KOMPOSTOVANIE

1. ODPADOVÉ HODPODÁRSTVO A RECYKLING II. KOMPOSTOVANIE

2. KOMPOSTOVANIE 1.1.2006 nadobudlo účinnosť ustanovenie zákona o odpadoch, ktoré zakazuje zneškodňovať biologický rozložiteľný odpad zo záhrad a z parkov vrátane odpadu z cintorínov a z ďalšej zelene. Pre obce to znamená, že musia zabezpečiť zhodnotenie týchto odpadov z pozemkov právnických osôb, fyzických osôb a občianskych združení, ak sú súčasťou komunálnych odpadov. Toto zákonné ustanovenie je jedným z viacerých, ktoré má pomôcť zvýšiť mieru využitia zložiek komunálnych odpadov a odkloniť ich od klasických skládok a spaľovní. Bioodpad z mestskej zelene, záhrad, domácností a pod. tvorí hmotnostne približne 30 – 45 % podiel komunálnych odpadov a jeho skládkovanie alebo spaľovanie spôsobuje nemalé environmentálne problémy. Jedným z najvhodnejších riešení ako prakticky zabezpečiť zhodnotenie bioodpadu a zároveň pomôcť životnému prostrediu a ekonomike odpadového hospodárstva je jeho kompostovanie.

3. KOMPOSTOVANIE Smernica EÚ o skládkach odpadov vyžaduje (okrem iného), aby všetky členské krajiny EÚ znížili množstvo biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu (BRKO) ukladaného na skládku na: - 75 % z množstva produkovaného v roku 1995 do roku 2006; - 50 % z množstva produkovaného v roku 1995 do roku 2009; - 35 % z množstva produkovaného v roku 1995 do roku 2016. Slovensko je jedným z členských štátov EÚ, ktoré vzhľadom na silnú závislosť na skládkach, môže využiť výhodu štvorročného odkladu plnenia. To znamená, že cieľové roky sú 2010, 2013 a 2020.

4. KOMPOSTOVANIE Kompostovanie - biologická metóda využívajúca biologický rozložiteľný odpad, ktorým sa za kontrolovaných podmienok aeróbnych procesov (za prístupu vzduchu) a činností mikroorganizmov premieňa biologický rozložiteľný odpad na kompost. Kompostovanie je aeróbny proces premeny organických materiálov vplyvom mikrobiálnej aktivity na kompost. Kompost - organický prostriedok pre zlepšenie pôdy obsahujúci stabilizované organické látky a rastlinné živiny získané riadeným biologickým rozkladom zmesí pozostávajúcich z rastlinných zbytkov a majúce deklarované kvalitatívne znaky. Podľa veľkosti a spôsobu kompostovania rozoznávame tri základné spôsoby: - domáce kompostovanie, - komunitné kompostovanie, - komunálne kompostovanie.

5. KOMPOSTOVANIE

6. DRUHY KOMPOSTOV Podľa stupňa biochemickej degradácie a konečného spracovávania sa rozlišujú 4 druhy kompostov : 1. Surový kompost – odpady sú mechanicky upravené pre kompostovanie, avšak bez rozkladu alebo dezinfekcie. 2. Čerstvý kompost – kompostované materiály sú v počiatočnom stupni biochemickej degradácie a po úplnej dezinfekcii. 3. Vyzretý kompost – je plne rozložený a dezinfikovaný produkt kompostovacieho procesu. 4. Špeciálny kompost – kompost ďalej spracovaný a triedený, prípadne s prídavkom minerálnych látok.

7. ZÁKLADNÉ ÚROVNE KOMPOSTOVANIA 1. „domáce kompostovanie” znamená kompostovanie bioodpadu ako aj súčasné používanie kompostu v záhradách, patriacich domácnostiam; 2. „komunitné kompostovanie” znamená kompostovanie bioodpadu a súčasné používanie kompostu, ktoré vykonáva skupina ľudí v určitej lokalite s cieľom kompostovať ich vlastný bioodpad ako aj odpad iných ľudí; 3. „komunálne kompostovanie“ znamená kompostovanie veľkého množstva bioodpadu na centrálnych kompostovacích zariadeniach, ktoré vykonáva vo väčšine špecializovaná firma. Kompost je využívaný pre vlastnú potrebu (poľnohospodárske účely, údržba zelene...) alebo predávaný.

8. Domáce kompostovanie - prebieha na záhradkách napr. v záhradných kompostéroch, ale môže aj na balkónoch v balkónových vermikompostéroch (vermikompostovanie je metóda kompostovania s využitím dážďoviek napr. vyšľachtenej dážďovky hnojnej - Eisenia foetida). K jeho dostatočnému rozšíreniu je potrebné uskutočniť cielenú propagačnú kampaň a podporiť ju aj rôznymi druhmi motivačných prvkov. Napr. V Košiciach Spoločnosť priateľov Zeme organizuje program na rozvoj domáceho kompostovania - v rámci, ktorého sa obyvateľom, ktorí prejavia záujem ponúka bezplatné drvenie tvrdších častí bioodpadu, bezplatnú výstavbu drevených kompostovacích zásobníkov ako aj poradenskú a praktickú pomoc. Ak sa takýto program doplní o ekonomickú motiváciu (napr. zníženie poplatkov za odvoz a likvidáciu odpadu pre domácnosti, ktoré kompostujú) je možné dosiahnuť výrazné zníženie produkcie zmesného komunálneho odpadu.

9. Domáce kompostovanie Tab. Materiál vhodný na domáce kompostovanie Tab. Materiál nevhodný na domáce kompostovanie

10. Domáce kompostovanie Domáce kompostovanie je spôsob, ktorým si domácnosť vyrába kompost z bioodpadov produkovaných v domácnosti a na záhrade. Obvykle je realizované v malom kompostéry o rozmeroch cca 1x1x1 m (obr.), ktorý môže byť vyrobený z dreva, pletiva alebo plastu. Obr. Obvyklý kompostér pre domáce kompostovanie

11. Komunitné kompostovanie - môže byť prevádzkované napr. pre skupinu domov, jeden/dva panelové domy, záhradkársku kolóniu, menšiu obec a pod. Pri tomto systéme je nutné určiť vyškolenú zodpovednú osobu (tzv. kompostmajstra), ktorá sa o kompost stará. Takýto kompostmajster sa môže súčasne starať o viaceré komunitné kompostoviská. Mechanizačné prostriedky používané na drvenie, prekopávanie a preosievanie kompostu môžu byť manuálne alebo mechanické - mobilné, ktoré väčšinou slúžia zároveň pre viaceré komunitné kompostárne. Pre kompostovanie je možné použiť aj jednoduché bioreaktory.

12. Komunitnékompostovanie Obr. Komunitné kompostovanie občanov Barcelony. Kompostovisko je umiestnené v malom parčíku. Zúčastnení obyvatelia žijú v okolitých niekoľkoposchodových budovách.

13. Komunálne kompostovanie - väčšinou plne mechanizované. Kompostuje sa na hromadách alebo v bioreaktoroch. Vo vyspelých štátoch silnie trend kompostovania v uzavretých priestoroch. V počiatočnej fáze (termofilnej) môže pri nedodržaní technológie alebo pri nevhodnej surovinovej skladbe dôjsť k tvorbe zapáchajúcich plynov, ktoré je možné takto zachytávať napr. v biofiltroch. Pri tomto type kompostovania je potrebné zabezpečiť oddelený zber biologického odpadu pri zdroji a jeho pravidelný odvoz na centrálnu kompostáreň. Keďže ide o kompostovanie vo veľkom je nutná mechanizácia na drvenie, prekopávanie a preosievanie kompostu. Mechanizačné prostriedky (ak sú dostatočne výkonné), môžu byť ponúkané vo forme služby pre viaceré kompostárne.

14. Komunálne kompostovanie Obr. Priemyselná kompostáreň

15. PODMIENKY KOMPOSTOVANIA Vhodné podmienky sa dajú dosiahnuť predovšetkým: • úpravou pomeru uhlíka a dusíka (C : N) v čerstvom komposte v rozmedzí 30 – 35 : 1, • úpravou vlhkosti, • zabezpečením minimálnej prítomnosti fosforu (cca 0,2 % suš.), • úpravou pH, • úpravou zrnitosti a homogenity substrátu, • prevzdušňovaním substrátu, • reguláciou teploty v priebehu kompostovania.

16. FÁZY KOMPOSTU 1. Odbúravanie(hygienizácia) 2. Prestavba 3. Výstavba 4. Stabilizácia a dozrievanie

17. FÁZY KOMPOSTU Fáza odbúravania (hygienizácia): 1 - 3. týždeň : mikrobiologickou činnosťou prebieha rozklad v prvých dňoch veľmi rýchlo. Teplota môže dosiahnuť až 70°C. Ľahko odbúrateľné makromolekuly (bielkoviny, škrob) podporujú rozmnožovanie a činnosť baktérií. Ich látkovou výmenou vzniká teplo. Jednoduché molekuly (vznikli rozkladom makromolekúl) odchádzajú z kompostu ako plyny, vo výluhu alebo sú využité pre tvorbu mikroorganizmov či humusových látok. Pri dodržiavaní základných zásad kompostovania zostáva väčšina živín v komposte. Po 3 - 6 týždňoch tieto odbúravacie baktérie odumierajú a slúžia ďalším mikroorganizmom a hubám ako potrava. Teplota postupne klesá. Fáza prestavby: 3 - 7. týždeň : Ťažko stráviteľné látky (kryštalická celulóza a lignín) sú rozkladané hubami. Mikrobiologická činnosť ustupuje. Pri procesoch prestavby bielkovinového materiálu sa uvoľňuje amoniak. Nastupuje tvorba dusičnanov. Teplota sa pohybuje medzi 30 - 45°C. Už čiastočne rozložený kompost postupne klesá (zosadá).

18. FÁZY KOMPOSTU Fáza výstavby (malé živočíchy): 8 - 12. týždeň : Nastupuje tvorba humusových látok a hromadné rozmnožovanie malých živočíchov ako roztočov, chvostoskokov, nematód, ktoré brzdia rast húb. Prichádzajú aj niektoré druhy dážďoviek, najmä Eisenia foetida, zodpovedné za tvorbu stabilných hrudiek alebo koprolytov, čo sú dážďovkové výkaly, ktoré majú hnojivové a fytosanitárne vlastnosti. Fáza stabilizácie a dozrievania: Prechod do poslednej fázy je plynulý. Tvorba humusu a mineralizácia končia. Kompostovacie dážďovky opúšťajú kompostovaciu kopu. Vzniknutý zrelý kompost obsahuje dlhodobo viazané živiny a prispieva k vylepšeniu pôdy. Humusové látky mu dávajú tmavohnedú farbu. Ľahká a hrudkovitá štruktúra napovedá o dokončenom procese rozkladu.

19. ZMENŠOVANIE OBJEMU Počas rozkladu kompostovacia kopa stráca váhu a objem. Tieto straty sú dosť veľké a závisia od použitého materiálu. Napr. pri vysokom podiele pokoseného trávnika s vysokým obsahom vody, je strata hmotnosti podstatne vyššia, ako pri kompostovaní záhradných odpadov. Strata objemu kolíše medzi 20 - 60 %. Aj podiel suchej substancie sa zníži o tretinu, až polovicu. Klesanie kopy je znakom pokračujúceho rozkladu. Z jedného m3 záhradného odpadu zostane po šiestich mesiacoch ešte asi 0,7 m3. Po ďalších 3 - 4 mesiacoch klesne objem na 0,6 m3. 1 m30,7 m30,6 m3 1. deň 6. mesiac 9. mesiac

20. MATERIÁL VHODNÝ NA KOMPOSTOVANIE Ideálna je mnohoraká zmes najrozličnejších materiálov, lebo tým sa vyrovnávajú jednostrannosti, nielen čo sa týka obsahu živín, ale aj štruktúry. Premena trvá dlhšie alebo kratšie, v závislosti od východiskového materiálu. Vhodné suroviny sa určujú podľa rôznych kritérií, dôležitý je predovšetkým obsah živín, štruktúra materiálu a stupeň vlhkosti.

21. CHYBY VYSKYTUJÚCE SA PRI KOMPOSTOVANÍ Neuspokojivý priebeh rozkladu Ak rozklad neprebieha podľa našich predstáv, jediné riešenie znie – kopu obrátiť. Každé obracanie zvyšuje aktivitu baktérií, teplotu a tým urýchľuje rozklad. Pri obracaní by sme mali sledovať zápach a vlhkosť. Zároveň sa dajú previesť prípadné korektúry. Vysušovanie Pri nedostatočnom obsahu vody, nebude proces prebiehať ideálne. Zvyšovaním teploty sa voda vyparuje, takže pre ďalšie fázy prestavby jej už nie je dostatok. Čím vyššia teplota, tým väčšia strata vody. Proces sa zastaví v štádiu húb. Biele plesňové huby získajú prevahu, kompost sa vysuší. Tomu môžete predísť, ak kompostovaciu kopu zakryjete napr. posekaným trávnikom... Korektúra: Za pridania tekutiny (rastlinný výluh, voda) a čerstvého kompostu alebo čerstvého zeleného materiálu (napr. posekaný trávnik) obrátiť.

22. CHYBY VYSKYTUJÚCE SA PRI KOMPOSTOVANÍ Premočenie (vznik zápachu) Veľmi veľa vlhkosti a zároveň nedostatok vzduchu (absencia štruktúry a dutín) vedú k hnilobe a zápachu. Anaeróbne baktérie získali prevahu, pretože baktérie, ktoré vyhľadávajú kyslík (aeróbne) sa kvôli jeho nedostatku nemôžu rozvíjať. Korektúra: Obrátiť a pridať materiál, ktorý udržiava štruktúru alebo savý materiál (slama, piliny, posekané drevo) a čerstvý kompost, ktorý viaže vlhkosť a zápach. Nedostatočná teplota za dostatku materiálu Pridaním očkovacieho kompostu, kvalitnej záhradnej pôdy, rastlinného výluhu alebo mikrobiologického štartéru sa môže zvýšiť činnosť baktérií a tým aj teplota kompostovanej kopy.

23. POUŽITIE KOMPOSTU Na dostatočné zásobenie pôdy živinami stačí aj pri náročnejších plodinách 1 cm vysoká vrstva kompostu ročne. Čerstvý(surový) kompost (2 – 6 mesiacov) obsahuje veľa aktívnych mikroorganizmov, čo zabezpečuje urýchlenie rozkladu v pôde a uvoľňovanie živín. Humus, ktorý pritom vzniká sa rýchlo odbúrava. Dá sa použiť po 6 týždňoch, ale len ako nástielka (nezapracováva sa do pôdy). Je potrebné ju udržiavať vlhkú, aby sa pôdne mikroorganizmy hneď nestratili. Aj čerstvý kompost musí byť vyzretý natoľko, aby nespôsoboval škody pri teste klíčivosti. Z hnojivého účinku čerstvého kompostu krátkodobo profitujú hlavne ľahké, piesočnaté pôdy, ktoré zadržiavajú len málo živín. Zrelý kompost sa prejaví na trvalom zlepšení pôdnej štruktúry , lebo obsahuje trvalý humus. Uprednostňujeme ho pri zakladaní nových plôch. Vrstva kompostu môže byť vysoká aj niekoľko cm. Je vhodný na ťažké pôdy, lebo zabezpečuje lepšie hospodárenie so vzduchom a vodou.