1 / 20

S v i a t o s t n á e k o n ó m i a

S v i a t o s t n á e k o n ó m i a.

halle
Download Presentation

S v i a t o s t n á e k o n ó m i a

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. S v i a t o s t n á e k o n ó m i a V deň Turíc vyliatím Ducha Svätého Cirkev bola predstavená svetu. Darom Ducha sa začína nové obdobie vo vysluhovaní tajomstva": obdobie Cirkvi, v ktorom Kristus zjavuje, ohlasuje, sprítomňuje, odovzdáva a vykonáva svoje dielo spásy prostredníctvom liturgie svojej Cirkvi, "kým nepríde" (1 Kor 11,26). V tomto období Kristus už žije a účinkuje vo svojej Cirkvi a s ňou novým spôsobom vhodným pre toto nové obdobie. Účinkuje cez sviatosti; spoločná tradícia Východu a Západu to nazýva "sviatostnou ekonómiou". Táto spočíva v odovzdávaní, (alebo "vysluhovaní") plodov veľkonočného tajomstva Krista v slávení "sviatostnej" liturgie Cirkvi.

  2. Liturgia Cirkvi • Všetko to, čo Boh urobil v dejinách pre človeka (teda zjavenie Boha a zbožstvenie človeka, ako sme to videli v našej schéme), môžme nazvať Tajomstvom spásy alebo Ekonómiou spásy. Toto Božie dielo má svoje vyvrcholenie vo Veľkonočnom Tajomstve Smrti a Zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Toto tajomstvo Krista Cirkev ohlasuje a slávi vo svojej liturgii. • V liturgii, zvlášť vo svätej eucharistickej obete, sa totiž "uskutočňuje dielo nášho vykúpenia", a preto ona vo zvrchovanej miere prispieva k tomu, aby veriaci svojím životom zvýraznili a iným odhalili tajomstvo Krista a skutočnú povahu pravej Cirkvi. • Slovo "liturgia" v pôvodnom význame znamená "verejné dielo", "službu zo strany ľudu i v prospech ľudu". Kristus, náš vykupiteľ a veľkňaz prostredníctvom liturgie naďalej pokračuje vo svojej Cirkvi, s ňou a cez ňu v diele nášho vykúpenia. V liturgii sa zmyslovými znakmi vyjadruje a primerane každému z nich uskutočňuje posväcovanie človeka a tajomné telo Ježiša Krista, čiže hlava a jej údy, koná úplnú verejnú bohopoctu. • V krste sa stávame schopnými liturgie. Katechumeni prvých storočí odchádzali po liturgii slova.

  3. Sviatosti v pláne spásy Otec Syn Duch Svätý Otec Syn Duch Svätý Večný Život Stvorenie Slová a skutky Božie v dejinách Vtelenie Viera, nádej, láska Sviatosti Modlitba Zbožstvenie Zjavenie Bohočlovek – Ježiš Kristus – Vtelený Boží Syn Vykúpenie Smrť a Zmŕtvychvstanie Človek Človek

  4. Sviatosti a večný život • “Sviatosti sú účinnými znakmi milosti. Založil ich Kristus a zveril ich Cirkvi. Cez ne sa nám udeľuje jeho božský život. Viditeľné obrady, ktorými sa slávia sviatosti, naznačujú a uskutočňujú príslušné milosti, vlastné pre každú sviatosť. Prinášajú ovocie tým, ktorí ich prijímajú s potrebnými predpokladmi.”

  5. Symboly v ekonómii spásy • Symboly – spojenie viditeľného a neviditeľného • Symbol viery (Verímvboha) – vyjadrenie nevyjadriteľného (Lk: Mária zachovávala – symballousa – vo svojom srdci a premýšľala o nich, doslova ich „symbolovala“, teda ich zhromažďovala v srdci a videla v nich neviditeľné) • Symboly Starého Zákona - Vyvolený národ dostal od Boha rozličné znaky a symboly, ktorými sa vyznačoval jeho liturgický život: to nie sú už iba oslavy kozmických cyklov a spoločenských udalostí, ale znaky, symboly veľkých Božích činov v záujme jeho ľudu. Medzi liturgickými znakmi Starej zmluvy môžeme spomenúť obriezku, pomazanie a posvätenie kráľov a kňazov, vkladanie rúk, obety a hlavne Veľkú noc. V týchto znakoch vidí Cirkev predobraz sviatostí Nového zákona.

  6. Vtelenie • Symboly sú tajomným «pripodobnením» neviditeľného a viditeľného, sú «tajomným zväzkom telesného a duchovného» (Ch. Péguy) • Centrálnym symbolom v tomto zmysle je tajomstvo Vtelenia, tajomstvo Slova, ktoré sa stalo telom, Neviditeľného, ktoré sa stalo viditeľným. • V centre Zjavenia, v Evanjeliu, vtelené Slovo uprednostňuje používať túto reč, ktorá je zo všetkých najviac vtelená. Staroveký kresťanský autor Dionýz Areopagyta napísal, že vidíme Ježiša samého „učiť Božiu vedu vo forme podobenstiev a odovzdávať nám božské tajomstvá v podobe Večere“. Symbolický teológ par excellence je teda sám Ježiš ako definitívny Zjavovateľ Boha. „V ňom prebýva telesne celá plnosť Božstva.“ (Kol 2, 9).

  7. Veľkonočné tajomstvo • "Toto dielo vykúpenia človeka a dokonalej oslavy Boha, ktorého predohrou boli veľké Božie skutky na ľude Starého zákona, uskutočnil Kristus Pán predovšetkým vo veľkonočnom tajomstve svojho požehnaného umučenia, zmŕtvychvstania a slávneho nanebovstúpenia, kde svojou smrťou našu smrť premohol a svojim zmŕtvychvstaním obnovil nám život. Lebo keď Kristus usnul na kríži, vyprýštilo z jeho boku obdivuhodné tajomstvo celej Cirkvi". Preto Cirkev vo svojej liturgii slávi predovšetkým veľkonočné tajomstvo, ktorým Kristus zavŕšil dielo našej spásy.

  8. Sedem sviatostí • "Cirkev je v Kristovi akoby sviatosťou, čiže znakom a prostriedkom dôverného spojenia s Bohom a jednoty celého ľudského pokolenia". • Celý liturgický život Cirkvi sa sústreďuje okolo eucharistickej obety a sviatostí. Cirkev má sedem sviatostí: krst, birmovanie (čiže pomazanie krizmou), Eucharistiu, pokánie, pomazanie nemocných, posvätenie kňazstva a manželstvo.

  9. Sviatosti Krista • KKC, 1114: "Pridŕžajúc sa učenia Svätých písem, apoštolských tradícií... a jednomyseľného súhlasu Otcov" vyznávame, že "sviatosti Nového zákona všetky založil náš Pán Ježiš Kristus". • "Sila, ktorá vychádzala "z Kristovho Tela", vždy živého a oživujúceho, a činy Ducha Svätého, ktoré pôsobia v jeho Tele, ktorým je Cirkev, to sú sviatosti - Božie veľdielo v Novej a večnej zmluve.

  10. Sviatosti Cirkvi • Sviatosti patria Cirkvi v tomto dvojakom zmysle: sú "skrze ňu" a "pre ňu". "Skrze Cirkev" sú, lebo ona je prostredníkom sviatostného účinkovania Krista, ktorý pôsobí v nej vďaka zoslaniu Ducha Svätého. "Pre Cirkev" sú lebo, oni "tvoria Cirkev", pretože ukazujú a sprostredkujú ľuďom tajomstvo spoločenstva Cirkvi s trojjediným Bohom.

  11. Sviatosti viery • "Sviatosti majú za cieľ posväcovanie človeka, výstavbu Kristovho tela a konečne vzdávanie úcty Bohu. Ako znaky majú okrem toho poučujúcu funkciu; vieru nielen predpokladajú, ale ju aj udržujú, posilňujú a vyznávajú slovami a činmi. Preto sa nazývajú sviatosťami viery".

  12. Sviatosti spásy • Ak sa sviatosti slávia dôstojne vo viere, prinášajú aj milosti, ktoré naznačujú. Sú účinné, pretože v nich účinkuje sám Kristus: pôsobí vo sviatostiach, aby udelil milosť, ktorú sviatosť naznačuje. Otec vždy vyslyší modlitbu Cirkvi svojho Syna, ktorá v epikléze každej sviatosti vyslovuje svoju vieru v silu Ducha. Ako oheň premení na seba všetko, čoho sa dotkne, tak aj Duch Svätý premieňa na Boží život to, čo sa podriadi Jeho sile. • Cirkev učí, že pre veriacich sú sviatosti Nového zákona "nevyhnutné pre spásu". "Posväcujúca milosť" je milosť Ducha Svätého, udelená Kristom a vlastná pre každú sviatosť. Duch ozdravuje a pretvára tých, ktorí ju prijímajú, tak ich pripodobňuje Božiemu Synovi. Ovocie sviatostného života je v tom, že Boh, skrze Ducha ich prijíma za svoje deti a ich život spája so životom Ježiša Krista.

  13. Účinnosť sviatostí • To je zmysel tvrdenia Cirkvi: sviatosti účinkujú "ex opere operato" (doslovne: "už samotnou skutočnosťou, že sa úkon vykoná"), to jest na základe spásneho Kristovho diela, ktoré sa uskutočnilo raz navždy. Z toho vyplýva, že "sviatosť sa neuskutočňuje preto, že človek, ktorý ju udeľuje, alebo prijíma, je spravodlivý, ale z Božej moci." Len čo sa nejaká sviatosť slávi v zhode s úmyslom Cirkvi, pôsobí v nej a skrze ňu moc Krista a jeho Ducha, nezávisle od osobnej svätosti vysluhujúceho. Ale ovocie sviatostí závisí aj od dispozícií toho, kto ich prijíma.

  14. Zhrnutie • Sviatosti sú účinnými znakmi milosti. Založil ich Kristus a zveril ich Cirkvi. Cez ne sa nám udeľuje jeho božský život. Viditeľné obrady, ktorými sa slávia sviatosti, naznačujú a uskutočňujú príslušné milosti, vlastné pre každú sviatosť. Prinášajú ovocie tým, ktorí ich prijímajú s potrebnými predpokladmi.

  15. Slávenie Veľkonočného Tajomstva • Kto slávi? • Ako sláviť? • Kedy sláviť? • Kde sláviť?

  16. Kto slávi? • Sviatostnú liturgiu slávi celé spoločenstvo, Kristovo telo (Cirkev), zjednotené vo svojej hlave (Kristovi). "Liturgické úkony nie sú súkromnou činnosťou, ale slávnosťami Cirkvi. • Zhromaždenie, ktoré slávi sviatostnú liturgiu, je spoločenstvo pokrstených. Toto "všeobecné kňazstvo" je kňazstvo Krista, jediného kňaza, na ktorom majú účasť všetci členovia Cirkvi • Niektorých členov pozval Boh v Cirkvi k špeciálnej službe spoločenstvu. Títo služobníci sú pozvaní a posvätení sviatosťou kňazstva, v ktorej ich Duch Svätý robí schopnými konať v osobe Krista - Hlavy službu všetkým údom Cirkvi. Ordinovaný (vysvätený) služobník je akoby "obrazom" Krista - kňaza.

  17. Ako sláviť? • Liturgické symboly a znaky • Liturgické tradície Cirkvi • Spev a hudba • Obrazy • Kadidlo

  18. Kedy sláviť? • Liturgický čas • Liturgický rok – centrom je slávenie Veľkej Noci • Liturgický týždeň – centrom je slávenie nedele • Liturgický deň – slávnosť, sviatok, spomienka, ľ. spomienka, féria • Liturgia hodín

  19. Kde sláviť? • Liturgia v „duchu a pravde“ • Budovy určené na liturgiu – symboly Cirkvi. • Tieto miesta nie sú obyčajnými miestami na zhromažďovanie, ale predstavujú a ukazujú živú Cirkev, prebývanie Boha s ľuďmi, zmierenými a spojenými v Kristovi.

  20. Liturgický priestor • Oltár – centrum • Tabernákulum • Sedadlo • Ambon • Baptistérium • Spovednica

More Related