách 1500 m.n.m., postupne ostávala na polohách s extrémnymi pôdnymi podmienkami, z ktorých sa stali reliktné stanovišťa a na nich sa borovica lesná vyskytuje aj dnes V epiatlantiku (4000- 1300 r. pred n.l.) pokračoval ústup borovice, kým v subboreáli (1300- 800 r. pred n.l.) dochádza k miernemu zvýšeniu ej zastúpenia na Záhorskej nížine a možno aj na viatych pieskoch v južnej časti Podunajskej nížiny ( OPRAVIL 1975, KRIPPEL 1986). Od subatlantika (800 r. pred n.l. po súčasnosť) ovplyvnil už rozšírenie borovice lesnej človek v dôsledku ničenie lesov, požiarov, ale aj výsadieb, kedy mohlo dôjsť k zvýšeniu jej zastúpenia.

12. Všeobecný výskyt V súčasnom období má borovica lesná rozsiahly areál, ktorý v Európe a Ázii zaberá takmer tretinu severnej pologule. Rozprestiera sa približne od 0° po 140° východnej dĺžky a od 40° po 70° severnej šírky. Na západe sa jej výskyt ohraničený čiarou Labe- Saale, ktorá zodpovedá hranici výrazne oceánskej klímy. Jej výskyt pokračuje na severozápade izolovaným ostrovčekom v Škótsku, odkiaľ ide na východ celou Škandináviou, presahuje tu polárny kruh a vystupuje až po 70° 20’ s.š., odtiaľ mierne klesá a cez polostrov Kola prekračuje Ural približne na úrovni polárneho kruhu. Na Sibíri vystupuje po 69°- 70° s.š. a od rieky Oleňok klesá k Ochotskému moru. Pokračuje na Balkánsky a Apeninský polostrov a zasahuje až do Španielska. Na severe je stromom nížin, na juhu vystupuje do vysokých hôr. • V tomto obrovskom areáli možno z historického a ekologického hľadiska rozlišovať podstatne rozdielne typy borovice lesnej: • - borovica lesná severská- nižinná - P.s. septentrionalis Schott. • - borovica lesná stepná - P.s. stepposa Svob. • - borovica lesná horská - P.s. montana Svob.

14. Výskyt na Slovensku Areál borovice na Slovensku predstavuje približne 8% celkovej lesnatosti. Po smreku je druhou najrozšírenejšou ihličnatou drevinou u nás. Okrem Borovice lesnej(Pinus sylvestris L.) sa tu vyskytuje Borovica hladká(Pinus strobus ), drevina veľmi rozmanitého vzrastu. Ihlice sú tupé, vyrastajú vo zväzočku po 2. Tvorí charakteristické krovité porasty najmä v subalpínskom pásme Vysokých a Nízkych Tatier. Tretím domácim druhom je Borovica limbová(Pinus cembra). Je to menší strom (20m vysoký) s hustou vajcovitou korunou a silným kmeňom. Ihlice sú tmavozelené dosť husté a dlhé, po 5 na brachyblaste. Rastie v Tatrách, väčšinou jednotlivo, pri hornej hranici lesa. Z cudzokrajných druhov je najznámejšia Borovica čierna (Pinus nigra). Tento statný strom (až 40m vysoký), s hustou korunou a silným hrubo borkovitým kmeňom, má ihlice po 2 na brachyblaste. Rastie hlavne v južnej stredomorskej časti Európy. K nám sa dostala prevažne z východných vápencových Álp a prirodzené podmienky pre rast nachádza najmä v našich teplejších oblastiach. V našich lesoch sa pomerne často pestuje tiež Borovica hladká- vejmutovka(Pinus strobus). Tento strom30 - 50m vysoký, má kužeľovitú korunu a kmeň s hladkou kôrou. Ihlice sú jemné, tenké, ohybné, sivozelené, dlhé, vyrastajú vo zväzočkoch po 5. Zo severoamerických druhov u nás rastieBorovica banksova(Pinus banksiana). Je to menší strom s nepravidelne vajcovitou korunou a kmeňom pokrytým jemne šupinatou popraskanou borkou. Ihlice, vo zväzočku po 2, sú tvrdé, nápadne zahnuté.

15. Výskyt na Slovensku V súčastnom období je ťažké presne určiť súvislé hranice prirodzeného rozšírenie borovice lesnej na Slovensku, lebo už dávno sa umelo pestovala a rozširovala, pričom sa použili aj cudzie proveniencie (na zahorí od začiatku 17. storočia, na strednom Slovensku v 18. a 19. storočí). (BLATTNÝ- ŠŤASTNÝ 1959). Usudzuje sa, že prirodzený výskyt na severozápade začína v Bielych Karpatách, severne od Dubnice. Odtiaľ ide jej hranica k južnej časti Strážovských vrchov, otáča sa na sever do Malej Fatry, ku kláštoru pod Znievom, tu prechádza do južnej časti Veľkej Fatry, okolia Starých Hôr, odtiaľ na Muráň, Dobšinú, ponad Rožňavu do Zádielskej doliny, ku Košickým hámrom, odtiaľ cez Branisko smeruje k Bardejovu a Zoboru (BLATNÝ- ŠŤASTNÝ 1959, JASIČOVÁ 1966). Osobitú zmienku si zasluhuje rozsiahly výskyt Borovice lesnej na Záhorskej nížine. Na viatych pieskoch Záhoria sa, podľa dostupných údajov pestuje až do začiatku 17. storočia a rozšírila sa najmä na úkor duba , ktorý tam bol prevládajúcou drevinou (BLATNÝ- ŠŤASTNÝ 1959). Pri zalesňovaných prácach sa okrem pôvodnej borovice používala aj borovica dovezená najmä zo západnej Európy (LAFFERES 1979).

16. Výskyt na Slovensku Najnižší prirodzený výskyt borovice lesnej na Slovensku sa nachádza na Záhorskej nížine, v nadmorskej výške 150- 200 m. priemerná dolná hranica v ostatných lokalitách je v nadmorskej výške 400 m. Horná hranica hromadného výskytu je vo výške 700 m.n.m., maximálna v 1160 m.n.m. horná hranica zákrpkov je vo výške 1380 m.n.m. a maximum 1860 m.n.m. (BLATNÝ- ŠŤASTNÝ 1959, SOMORA 1961, JASIČOVÁ 1966). • Areál borovice lesnej na Slovensku

18. Podmienky rastu Obrovský areál borovice lesnej poukazuje na jej neobyčajnú schopnosť rásť v rôznych pôdnych a klimatických podmienkach. Má všetky charakteristické vlastnosti priekopníckej dreviny. Zaraďuje sa medzi dreviny kontinentálnej klímy. Je to výrazne svetlomilná drevina, s vysokými nárokmi na svetlo. Úspešne sa zmladzuje na voľných nezatienených plochách, na skalách, holinách a nelesných pôdach a na takýchto aj úspešne rastie. Táto vlastnosť však oslabuje jej schopnosť konkurovať iným drevinám a tieto ju potom vytláčajú na extrémne stanovištia. Borovica lesná sa hodnotí ako drevina neobyčajne skromná v nárokoch na pôdu. O jej veľmi širokej ekologickej amplitúde svedčí skutočnosť, že je schopná rásť na suchých chudobných viatych pieskoch, sutinách, kamenistých pôdach, skalách, dokonca na slaných pôdach, ale aj na rašelinách. Úmerne k tomu vytvára mnohé vyhranené edafotypy. Je to antrakofilná drevina, ktorá sa zmladzuje aj na stanovištiach zničených požiarom.

19. Makroskopický popis Borovica lesná patrí medzi jadrové dreviny. Čerstvo zoťaté drevo je bledé, nažltlé alebo naružovelé a až po jej určitej dobe pôsobením svetla a vzduchu je možné rozlíšiť jadro a beľ. Lesk dreva je nepatrný, omnoho menší ako u jedle alebo smreka. Beľ je pomerne široká (5- 10 cm), tvorí ju 20- 80 letokruhov, je hnedožltej až naružovelej farby. Jadro je červenohnedé až hnedé, slabo vonia po živici, je smolnaté a má značnú trvanlivosť, lepšie vzdoruje hnilobe ako drevo smrekové. Ročné kruhy sú nápadné, s dosť ostrým ohraničením letného dreva. Jarné drevo je svetlejšie a zreteľne mäkšie. Živicové kanáliky na priečnom reze sú dobre zreteľné svetlé, lesklé bodky, na pozdĺžnych rezoch zvislé, svetlé čiarky. Stržňové lúčesú viditeľné len lupou. • Tangenciálne rezy • Radiálny rez

20. tg

22. Morfológia buniek Drevo borovice, podobne ako drevo ostatných ihličnanov je vývojom staršie ako drevo listnáčov a má jednoduchšiu anatomickú stavbu. Prevládajúcim elementom sú tracheidy- cievice, ktoré zaberajú až 93,1% (90,3- 95,6%) celkového objemu dreva. Tracheidy plnia vodivú a mechanickú funkciu. V rámci jedného ročného kruhu rozlišujeme jarnétracheidy a letné tracheidy. Ďalšou zložkou borovicového dreva sú parenchymatické bunky. Úlohou parenchymatickýchbuniek je rozvádzať organické zásobné látky. Podiel parenchýmu v dreve borovice je 1,4% (0,0- 5,8%). Majú tvar vretenovitých buniek až vláken, na dĺžku pretiahnutých, so zhrubnutými zdrevnatenými blanami a šikmo zrezanými koncami. Borovica nemá drevný parenchým. Okrem toho sa v živicových kanálikoch a v priečnych tracheidách na obvode stržňového lúča nachádzajúepitetiálne bunky. Sú to zvláštneparenchymatické, nazývané aj výstelkové bunky. Majú izodiametrický tvar a ich bunková stena produkuje živicu, nedrevnatie.

23. Jarné tracheidy Morfológia buniek Jarné tracheidysú vytvárané na začiatku vegetačného obdobia a sú obsiahnuté v jarnom dreve. Sú tenkostenné prozenchymatické bunky rúrkovitého tvaru, ktoré sú na koncoch prevažne zaoblené. Vedú vodu s rozpustenými minerálnymi látkami vzostupným prúdom t koreňov do koruny. V súvislosti s vodivou funkciou majú veľký lumen a tenké bunkové steny. Dĺžka jarných tracheíd u borovice lesnej je 3,1mm (1,8- 4,5mm). Hrúbka bunkovej steny je 6,7µm (5,7- 7,4µm), hrúbka lumenu 37,µm (18,5- 54,3µm) Na radiálnych stenách jarných tracheíd sa nachádza množstvo veľkých dvojbodiek v jednom rade. Umožňujú prepojenie medzi tracheidami. Membrána dvojbodiek má v okrajovej nezhrubnutej časti malé úplné perforácie oválneho alebo okrúhleho tvaru, čo uľahčuje spojenie medzi trachediami. Dvojbodiek na tangenciálnych stenách tracheíd je nízky počet a sú veľmi malé. Na jarných cieviciach u borovice sa nachádza priemerne 70 dvojbodiek

24. Letné tracheidy Morfológia buniek Letné tracheidymajú prevažne mechanickú funkciu. Sú vytvárané kambiom v druhej polovici vegetačného obdobia a sú umiestnené v letnom dreve ročného kruhu. Sú to dlhé hrubostenné sklerenchymatické bunky vretenovitého tvaru s ostrým zakončením. Majú hrubú bunkovú stenu a malý lumen. Letné tracheidy sú približne o 10% dlhšie ako jarné. Hrúbka bunkovej steny je 13 µm (10,9- 16,7µm) a hrúbka lumenu 17,1µm (11,7- 24,6µm). Letné cievice borovice obsahujú len 17 dvojbodiek.

25. Stržnový lúč Morfológia buniek Parenchymatické bunkyv dreve borovice vytvárajú stržňové lúče(podiel 4,4- 5,5- 6,7%) a a živicové kanáliky. Jednoradové stržňové lúčesú zložené z 2 typov buniek - hetrogenné stržňové lúče. Najvyššia a najnižšia vrstva v lúči je tvorená horizontálnymi trachediami s malými dvojbodkami a vnútorné stredové vrstvy z parenchymatických buniek s bodkami. U borovice sa na hornom a dolnom okraji stržňového lúča vyskytujú priečne (horizontálne) tracheidy. Sú podstatne kratšie ako jarné a letné tracheidy. Ostré výbežky bunkovej steny smerujú do vnútra bunky. Ako typ stenčenín majú len jednoduché bodky. Na styku priečnej tracheidy s parenchýmom sa nachádza len jedna veľkástenčenína.

26. Stržnový lúč Morfológia buniek Okrem jednoradových stržňových lúčov sa v dreve borovice vyskytujú aj mnohoradové stržňové lúče, ktorými prechádzajú horizontálne živičné kanáliky. Horizontálne tracheidy sú mŕtve elementy ; parenchymatické bunky lúča zostávajú živé po celej beli a niekedy i v jadre (20- 30 rokov). V rastúcom strome počas vegetačného obdobia prechádza stržňovým lúčom voda a živiny aj v horizontálnomsmere, v obdobívegetačného pokoja sa v nich nachádzajú zásobné látky. Extrémne klimatické výkyvy počas jedného vegetačného obdobia môžu spôsobiť tvorbu tzv. klamných ročných kruhov. Vplyvom extrémneho sucha na konci jarného obdobia začne drevina vytvárať letné drevo a príchod dažďov spôsobí opätovnú tvorbu jarného a potom normálneho širšieho letného dreva, pričom so zväčšujúcou sa šírkou ročného kruhu klesá podiel letného dreva.

27. Živicové kanáliky Morfológia buniek Živicové kanálikysú úzke, dlhé medzibunkové kanály, vyplnené živicou. Ich podiel je 0,4- 1,4%. V dreve vytvárajú navzájom prepojený systém vertikálnych a horizontálnych kanálikov. Vertikálne živicové kanálikysú tvorené 3 vrstvami parenchymatickým buniek: 1. vnútorná vrstva, 2. vrstva mŕtvych buniek a 3. vonkajšia vrstva. Vnútorná vrstva- epitel- je zložená z výstelkových buniek tvaru tenkostenných mechúrikov, ktoré sa rôzne hlboko vtláčajú do kanálika. Pri zaplnení kanálika živicou pod veľkým tlakom sa epitelové bunky sploštia a pri vyprázdňovaní kanálika sa vtlačia do neho až po vzájomný dotyk. Epitelové bunky majú tenkú celulózovú stenu a sú vyplnené zrnitou protoplazmou s veľkým jadrom; tieto bunky vylučujú živicu. Epitel živičného kanálika obklopuje kruh mŕtvych buniek bez protoplazmy a vyplnených vzduchom. Vonkajšia vrstva je tvorená živými bunkami sprievodného parenchýmu a jadrom, hustou protoplazmou a zásobnými živinami (škrob, olej).

28. Živicové kanáliky Morfológia buniek Otvor vertikálneho živicového kanálika v tangenciálnom smere je zvyčajne tak veľký, ako štyri rady tracheíd. Priemer vertikálnych živičných kanálikov s vekom smerom od stržňa ku kôre vzrastá. Horizontálne živičné kanáliky prechádzajú stržňovými lúčmi a obvykle sú tvorené len z dvoch vrstiev buniek: epitelu a vrstvy mŕtvych buniek. Ich priemer je 36- 48 µm (S.V. Vanin). • Vertikálne živicové kanáliky • Horizontálny živičný kanálik

31. Priečny rez Mikroskopické rezy Stavba borovicového dreva na priečnom reze je jednoduchá a takmer pravidelná. Prevažná väčšina vláknitých buniek je usporiadaná v pozdĺžnom radiálnom smere v radoch za sebou, preto sú na priečnom reze viditeľné priečne prerezané v tvare štvoruholníka. Hranica ročného kruhu je výrazná. Jarné a letné tracheidy majú rovnaký rozmer šírky v tabgenciálnom smere. Jarné tracheidy sú tenkostenné so širokým lumenom, letné tracheidy sú z úzkym. Vrstvy tracheíd sú prerušované úzkymi pásmi parenchymatickým buniek usporiadanými do stržňových lúčov, prebiehajúcich kolmo na ročné kruhy. Sú prevažne jednoradové. Na priečnom reze sú pozorovateľné vertikálne živičné kanáliky ako okrúhlastý otvor, najčastejšie medzi tracheidami letného dreva. Horizontálne živicové kanáliky sa na priečnom reze vyskytujú len zriedkavo v podobe širokého pásu v strede stržňového lúča.

32. Radiálny rez Mikroskopické rezy Radiálny rez je charakteristický pravidelným usporiadaním tracheíd rovnomerne vedľa seba. Na jarných tracheidách sú pozorovateľné dvojbodky. Dvojbodky na letných tracheidách sú zriedkavé a malé. Radiálny rez sa vedie v smere stržňových lúčov, preto sú rady parenchymatických buniek orientované horizontálne, krížom cez vertikálnu stavbu tracheíd a vytvárajú tak tzv. oknové (windowsové) krížové pole. Na parenchymatických bunkách stržňových lúčov možno pozorovať jednoduché stenčeniny- bodky. Na radiálnom reze sú pozorovateľné aj priečne tracheidy na okraji stržňových lúčov. Hranica ročných kruhov má náhly prechod z letných do jarných tracheíd, no v rámci ročného kruhu je prechod medzi tracheidami pozvoľnejší.

33. Tangenciálny rez Mikroskopické rezy Na tangenciálnom reze sú pozorovateľné zakončenia tracheíd, ktoré majú, podobne ako v radiálnom reze, tvar dlhých žliabkov, pravidelne sa opakujúce po celom priereze. Ich stavba je prerušená výskytom stržňových lúčov, prípadne výskytom vertikálneho živicového kanálika. Dvojbodky sa javia ako zhrubnutiny bunkovej steny medzi dvoma tracheidami. Pre tangenciálny rez sú charakteristické šošovkovité útvary – stržňové lúče. Sú tvorené jedným radom parenchymatickým buniek nad sebou okrúhlastého tvaru. Pokiaľ je rez vedený cez letné drevo, je možné pozorovať vertikálne živičné kanáliky, ako široký pozdĺžny pruh; horizontálne živičné kanáliky prichádzajú stredom širokého stržňového lúča.

34. Pin_p_3c Stredná zložená lamela Jarná tracheida Lumen tracheidy Sekundárna stena S2 Prerezaná dvojbodka v radálnej stene jarnej tracheidy Letná tracheida Hranica ročného kruhu PINUS Priečny rez

35. Priečny rez

36. Hranica ročného kruhu Pin_r_1b Letná tracheida Jarná tracheida Dvojbodky v krížovom poli (priečna tracheida s jarnou tracheidou) Heterogénny stržňový lúč Oknová stenčenina v krížovom poli Dvojbodka v radálnej stene letnej tracheidy Dvojbodka v radálnej stene jarnej tracheidy PINUS Radiálny rez

37. Radiálny rez

38. Tenkostenná jarná tracheida Pin_t_1b Heterogénny stržňový lúč s horizontálnym živicovým kanálikom Jednoradový stržňový lúč Početné prerezané dvojbodky v radiálnej stene tracheidy PINUS Tangenciálny rez jarným drevom

39. Tangesiálny rez

41. Chyby dreva • Hrče - sú jednou z najčastejšie sa vyskytujúcich chýb. • Trhliny- vyskytujú sa najmä čelné- stržňové a bočné- odlupčivé • Krivosť - u borovice sa najčastejšie objavuje jednostranná krivosť kmeňa. Krivosť je vždy sprevádzaná sploštením kmeňa, ktoré vzniká jednostranným namáhaním koruny a kmeňa a má za následok vznik tlakového reakčného dreva. • Koreňové nábehy - nie sú až také nápadné, pretože vo vhodných pôdnych podmienkach má borovica kolový koreň. • Zhrubnutie prízemku -sa vyskytuje sa u starých borovíc a používa sa na výrobku okrasných dýh. • Točivosť - smer točivosti býva rôzny, na tom istom strome sa môže meniť. • Závitok - spolu s tmavohnedými zarastenými hrčami zvyšuje farebnú kresbu dreva. • Nádory, živičniky a presýtanie dreva živicou, vnútorná beľ, rakovina- spôsobuje ju huba Cronartium flaccidum.. • Zafarbenie beli - rôzne druhy hub a plesní spôsobuje najmä namodralosť a čokoládovohnedé sfarbenie.

42. Chyby dreva • Hniloba - je to nenormálne zafarbenie časti dreva buď so zníženým alebo bez zníženia jeho tvrdosti, ktoré vzniká vplyvom drevokazných húb. • Koreňová hniloba: • Armillaria mellea - je parazit i saprofit, spôsobuje bielu hnilobu beli • Fomes annosus - celulózoborná huba • Phaelous Schweinitzii • Kmeňová hniloba: • Phellinus pini- spôsobuje jadrovú hnilobu, celulózoborná • Fomes marginatus

43. Chyby dreva • Skladové drevokazné huby: • Goeophyllum separium- farba nepadnutého dreva je žltá, neskôr hrdzavohnedá. • Trametes serialis- spôsobuje intenzívnu hnedú hnilobu. • Anisoporus odratus, Anisomyces odratus- spôsobuje hrdzavohnedú pruhovitosť dreva. • Paxillus acheruntius- celulózoborná • Domáce drevokazné huby: • Merulius lacrymans- spôsobuje typickú hnedú hnilobu, celulózoborná. • Coniophora puteana- prechádza drevomorkou, môže sa stať parazitickou hubou. • Poškodenie hmyzom a cudzopasnými rastlinami: • Tetropium casteneum- jeho larvy v beli vyžierajú radiálne chodby, čo sa na strome prejavuje načervenením ihličia. • Dendrobium pertinax- u rastúcich stromov napadá beľ, ale predovšetkým sa vyskytuje v zabudovanom dreve (trámy podkrový). • Vyscum album (imelo)- drevo poškodzuje svojimi koreňmi- haustóriami, ktoré stromu odoberajú vodu a minerálne látky.

44. Hrča

45. Použitie Borovica je v našom lesnom hospodárstve najvýznamnejším ihličnanom po smreku a jej drevo má takmer podobné uplatnenie. Je výborným materiálom pre stavebníctvo a stolárstvo. Používa sa na výrobu stĺpov podpier, koly, stožiare, a vôbec na stavebné práce vo vlhkom prostredí, ďalej na výrobu okenných rámov, a dýh (pekná textúra). Čiastočne sa využíva vo vodnom staviteľstve pretože je veľmi trvanlivá vo vode. Nehodí sa na výrobu papiera a rezonančných dosiek kvôli vyššiemu obsahu živice. Má veľmi dobrú impregnačnú schopnosť, s ihličnatých drevín najlepšiu. Z borovicového dreva sa dodnes vo veľkom ťaží živica na terpentín a iné výrobky. Destiláciou silne smolnatého dreva sa kedysi získaval decht a čierna smola a spracovávalo sa aj ihličie na vypchávací materiál. Drevo borovice veľmi dobre horí a je čiastočne výhrevné. Záhradnícke použitie borovice je obmedzené; najčastejšie sa vysádza borovica lesná a cudzokrajné druhy. V okresnom stavebníctve sa používa občas kultivar zakrpateného vzrastu a nízko nasadenou korunou. Iné kultivary (napr. pyramidálne) sú vzácne. V posledných desaťročiach je borovica obľúbená ako vianočný stromček.

46. Použitá literatúra • Wagenführ R., Scheiber Ch., Holtzatlas, 2.Auflage, Leipzig, VEB Fachbirksedlak 1985, 690s. • Pagan J., Lesnícka dendrológia, 2.vydanie,TU Zvolen 1996, 378s. • Požgay A., Chovanec D., Kuriatko S., Babiak M., Štruktúra a vlastnosti dreva, Bratislava, Príroda a.s. 1997, 488s. • Klír J., Vady dřeva, 1.vydání, Praha, SNTL Alfa 1981, 232s. • Chovanec D.,a kol., Náuka o dreve I., Učebné texty, Zvolen, VSLD 1985, 277s. • Mamoňová M.: www.tuzvo.sk/~mamonova/