Všeobecná ekonomická teória

1. Všeobecná ekonomická teória Prednáška Dejiny ekonomických teórií

2. Obsah • Antika • Merkantilizmus • Klasická ekonómia • Neoklasická ekonómia • Keynessiánska ekonómia • Post a Neokeynessiánstvo • Monetarizmus • Nové prúdy ekonomických škôl

3. Ekonómia a ekonomika • Ekonómia ako veda vznikla v období medzi 15. - 17. stor. • Rozvíja sa však už v období antiky, teda v období starovekej grécko-rímskej kultúry • Ekonómia sa zaoberá ekonomikou !!

4. Antika • uvažuje o ekonomickom myslení ako o produkte otrokárstva • Delenie na grécke (bohatšie obsahom a metódami) a rímske

5. Grécky výklad • Homér spôsoby vytvárania bohatstva: • vojnou, daňou,čiastočne obchodom. • Hesiodospatriarchálne hospodárstvo, teda výroba pre vlastnú spotrebu. • Solónzáklady aténskej demokracie, tzv. „ľudového snemu“. • Xenofont zaviedol pojem „Oikonomikus“. • PlatónKategorizoval stavy spoločnosti • Aristotelesbohatstvo je chápané ako suma úžitkových hodnôt

6. Rímskyvýklad - otrokárstvo • Vznik latifundií (veľkostatkov) • vznikajú kolonáty (pozemky oslobodeného otroka) • vznik lumpenproletariátu (osoby žijúce z milodarov štátu) • Markus Aurelius Cicero predstaviteľ peňažných magnátov - optimátov

7. Učenie kanonistov • spadá do obdobia Ríma, vzniká však v nových hospodárskych podmienkach, v období prechodu antiky do stredoveku. • Je to aj obdobie vzniku hierarchie v spoločnosti: • feudál - má ekonomickú a politickú moc, • kniežatá, baróni, rytieri, - nižšia šľachta, • nevoľníci (drobní poľnohospodári).

8. Kanonisti • Tomáš Akvinský • Teória spravodlivej ceny - deľba práce • Spravodlivá cena: • vyjadruje náklady a prácu vynaložené na výrobu • určuje postavenie výrobcu. Kanonisti pripúšťali umiernený, ale odsudzovali vysoký zisk.

9. Merkantilizmus 15. - 18. stor. Štádiá: • ranný merkantilizmus • rozvinutý merkantilizmus • zrelý merkantilizmus • rozpad merkantilizmu

10. Učenie merkantilistovprotekcionistická hospodárska politika • Chrematistika - tvorba peňazí peniazmi Tézy merkantilistov: • bohatstvo = peniaze, • výroba = predpoklad vytvorenia bohatstva, • zdroj bohatstva = obeh, • obeh = zdroj zisku, • zahraničný obchod zväčšuje množstvo peňazí v krajine.

11. Klasická ekonómia17. - 18. stor • Začiatky kapitalistického spôsobu výroby. • William Petty

12. William Pettyteórie • Pettyho teória mzdy - základ mzdy vidí v minime existenčných prostriedkov pre robotníka. • Pettyho teória renty - odlišuje rentu pozemkovú a rentu peňažnú. Rentu chápe ako nadbytok hodnoty nad výrobnými nákladmi. Pozemková renta je skutočná forma nadhodnoty. Rozoznáva rentu ako dôchodok z vlastníctva pôdy a diferenciálnu rentu z polohy pôdy a z rozdielnej prirodzenej úrodnosti pôdy.

13. Pettyho teória peňazí: • peniaze v bohatstve tvoria len malú časť, • problémy s držbou sa kumulujú predovšetkým pri ich množstve.

14. Fyziokratizmus Quesnay • spravodlivá (pravdivá cena) je určovaná prácou vynaloženou na výrobu tovaru. • reakcia na merkantilistický systém • bohatstvo plynie z výroby, nie zo získavania drahých kovov, • bohatstvo pochádza len z poľnohospodárskej výroby, nie z obchodu.

15. Adam Smith „Práca je zdroj bohatstva“ • Produktivita práce závisí od deľby práce, mzda je súčasť národného produktu, zdrojom bohatstva je výroba tovaru. • Teória hodnoty a peňazí: Peniaze chápe ako výmenný prostriedok. Smith nevidel rozdiel medzi kovovými a papierovými peniazmi. Peniaze sú tovar, ktorý je oddelený od ostatných ako nástroj výmeny.

16. Prirodzená cena = výrobné náklady + zisk • Trhová cena osciluje okolo ceny prirodzenej. • Rentu a úrok charakterizoval ako dôchodok z vlastníctva, mzdu a podnikateľský zisk ako dôchodky z práce.

17. David Ricardo • „Základy politickej ekonómie a zdaňovania“ • Teória hodnoty: hodnota je nepriamo úmerná produktivite práce, hodnota sa rozkladá na dôchodky. • Kvantitatívna teória peňazí: rast množstva peňazí v obehu vyvoláva rast cien tovarov a jeho zmenšovanie pokles cien tovarov.

18. David Ricardo • Mzda je určovaná pohybom robotníckej vrstvy. Rast miezd dáva podnet rastu robotníkov (množeniu), čo vedie k rastu ponuky práce, a tým k zníženiu miezd. • Zisk: tovar sa predáva za hodnotu určovanú pracovnou dobou, odpočíta sa z nej mzda a zvyšok tvorí zisk. • Renta:Renta je mimoriadnym ziskom. Vývojom kapitalizmu zisk z nej klesá.

19. Jean Baptiste Say a poklasická ekonómia • (skúmal vzájomný vzťah dopytu a ponuky) – každá ponuka si vytvára svoj dopyt – zástanca myšlienok „laissez-fair“. • ponuka určuje dopyt a nie naopak

20. Neoklasická ekonómia • nadväzuje na Sayov zákon trhu, keď predpokladá existenciu dokonalej konkurencie, ktorá má zaručiť racionálne rozhodovanie spotrebiteľov a výrobcov, a tým optimálne fungovanie ekonomiky. Neoklasická ekonómia vznikla v roku 1850, teda v období premeny predmonopolnéhokapitalizmuna monopolistický kapitalizmus.

21. Rozdiely medzi klasickou a neoklasickou ekonómiou • Neoklasici: zástanci liberalizmu, skúmali dopyt zo strany spotrebiteľa, trhové hospodárstvo si podľa neoklasikov samočinne pomôže s krízy, ústrednou postavou skúmania je spotrebiteľ, mikroekonomický prístup, prechádza z politickej na čistú ekonómiu, opustila skúmanie agregátnych veličín .

22. Teória hraničného úžitku • Hraničná užitočnosť je daná dvoma faktormi: • ako chce spotrebiteľ uspokojiť svoju potrebu, • akým množstvom spotrebného predmetu spotrebiteľ disponuje. • Hodnota je pomyselný jav, ktorým sa riadi informáciami vybavený racionálne jednajúci hospodársky subjekt „homo economicus“.

23. Gossenove zákony • Zákon nasýtenia potrieb hovorí o klesajúcom úžitku pri stúpajúcom uspokojovaní potrieb. • Zákon o rovnomernom uspokojovaní potrieb potreby neuspokojujeme až po bod nasýtenia prvej, druhej a potom tretej, ale potreby sa snažíme uspokojiť tak, aby všetky boli uspokojené a nasýtené. • Zákon o vzťahu medzi pôžitkom a námahou s práce vykonávaním práce zvyšujeme úžitok dokiaľ pôžitok, ktorý práca poskytuje je vyšší ako bolesť, ktorú práca spôsobuje („slasť nad strasť“).

24. Keynessiánska ekonómia • nová makroekonómia. Etapy vývoja: • 19. stor. - rozvoj trhových ekonomík založených na kapitalistických vzťahoch v podmienkach voľnej konkurencie, • 20. stor. - kapitalistická ekonomika zreteľnejšie ukazuje protirečenia – nástup nedokonalej konkurencie, vznik monopolov, ďalšie rozpory, • 1910 -1920 - stagnácia hospodárstva (recesia), vznik teórií na riešenie nových problémov.

25. J. M. Keyness • Bol odporcom návratu k zlatému štandardu • Bretton-Woods - navrhol zavedenie medzinárodnej menovej jednotky „bancor“, základ pre SDR (special drawning rights).

26. Monetarizmus Monetarizmus nie je považovaný za samostatnú ekonomickú školu. Ako hlavné dôvody je možné uviesť nasledovné: • vyvíja sa so začiatkom samotnej chicagskej ekonomickej školy, • je proti keynessiánstvu a proti protekcionistickej hospodárskej politike, • je vnútorne diferencovaným smerom, • existujú v ňom odlišné názory na ekonomické aspekty teórie a jej aplikáciu do hospodárskej politiky.

27. Tvrdenia monetaristov Existuje tesný vzťah medzi zmenami ponuky peňazí a zmenami nominálneho dôchodku (HDP). Zmeny v množstve peňazí v obehu vyvolajú zmeny v nominálnom dôchodku (HDP). Zmeny nominálneho dôchodku (HDP) sa najneskôr so spozdením 6-9 mesiacoch prejavujú ako zmeny reálneho dôchodku (HDP). Po zmenách HDP prichádzajú po 6-9 mesiacov zmeny v cenovej hladine. Pomer medzi nominálnym dôchodkom (HDP) a medzi zmenami ponuky peňazí, nie je vždy rovnaký. V krátkodobom období zmeny v ponuke peňazí ovplyvňujú hlavne produkciu, v dlhodobom období cenovú hladinu.

28. Tvrdenia monetaristov Inflácia je vždy a všade len peňažný jav, jej príčinou môže byť len zvýšenie množstva peňazí v obehu. Výdavky vlády pôsobiace inflačne je napr. financovanie zvyšovaním množstva peňazí v obehu. Zmeny v množstve peňazí v obehu zapríčiňujú, že úroková miera rastie, resp. klesá. Pokles v dôsledku zmien na trhoch aktív a rast v dôsledku zmien na trhoch tovarov a služieb.

29. Tvrdenia monetaristov Inflácia je vždy a všade len peňažný jav, jej príčinou môže byť len zvýšenie množstva peňazí v obehu. Výdavky vlády pôsobiace inflačne je napr. financovanie zvyšovaním množstva peňazí v obehu. Zmeny v množstve peňazí v obehu zapríčiňujú, že úroková miera rastie, resp. klesá. Pokles v dôsledku zmien na trhoch aktív a rast v dôsledku zmien na trhoch tovarov a služieb.

30. Tvrdenia monetaristov Úroková miera nie je považovaná za spoľahlivý ukazovateľ pre uskutočňovanie monetaristickej politiky. Fungovanie prevodového mechanizmu – zmeny v peňažnej zásobe vyvolávajú narušenie potrebnej štruktúry portfólia ekonomických subjektov. Snaha o obnovenie pôvodnej štruktúry portfólia vyvoláva zmeny v dopyte po aktívach a zakladá nerovnováhu na trhoch aktív. Dôsledkom toho je zmena relatívnych cien aktív. Zmeny v cenách finančných aktív vyvolávajú zmeny v úrokovej miere, čo má za následok zmeny v dopyte po tovaroch a službách. Zmeny vyvolávajú zmeny dokiaľ sa nevytvorí rovnováha.

31. Nové prúdy ekonomických škôl • Monetarizmus II.1950 - ... deficitné financovanie štátneho rozpočtu • Škola racionálnych očakávaní: • ceny sa prispôsobujú tak, aby na trhu nevznikal prebytok ani nedostatok, • pri uskutočňovaní hospodárskych sa zvažujú dostupné informácie, • vláda má nad trhom malú moc, • statické modely nemôžu predvídať účinky novej vládnej politiky, • účinná vládna politika stabilizácie musí byť postavená na prekvapivej stratégii.

32. Nové prúdy ekonomických škôl • Škola verejnej voľby • Využitie matematických metód v ekonómii • Lineárne programovanie • Medziodvetvová analýza • Makroekonometria • Teória hier • Škola ekonómie ponuky • Teórie medzinárodných ekonomických vzťahov

33. Ďakujem Vám za pozornosť.