Paradigmy psychologických a pedagogických výskumov

1. Paradigmy psychologických a pedagogických výskumov

2. Paradigmy • Uvedomenie si existencie paradigiem v psychologických a pedagogických výskumoch umožňuje ľahšiu orientáciu v neprehľadnej množine možných teoretických východísk vlastného výskumu. • Na rozdiel od prírodných vied, vedy o človeku a spoločnosti sú multiparadigmatické. Znamená to, že existuje viacero paradigiem vedľa seba a nemožno rozhodnúť, ktorá je „správna“.

3. Filozofické základy psychológie Dva odlišné prístupy: racionalizmus versus empirizmus Psychické charakteristiky: vrodené (nativizmus) versus získané (empirizmus) Platón (427 – 347 p.n.l.) versus Aristoteles (384 – 322 p.n.l.) Logická analýza vs. Pozorovanie vonkajšieho sveta Descartes (1596 – 1650) versus Lock (1632 – 1704) Introspektívna reflaxívna metóda vs. Empirické porozorovanie Immanuel Kant (1724 – 1804) Proces dialektickej syntézy Vznik psychológie ako vedy na konci 19. storočia

4. Štrukturalizmus vs. funkcionalizmus • Štrukturalizmus – cieľom je pochopiť štruktúru (usporiadanie) prvkov mysle – analýza vnemov až na ich primárne stavebné súčasti (vnem kvetov, farieb...) Aké sú základné obsahy mysle? • Funkcionalizmus – kľúčom k pochopeniu ľudskej mysle a správania je štúdium procesov – ako a prečo myseľ pracuje – hľadanie funkcionalistických vzťahov medzi podnetom a špecifickou reakciou Čo ľudia robia a prečo to robia? Stimul – reakcia

5. Pragmatizmus • Je vyústením funkcionalizmu. • Poznatky sú validizované svojou využiteľnosťou. • Dôraz na psychológiu učenia a pamäti – pomáha zvyšovať výkon detí v škole – aj v predmete záujmu uplatňuje pragmatizmus. • Wiliam James (1842 – 1910) – Principles of Psychology (pozornosť, vedomie, vnímanie) • John Dewey (1859 – 1952) – pre efektívne učenie je podmienkou pochopenie zmyslu učenia, treba vidieť praktickú využiteľnosť poznatkov • Mal by byť výskum hodnotený podľa okamžitého praktického prínosu alebo podľa hĺbky porozumenia ľudského myslenia?

6. Asocianizmus • Zaoberá sa otázkou ako sa jednotlivé myšlienky v mysli človeka spájajú jedna s druhou tak aby výsledkom bolo učenie. • Asociácie môžu vyplývať z blízkosti, podobnosti či protikladu. • Thorndike (1874 – 1949) – kľúčom k vytváraniu asociácií je odmena Zákon účinku: odmena – účinok (podnet – reakcia) • Pavlov (1849 – 1936) – klasicky podmienené učenie

7. Behaviorizmus • John Watson (1878 – 1958) • vedomie je objektívne neskúmateľné, myslenie neexistuje, je to vlastne tichá reč • Experimentálna činnosť na zvieratách • Objektívne regitrovateľné sú len podnety (stimuly) vchádzajúce do „čiernej skrinky“ a reakcie (správanie) vychádzajúce z „čiernej skrinky“. • objektívne sledovanie a meranie výkonov žiakov • podnet – reakcia – spevnenie • Skinner (1904 – 1990) – Programované vyučovanie – algoritmizácia vzdelávacieho procesu • Kritika behaviorizmu – učenie je výsledkom nielen priameho pôsobenia odmien – obsahuje aj sociálnu zložku

8. Gestalt psychológia • Psychologické javy najlepšie pochopíme, ak ich budeme vnímať ako komplexné usporiadané, štruktúrované celky, a nie rozložené na časti. • Celok sa líši od súčtu svojich častí. • Ide o reakciu na behaviorizmus a štrukturalizmus • Neposkytla vhodné inštrumentárium pre riešenie pedagogických otázok

9. Kognitívna psychológiaJ. Piaget • Kognitívne teórie učenia majú svoj prameň v Piagetovej genetickej epistemológii. Predstavuje prepracovanú analógiu medzi psychogenézou poznania jedinca a vývojom poznania v dejinách vedy. Treba však dodať, že Piaget vo svojej analógii nehovorí o obsahovej zhode vývinu pojmov v psychogenéze a v dejinách vedy, ale o zhode mechanizmov vo vývine poznania. • Konštruktivizmus

10. Vygotskij • predpoklad o špecifickom vývoji vedeckých pojmov • Vychádza z toho, že pojmy (významy slov) sa vyvíjajú, avšak vývoj vedeckých pojmov predbieha vývoj spontánnych pojmov. • dieťa nie je osamotené, vo svojom vývoji neopakuje a samozrejme ani nemôže opakovať vývojové cesty ľudského vedomia. • Spontánne pojmy sa tvoria v procese praktickej činnosti a v bezprostrednom styku s ľuďmi. • Vývoj spontánnych pojmov smeruje k zovšeobecneniu • Vývoj vedeckých pojmov začína prvotne verbálnym učením, ktoré v podmienkach organizovaného systému zostupuje ku konkrétnemu (k javu). • „zákon zóny najbližšieho vývinu“

11. Diskurzívna psychológia • kritická diskurzívna psychológia (Jonathan Potter, Margaret Wetherell, Ian Parker) • O myslení najlepšie vypovedá spôsob používania pojmov, pričom pojmy neexistujú samé o sebe, ale len v jazyku alebo inom znakovom systéme. Význam pojmu je teda definovaný jeho použitím v danom kontexte. • Interpretatívna sociálna psychológia • Existujú rôzne prístupy, prostredníctvom ktorých môže byť opísaná nová paradigma, ako napríklad „psychológia sociálnej konštrukcie“, „kritická psychológia“, „diskurzívna psychológia“ alebo „postmoderná psychológia“ • Pozornosť diskurzívnej psychológie sa primárne zameriava na diskurz, teda na organizovaný jazyk a na to, čo obnáša organizácia jazyka. Analýza diskurzu nie je len lingvistickým rozborom a zároveň nie je bádaním za „slovami“ a hľadaním kauzálnych rámcov, ktoré je výrazom pozitivistického prístupu k psychoanalýze s vierou v isté výskumné praktiky a vzory riešenia.

12. Burrell a Morgan Navrhli klasifikáciu súčasných smerov v pedagogike na základe dvoch podstatných dimenzií • Dimenziu subjektívny – objektívny možno opísať nasledujúcimi opozitami: nominalizmus – realizmus, sociálny svet ako konštrukt – sociálny svet ako fakt, voluntarizmus – determinizmus, humanizmus – behaviorizmus, idiografické poňatie – monotetické poňatie, fenomenológia – pozitivizmus, kvalitatívna metóda – kvantitatívna metóda, pochopenie – vysvetlenie, mäkké dáta – tvrdé dáta, bežný jazyk – odborná terminológia, mikroperspektíva – makroperspektíva, nemecká Geistwissenschaft – anglosaská Science. • Dimenzia stabilita – zmena je typická opozitami: neutrálnosť – angažovanosť, status quo – revolúcia, poriadok – konflikt, súdržnosť – spor, solidarita – oslobodenie, realita – ideál, vízia, služba – moc.

13. RADIKÁLNA ZMENA Radikálny štrukturalizmus Pedagogika novej ľavice (kritická teória, konfliktná teória) Radikálny humanizmus Antipedagogika OBJEKTÍVNY PRÍSTUP SUBJEKTÍVNY PRÍSTUP Tradičná nemecká fenomenologická ped. Etnometodológia Existenciálna ped. Interpretatívna ped. Symbolický interakcionizmus „Mainstream“ anglosaskej ped. - funkcionalistická pedagogika (neopozitivistická, analytická, racionalistická pedagogika STABILITA, MIERNA REGULÁCIA

14. Kvantitatívny výskum verzus kvalitatívny výskum

15. Cronbachov koeficient α • Patrí medzi najpoužívanejšie štatistické koeficienty pre posúdenie konzistencie a reliability merného prostriedku (napr. dotazníka, testu). Obrázok Lee J. Cronbach (1916 – 2001), American educational professor.

18. Zastúpenie výskumných štúdií v oblasti prírodovedného vzdelávania v databáze ERIC podľa výskumnej stratégie (máj, 2008)

19. Prehľad používaných metód pri skúmaní prírodovedného vzdelávania s kvalitatívnym, prípadne kombinovaným prístupom

20. Prehľad typických výskumných problémov riešených kvalitatívnou metodológiou v databáze ERIC