Download
1 / 15
150 likes | 358 Views
Miško v spolupráci s Tiborom uvádzajú. p rezentáciu pre P. učiteľku. PAVLOVIČOVÚ. Vplyv vesmíru na ročné obdobia. Položme si zopár otázok . Čo sú to vlastne ročné obdobia ? Čo spôsobuje zmenu ročných období ? Na čo ešte má vesmír vplyv Prečo si vždy položíme zopár základných otázok ?.
E N D
Položme si zopár otázok • Čo sú to vlastne ročné obdobia ? • Čo spôsobuje zmenu ročných období ? • Na čo ešte má vesmír vplyv • Prečo si vždy položíme zopár základných otázok ?
Ročné obdobia • Ročné obdobie je jednou z hlavných častí roku. Prejavuje sa hlavne opakovaným pravidelným charakterom počasia. V miernom a polárnom pásme sa obvykle rozlišujú štyri ročné obdobia podľa teploty.V tropickom a subtropickom pásme sú zmeny teplôt zanedbateľné a omnoho výraznejšie sú zmeny množstva zrážok, preto sa hovorí o období dažďov a období sucha.Dĺžka ročného obdobia na planéte je vždy štvrtinou jej obežnej doby.
Čo spôsobuje zmenu ročných období ? • Keby zemský rovník a rovina dráhy Zeme okolo Slnka (ekliptika) ležali v jednej rovine, výška Slnka nad obzorom by sa v priebehu roka nemenila. Slnko by sa na oblohe pohybovalo každý deň v roku po rovnakej dráhe, deň by bol na celej Zemi rovnako dlhý a nenastávali by ročné obdobia. V skutočnosti tieto roviny zvierajú uhol 23,5°, a tak sa počas roka k Slnku striedavo nakláňa raz severná a raz južná pologuľa. Mení sa tak uhol dopadu slnečných lúčov na zemský povrch a preto nastáva striedanie ročných období
ARISTARCHOS ZO SAMU asi 320 pred Kr. –† 250 pred Kr. bol starogrécky astronóm, matematik a filozof. Práve tento muž vysvetlit príčinu striedania ročných období. Vynašiel metódu, pomocou ktorej zmeral vzdialenosť Slnka a určil aj pomer veľkosti Slnka od Zeme. Zistil aký veľký je uhol, ktorý zviera stred Slnka- Zistil, že Slnko je 18 až 20-krát ďalej ako Mesiac od Zeme, a že má asi 1000-krát väčší objem ako Zem. Tento objav ho priviedol na myšlienku, že Zem obieha okolo Slnka, ktoré sídli v strede vesmíru. Aristarchos, rovnako ako Seleukos, pravdepodobne vedel tiež, že Zem sa otáča okolo svojej osi. Kvôli týmto myšlienkam býva označovaný za Kopernika staroveku.
Na čo ešte má rovinný uhol vplyv ? • Rovinný uhol zeme má vplyv aj na dlžku dňa. Iba dvakrát za rok, pri jarnej a jesennej rovnodennosti, svieti Slnko priamo na zemský rovník, a obe pologuľe sú tak ožarované rovnomerne. Na severnej pologuľi sa zväčšuje príklon k Slnku od jarnej rovnodennosti až do letného slnovratu . V okamžiku letného slnovratu je severná pologuľa natočená tak, že dostáva najviac slnečnej energie za celý rok, zatiaľ čo južná pologuľa najmenej. Od letného slnovratu do jesennej rovnodennosti slnečného žiarenia ne severnej pologuli ubúda a na južnej pribúda v súlade s tým, ako sa Slnko blíži k rovníku. Pri jesennej rovnodennosti Slnko prekročí rovník a rovnaký vývoj pokračuje až do zimného slnovratu , kedy dopadá najviac slnečného žiarenia na južnú, najmenej na severnú pologuľu. Po zimnom slnovrate sa Slnko opäť začne presúvať smerom k rovníku. Toto pravidelné každoročné striedanie určuje podnebie všetkých oblastí na Zemi.
Letný slnovrat 21. júna • Letný slnovrat je jav, kedy Slnko vrcholí v nadhlavníku na obratníku Raka. Znamená to, že slnečné lúče dopadajú kolmo na 23,5° rovnobežku severnej geografickej šírky. Je pomenovaný podľa ročného obdobia, ktoré spôsobuje na severnej pologuli. • Tento jav je spôsobený sklonom zemskej osi a obehom zemské hot elesa okolo Slnka. V čase letného slnovratu začína na severnej pologuli leto , na južnej pologuli zima.
Zimný slnovrat 21. decembra • Zimný slnovrat je astronomický termín pre okamih, kedy má Slnko vrcholí v nadhlavníku na obratníku Kozorožca. jav je spôsobený sklonom zemskej osi a obehom Zeme okolo Slnka. V čase zimného slnovratu začína na severnej pologuli zima a na južnej pologuli leto.
Rovnodennost Jarná – 20. marca Jesenná – 23. septembra • Rovnodennosť je astronomický termín pre okamih, keď má Slnko voči svetovému rovníku nulovú deklináciu a slnečné lúče dopadajú v mieste rovníku kolmo na zemský povrch. V okamihu rovnodennosti sa Slnko nachádza v jarnom alebo jesennom bode. • Tento jav je spôsobený sklonom zemskej osi a obehom zemského telesa okolo Slnka. V čase jarnej rovnodennosti je na severnej pologuli jar a na južnej pologuli jeseň. V čase jesennej rovnodennosti je na severnej pologuli jeseň a na južnej pologuli jar.
Prečo si vždy položíme zopár základných otázok?? • Tu je len jeden, a veľmi jednoduchý dôvod... • Pretože každý chce byť ako
