Slovenský raj

1. Slovenský raj Národný park Slovenský raj sa nachádza vo východnej časti Slovenska, r. 1964 bol vyhlásený za chránenú krajinnú oblasť a v r. 1988 bol Nariadením vlády SR prekategorizovaný na národný park. Má rozlohu 19 763 ha a ochranné pásmo 13 011 ha.     Pôvodne bola celá oblasť národného parku veľkým plošným celkom, ktorý postupne toky riek (Hornád, Hnilec) a potokov (Veľký Sokol, Suchá Belá, Biely potok) rozkrájali na niekoľko väčších i menších plošín (Glac, Geravy). Menšie toky vytvorili za tisícročia pre Slovenský raj tak charakteristické rokliny s vodopádmi (Kyseľ, Piecky, Sokolia dolina, Zejmarská roklina).     Na plošinách sa nachádzajú mnohé krasové javy - závrty, škrapy, podzemné jaskyne a diery (Dobšinská ľadová jaskyňa, Stratenská jaskyňa, Medvedia jaskyňa, Čertova diera).     V bezprostrednej blízkosti národného parku sa nachádzajú obce s historickými pamiatkami (Spišská Nová Ves, Markušovce, Spišský Štvrtok) a turistické strediská (Čingov, Kláštorisko, Podlesok, Dedinky) s možnosťou ubytovania. Z ubytovacích stredísk je možné robiť celodenné výlety do širšieho okolia (Levoča, Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Pieniny, Spišský hrad, Plejsy, Chrám sv.Jakuba v Levoči).

2. Prielom Hornádu • Prielom Hornádu je približne 16 km dlhý úsek horného toku rieky Hornád od ústia Veľkej Bielej vody po Smižany. Hornád tu vytvoril kaňonovité údolie, brehy ktorého spadajú z bočných hrebeňov a vrchov miestami s vyše 300 m výškovým rozdielom. Vďaka svojej turistickej histórii má Prielom Hornádu zvláštne postavenie medzi prírodnými hodnotami Slovenského raja.     Predchodca Hornádu na konci mladšieho neogénu tiekol po plochom dne dnešnej Hornádskej kotliny približne o 150 m vyššie. V období na rozhraní mladšieho neogénu a štvrtohôr sa územie Slovenského raja začalo zdvíhať, kým dno Hornádskej kotliny klesať. Hornád sa začal zarezávať do podložia svojho toku a tak vznikol nielen on, ale aj naň nadväzujúce prítoky ( Lesnica, Veľká Biela voda, Biely potok) s menšími prítokmi s vodopádmi a kaskádami, ktoré do nich stekajú zo svahov planiny Glac.     Prvý prechod Prielomom Hornádu po jeho zamrznutej hladine sa uskutočnil vo februári 1906. V júli 1906 sa B.Hajtsch a L.Hajtsch na primitívnej plti splavili tokom Hornádu od Hrabušíc (Hrdlo Hornádu) po Smižany (vyústenie Hornádu pri Smižanskej Maši).     Prielom Hornádu nebol po celej svojej dĺžke priechodný. Až roku 1960 sa začalo s výstavbou lanovej lávky v ústí Kláštorskej rokliny a roku 1974 sa ukončila etapovitá výstavba "chodníka Horskej služby". Na tomto chodníku je zabudovaných 7 kovových mostíkov a lávok, približne 320 m reťazí v exponovaných skalných stenách, 140 stúpačiek a približne 70 m drevených lávok. PRÍSTUP: Peši zo Spišskej Novej Vsi, Smižian, Spišských Tomášoviec, Letanoviec, Hrabušíc a Dediniek. OKOLIE: Čingov, Tomášovský výhľad, Kláštorská roklina, Letanovský mlyn, Podlesok, Kláštorisko a dolina Bieleho potoka.

3. Veľký Sokol • Mohutná a dlhá tiesňava na západnom okraji planiny Glac. Ukončuje ju romantická Róthova roklina, pomenovaná po jednom z priekopníkov turistiky v Slovenskom raji. Oba brehy tiesňavy vytvárajú skalné svahy často až 300 m vysoké.     Prvý úplný prechod sa uskutočnil 20.8.1898 skupinou prof. M. Rótha, dr. N. Filarského a M. Karolinyho. O mesiac neskôr tá istá skupina doplnená umeleckým fotografom V. Forbergerom prešla tiesňavou druhýkrát. Fotografie V. Forbergera boli prvými zábermi z tiesňav Slovenského raja.     Roku 1956 namontovali členovia Horskej služby v tiesňave prvé kovové rebríky. Na začiatku Róthovej rokliny je umiestnená pamätná tabuľa.

4. Suchá Belá • Jedna z najromantickejších tiesňav Slovenského raja. Voda ňou pretekajúca pramení na severnom okraji planiny Glac. Jej tok oddeľuje od seba masív Vtáčieho hrbu a Rumanovej. Do Veľkej Bielej vody ústí priamo v stredisku Podlesok.     História turistického objavovania Suchej Belej sa začína roku 1900, keď skupina pod vedením prof. M.Rótha sa dostala až k Misovým vodopádom. Roku 1908 vyznačkovali a upravili k nim turistický chodník. V marci 1910 skupina pod vedením A.Mervaya prešla po prvýkrát v zime celou tiesňavou. Úplne, vrátane Rokliny Misových vodopádov, ju sprístupnili členovia Horskej služby roku 1957.     Vodopády v slede postupu: Misové vodopády, Roklina Misových vodopádov, Roklina, Okienkový vodopád, Korytový vodopád, Bočný vodopád, Kaskáda.

6. Biely potok • Biely potok je pravostranný prítok Hornádu, ktorý má prameniská približne vo výške 900 m na severných svahoch Geravy, ohraničenej zo severu Holým kameňom, Červenou skalou a Suchým vrchom. Na jeho hornom toku, ktorý sa nazýva Tomášovská Belá je účelová vodná nádrž Klauzy. Jej zadržané vody slúžili v minulosti k splavovaniu dreva až do Smižian.     Do Bieleho potoka ústia potoky vytvárajúce tiesňavy Kyseľ a Sokolia dolina. V triasových vápencoch, ktorými Biely potok preteká najmä na dolnom a strednom toku, vznikli kratšie kaňonovité úseky. V ľavostranných svahoch, vo východných skalnatých svahoch zrázov planiny Glac, sa nachádzaju priestory Medvedej jaskyne a Zlatej diery. Podstatná časť doliny Bieleho potoka je súčasťou Štátnej prírodnej rezervácie Kyseľ.

8. Glac • Najrozsiahlejšia planina v Slovenskom raji, dosahujúca najväčšiu výšku 1061 m nad bývalou horárňou Glac. V jej svahoch su vyerodované prakticky všetky najatraktívnejšie tiesňavy Slovenského raja - na východe Kyseľ a Sokolia dolina, na západe Veľký Sokol, Piecky, a na severe Suchá Belá, Kláštorská roklina a Zelená dolina (turisticky neprístupná). Okrem množstva povrchových krasových útvarov na poľanách sa vo východných svahoch nad údolím Bieleho potoka nachádzajú najznámejšie jaskyne planiny Glac - Medvedia jaskyňa a Zlatá diera.     Na planinu Glac a jej výbežky vyúsťuje podstatná časť značkovaných chodníkov v Slovenskom raji a vytvára tak z nej ústredný orientačný priestor územia.

9. Geravy • Rozľahlá planina na juhu Slovenského raja s veľkým množstvom povrchových krasových útvarov, ktorej ohraničenie tvoria vrcholy Suchého vrchu, Červenej skaly, Holého kameňa a Gačovskej skaly. Tvorí ju súbor horských lúk a polianok s lesíkmi a hájikmi slúžiacimi ako úkryt drobnej zvere.     Severné svahy sú prevažne husto zalesnené, pozvoľne klesajú do dolín a tvoria záver doliny Bieleho potoka. Južné svahy strmými zrázmi padajú do údolia Hnilca. Na Geravách je hustá sieť udržiavaných lyžiarskych bežeckých tratí (Memoriál Jozefa Šlejzáka) a lyžiarske vleky umožňujúce základný lyžiarsky výcvik na nenáročných svahoch. Roku 1964 sa tu uskutočnil IX.zraz turistov SNP.

10. Kyseľ • Tiesňava na východnom okraji planiny Glac, medzi hrebeňmi Pircu a Čertovej Sihote. Na dĺžke približne 1,5 km má spád približne 180 m. Na rázcestí v Kyseli sa delí na Veľký, Malý a Vyšný Kyseľ.     Z turistického hľadiska je zaujímavá história objavovania tiesňavy. Aj keď Kyseľ bol najbližšie k vtedajšiemu turistickému centru - Spišskej Novej Vsi - trvalo veľa rokov, kým priekopníci dosiahli úplny prechod touto tiesňavou. Dňa 27.6.1900 sa uskutočnila prvá objavná túra, ale celou tiesňavou sa podarilo prejsť až 25.8.1907 Kazimírovi Kozlovskému so spoločníkmi. Roku 1925 pracovníci Rušňového depa v Spišskej Novej Vsi umiestnili v tiesňave prvé kovové mostíky a rebríky. Roku 1975 členovia Horskej služby sprístupnili dovtedy obchádzaný úsek nad Obrovským vodopádom.     V dňoch 16.-17.7.1976 vypukol pri ústi tiesňavy do Bieleho potoka požiar, ktorý postupne zachvátil celú stranu na ľavom brehu Kyseľa (svah Pirca). Požiaru podľahlo vyše 30 ha lesa. Z tohto dôvodu sa až do odvolania prechod tiesňavou zakazuje pre mimoriadne nebezpečenstvo padania skál a zhorených stromov. V tiesňave sa z bezpečnostných dôvodov demontovali rebríky a verejnosti je prístupná iba náhradná trasa vedúca požiarom nezasiahnutou častou (prístupná časť), Malý a Veľký Kyseľ. •     Vodopády (v slede postupu): Kyseľ (neprístupná časť): Barikádový, Kaplnkový, Roklina, vodopád v Temnici, Obrovský vodopád. Kyseľ (prístupná časť): Karolínyho vodopád. Malý Kyseľ: Malý vodopád, Machový vodopád. Veľký Kyseľ: Pawlasov vodopád, vodopád Ochrancov prírody, vodopád v Bariére.

12. Piecky •   Vápencová tiesňava v severozápadnej časti opisovaného územia. Potok pramení v západných svahoch Glacu, ústi do Veľkej Bielej vody pri osade Píla. Dolný tok až po rozvetvenie sa nazýva aj Bielou dolinou. Prvý prechod tiesňavou sa pripisuje A.Mervayovi so spoločníkmi v roku 1911.     Vodopády v smere postupu: Veľký vodopád, Kaskády, Terasový vodopád.

14. Sokolia dolina • Sokolia dolina je jedna z najdivokejších tiesňav Slovenského raja a nachádza sa na východných okrajoch planiny Glac.     Sokolia dolina bola turisticky objavená ako jedna z posledných. Prvý prechod (obojsmerne) sa uskutočnil v apríli 1910. L.Rokfalussy so spoločníkmi prešli tiesňavou zdola a A.Mervay so spoločníkmi zhora z planiny Glac. Roku 1912 zaznamenali prvý zimný prechod. Roku 1913 ju po prvý raz vyznačkovali. V období 1979-1981 sa prechodová trasa úplne prestavala, najvýznamnejšou je úprava prechodu Závojovým vodopádom (najvyšši v Slovenskom raji). Na rozdiel od pôvodného obchádzania exponovaným traverzom, sa dnes úsekom prechádza priamo, vyše 80 m dlhou sústavou rebríkov, mostíkov a stúpačiek.     Vodopády v slede postupujú: Bočný, Skalný, Závojový, Vyšný.     Sokolia dolina je súčasťou štátnej prírodnej rezervácie Kyseľ. Prechod je iba po značkovaných chodníkoch.

15. Zejmarská roklina • Zejmarská roklina je sprístupnená tiesňava v južnej časti Slovenského raja vytvorená tokom, ktorý steká z planiny Geravy. Potok, ktorý ňou preteká, ústi do Hnilca pod osadou Mlynky-Biele Vody. Jeho hlavným zdrojom je výdatná vyvieračka Zejmarská studňa.     Potok vytvára niekoľkostupňovú sústavu vodopádov pomenovanú na počesť kpt.Jána Nálepku (hrdina z bojov v Rusku počas 2. svetovej vojny), ktorý pôsobil v osade Biele Vody ako učiteľ. Tiesňavu sprístupnili členovia Horskej služby roku 1963.

16. Dobšinská ľadová jaskyňa • Tento chránený prírodný výtvor je jeden z najvzácnejších a najpozoruhodnejších prírodných javov u nás.     Objavil ju 15.7.1870 banský inžinier E. Ruffinyi so spoločníkmi. Už 1871 ju sprístupnili verejnosti. 1887 bola prvou jaskyňou v Európe s elektrickým osvetlením.     Vchod do jaskyne je v severnom úbočí vrchu Duča vo výške 969,5 m, dĺžka jaskyne dosahuje 1232 m. Priestory jaskyne od vstupného otvoru postupne klesajú, čo spolu so severnou orientáciou umožňuje v zimnom období klesanie studeného vzduchu a celkové podchladenie priestorov. V letnom období sa zase teplejší vzduch s menšou špecifickou hmotnosťou nemôže dostať do jaskynných priestorov, čím sa priemerná teplota v jaskyni udrží pod hodnotou 0 °C po celý rok.     Dlhodobým opakovaním tohto cyklu vzniklo zaľadnenie jaskynných priestorov. Bohatá výzdoba má útvary do značnej miery vytvarované prúdením vzduchu.     Celkový objem ľadu sa odhaduje na cca 110 000 m3.

19. Medvedia jaskyňa • Vyhlásená: r.1972 ako Chránený prírodný výtvor, r.1995 ako Prírodná pamiatka Rozloha ochranného pásma: 188,39 ha Katastrálne územie: Hrabušice Okres: Spišská Nová Ves Dôvod zriadenia chráneného územia: Jaskyňa s kvapľovou výzdobou, v ktorej sa našli kosti jaskynného medveďa. Jaskyňa má veľký vedecko-výskumný význam.       Nie je verejnosti prístupná.

20. Jaskyňa čertova diera • Vyhlásená: r.1981 ako Chránený prírodný výtvor, r.1995 ako Prírodná pamiatka Rozloha ochranného pásma: plocha Národnej prírodnej rezervácie Kyseľ Katastrálne územie: Letanovce Okres: Spišská Nová Ves Dôvod zriadenia chráneného územia: Významná archeologicko-paleontologická lokalita, bez kvapľovej výzdoby. Jaskyňa je dlhá 45 m. Podľa archeologických správ bola jaskyňa obývaná v eneolite i v halštate.       Jaskyňa nie je verejnosti prístupná.

21. Spišská Nová Ves • Kultúrno-spoločenské, administratívne a hospodárske centrum, stredisko Spiša. Mesto vzniklo gotickou zástavbou okolo západo-východnej obchodnej cesty z obci Iglov a Villa Nova. Prvá písomná zmienka je z roku 1268. Mesto malo účasť v spoločenstve Spišských Sasov a bolo 360 rokov v zálohu u Poľského kráľa. Bolo sídlom provincie XVI Spišských miest a centrom priemyselnej výroby, obchodu, remesiel (zvonolejárstva), baníctva a hutníctva.     V meste je rímsko-katolícky farský kostol z polovice 14.storočia s najvyššou vežou na Slovensku (87m), klasický evanjelický kostol z konca 18.storočia, meštianske a remeselnícke domy na najväčšom šošovkovitom námestí na Slovensku, klasistická budova radnice - sídlo magistrátu, secesná budova Reduty z prelomu 19. a 20. storočia - sídlo Spišského divadla, provinčný dom z roku 1763 - sídlo Spišského múzea.

22. Markušovce • Obec Spiša, ktorá vznikla ako strážna a hraničná obec asi v 12. storočí. V obci je gotický kostol sv. Michala z 13. storočia so zachovanými časťami hradu. Obec sa neskôr stala sídlom rodiny Mariassyovcov, ktorí tu dali postaviť renesančný kaštieľ, neskôr rokokovo prestavaný. V kaštieli je expozícia historického nábytku.     Okolo kaštieľa je francúzsky park s rokokovým letohrádkom Dardanely s expozíciou klávesových hudobných nástrojov.     Neďaleko Markušoviec na svahu nad tokom rieky Hornád sa nachádza ojedinelý skalný útvar - Markušovský skalný hríb.

23. Spišský Štvrtok • Obec leží na dôležitej historickej križovatke Spiša. V katastri obce na Myšej Hôrke je archeologické nálezisko otomanskej kultúry.     Prvá zmienka o obci je z roku 1263, neskôr po roku 1412 bola sídlom provincie XVI Spišských miest (tých, ktoré neboli v Poľskom zálohu). V roku 1672 tu bol založený kláštor rehole minoritov. V obci je gotický kostol s románskými detailami z 13.storočia. Je tu najkrajšia gotická kaplnka na Slovensku z roku 1473 - kultúrna pamiatka.

24. Čingov • Stredisko cestovného ruchu a letovisko Novovešťanov v kotline rieky Hornád. Nachádza sa tu aj významné archeologické nálezisko (slovanské osídlenie Hradisko).

26. Kláštorisko • Jediné stredisko turistiky, nachádzajúce sa vo vnútri územia Národného parku Slovenský raj. Prvá turistická útulňa tu bola postavená v roku 1923.     Na kláštorisku sa nachádzajú rekonštruované ruiny kartuziánskeho kláštora z prelomov 13. a 14. storočia.

27. Podlesok • Významné turistické stredisko v západnej časti Slovenského raja v údolí Veľkej Bielej vody na začiatku Prielomu Hornádu a pri ústí rokliny Suchá Belá. Vhodné východisko na túry do roklín Slovenského raja.

29. Dedinky • Obec v Hnileckej doline pri brehoch vodnej nádrže Palcmanská Maša vznikla v roku 1933 zlúčením obcí Imrichovce a Štefánovce.

30. Levoča •   Súčasné mesto je mestskou pamiatkovou rezerváciou a vzniklo po tatárskom spustošení lokality v polovici 13. storočia. Postupne sa stalo najvýznamnejším mestom spišského etnika. Od roku 1271 bolo sídlom samosprávy 24 spišských miest. Bohatstvo mesta dokumentujú historické gotické a renesančné stavby. Levoča bola kultútnym centrom reformácie na Slovensku. Od roku 1624 pracovala v meste tlačiareň. Úpadok mesta nastal za protihabsburských povstaní v 17. storočí.     V 40. rokoch 19. storočia bola Levoča strediskom Slovenského národného hnutia štúrovskej generácie. Tu po prvýkrát zaznela slovenská časť hymny „Nad Tatrou sa blýska".     Levoča patrí svojimi historickými stavebnými pamiatkami k najvýznamnejším mestám na Slovensku. Na historickom námestí je viac ako 50 gotických, renesančných a ranobarokových patricijských domov s arkádovitými vnútornými dvormi. Po obvode historického jadra sú zachovalé časti gotických mestských opevnení zo 14. a 15. storočia v dĺžke 2 km. Reštaurované sú viaceré bašty, veže, Košická a Menhardtovská brána.     Architektonicky zaujímavú radničnú budovu postavili koncom 15. storočia v gotickom štýle a začiatkom 17. storočia ju prestavali v renesančnom štýle. Na južnej fasáde má alegorické fresky. Zvonica z rokov 1656-1661, zbarokizovaná v 18. storočí, je novou strechou spojená s radnicou. Dnes je v budove radnice umiestnené Spišské múzeum. Pred radnicou je klietka hanby z roku 1600. Chrám sv.Jakuba - národná kultúrna pamiatka a druhý najväčší kostol na Slovensku - postavený pred rokom 1400, ku koncu 15. storočia upravený v neskorogotickom štýle. Je v ňom mimoriadne cenný neskorogotický interiér a niekoľko fresiek z konca 14. storočia. Veľmi pozoruhodný je predovšetkým jeho hlavný oltár, vysoký 18,6 m a široký 6 m, pochádzajúci zo začiatku 16. storočia. Sochárska časť pochádza z dielne Majstra Pavla z Levoče. V strede oltára je skriňa so sochami Madonny s dieťaťom (2,47 m), sv. Jakuba st. (2,32 m) a sv. Jána Evanjelistu (2,30 m), na krídlach sú reliéfy, pri zatvorení tabuľové maľby. V predele je skupina Poslednej večere. Celý interiér kostola, veľmi dobre zachovalý, je v podstate múzeom sakrálneho umenia stredoveku. Pozoruhodné sú najmä gotické krídlové oltáre s plastikami a maľbami a jednotlivé sochy. Hlavný oltár je najvyšším dreveným neskorogotickým oltárom na svete. Dielo Majstra Pavla z Levoče je národnou kultúrnou pamiatkou.     Z meštianskych domov na námestí medzi najzaujímavejšie patrí renesančný tzv. Thurzov dom. Vznikol v 16. storočí spojením dvoch gotických domov. Pozornosť upúta sgrafitovou fasádou a štítkovou atikou. Zo sakrálnych stavieb je ďalej cenný gotický minoritský kostol s kláštorom zo 14. storočia pri mestských hradbách, s gotickými nástennými maľbami zo 14. a 15. storočia a s barokovým interiérom. Kostol sv. Ducha a kláštor minoritov sa nachádza pri Košickej bráne a pochádza z roku 1747.

32. Ďakujem za pozornosť .