320 likes | 545 Views
DAREBÁČIK Sterling North. Obsah: - O autorovi - O medvedíkoch čistotných - Obsah knihy Darebáčik. O autorovi Sterling North (1906-1974) Narodil sa v meste Edgerton, život prežil na farme neďaleko rodného mestečka. Pôsobil ako reportér, publicista a spisovateľ
E N D
DAREBÁČIK Sterling North
Obsah: - O autorovi - O medvedíkoch čistotných - Obsah knihy Darebáčik
O autorovi Sterling North (1906-1974)Narodil sa v meste Edgerton, život prežil na farme neďaleko rodného mestečka. Pôsobil ako reportér, publicista a spisovateľ nakladateľstva. Sterling North bol jedným z najlepších znalcov života zvierat, pretože ich sám choval. Svoje skúsenosti zobrazil aj vo svojej knihe Darebáčik. Neskôr bola táto kniha sfilmovaná.
Medvedík čistotný Poznáme 7 druhov medvedíkov, ktoré patria do čeľade medvedíkovitých Procyonidae a podčeľade medvedíkov Procyoninae. Veľký môže byť 60 - 90 cm a váži 6 - 10 kg. Celkové sfarbenie je šedasté, tvárová časť svetlejšia s výraznými tmavými pruhmi pod očami. Samček žije v skupine s niekoľkými samičkami, ktoré rodia 3 - 5 mláďat.
Medvedíky sú aktívne za súmraku, veľmi dobre plávajú a lezú po stromoch. S obľubou vyhľadávajú duté stromy. Majú zvláštny zvyk - pred prehltnutím si najprv potravu opláchnu vo vode. Robia tak i v prípade veľkého hladu a tiež mláďatá dôkladne „perú". Sú čistotné a nezapáchajú.
Medvedíky sú všežravce, ale dávajú prednosť mäsitej strave. V prírode sa živia malými vtákmi, plazmi, drobnými cicavcami, hmyzom, vajcami, jaštericami, ovocím, paradajkami, zemiakmi, kukuricou.
Medvedíky už dávno nie sú plachými lesnými tvormi minulých storočí, prispôsobili sa, zvykli si na prítomnosť ľudí i na to, že sa v ich blízkosti vždy nachádza prestretý stôl a dostatok úkrytov. Ľudia sa preto s medvedíkmi stretávajú i v mestách - šelmičky sliedia na skládkach, preliezajú pivnice a povaly obytných domov, prevracajú odpadkové koše, v ktorých hľadajú niečo pod zub. Ale kto by sa hneval na pôvabného zlodeja s čiernou škraboškou na tvári?
Na druhej strane ich veľa ľudí priamo nenávidí - medvedíky sú totiž škodcovia. Nielen že vykrádajú vtáčie hniezda, ale na dedine sú schopné navštevovať zle zabezpečené kurníky. Nevyhýbajú sa ani rastlinnej strave, ľahko pozbierajú úrodu ovocia v sade (výborne totiž šplhajú po stromoch) či kukuricu na poli.
Sterling býval v mestečku Brailsford Junction. Mama mu zomrela, keď mal sedem rokov. Otec odchádzal za prácou, brat bojoval vo Francúzsku, lebo bola 1. svetová vojna. Sestry Tea a Jessica bývali v iných mestách, preto bol Sterling väčšinou sám. Spoločnosť mu robili rôzne zvieratká, ktoré si skrotil a veľmi obľúbil, ako napríklad vranu Poe, skunkov a pod. Najradšej mal svojho psa Wowsera, 80-kilového bernardína.
Jeden dedinčan vysvetľoval, prečo bernardíny toľko slintajú: „V Alpách posielajú týchto ušľachtilých psov do terénu v každom počasí s malými súdočkami brandy, zavesenými pod papuľou, aby zachraňovali pocestných, ktorí sa stratili v snehových závejoch. A tak celým generáciám, ktoré nosili pálenku, ale nikdy z nej neochutnali viac ako zopár blahodarných kvapiek, tečú na ňu slinky ... táto vlastnosť sa stala napokon dedičnou, a tak mláďatá zo všetkých vrhov skvelých malých bernardínov od narodenia túžia ochutnať pálenku.“ (s.9 – 10)
Celý príbeh sa začína odohrávať v máji 1918, keď mal Sterling 11 rokov. Otec mu nechával voľnosť, a tak sa často túlal po okolí s kamarátom Oscarom Sunderlandom. Raz, keď boli spolu v lese, pes pod starým stromom niečo zacítil. Bola tam nora medvedíkov čistotných.
Vyplašená samica vyliezla na strom a v nore nechala štyri mláďatá. Prišlo im ľúto, že im vyplašili mamu. Sterling vyliezol na strom, odrezal konár, na ktorom samica sedela, a tri mladé potom ušli za ňou. Štvrté si Sterling zobral domov. Oscarova mama mu ukázala, ako ho má kŕmiť pomocou slamky namočenej do mlieka.
Sterlingovi mama zomrela, keď mala 47 rokov. Bola biologička, práve preto mal tak rád zvieratká. Medvedíka pomenoval Šibal. Prvé dva týždne spal v diere pod dubom, kde ho pes strážil. Vychádzal sa len nakŕmiť. Sterling ho naučil piť mlieko z tanierika.
Jedného dňa objavil dieru hore v strome a tam sa ubytoval. Zvrchu si prezrel dvor, potom si v jazierku chytil a umyl rybu. Pes ho stále vzorne strážil. Šibal bol veľmi učenlivý. Naučil sa od mačiek preliezať cez sieťku na dverách. Sterling ho naučil jedávať pri stole a on si zas našiel pohodlné nocovanie v Sterlingovej posteli.
Spolu chodievali chytať ryby na bicykli. Šibal vpredu na kormidle v košíku stál na roztiahnutých zadných labkách, vpredu sa držal a ňufákom dýchal vzduch.
Šibala priťahovalo všetko, čo sa ligotalo. Keď prišla na návštevu sestra Tea a zmizol jej snubný prsteň, Sterling si všimol vranu Poe a Šibala, ako sa bijú. Hneď mu bolo jasné, že Šibal zobral v dome prsteň a vrana mu ho ukradla. Našiel ho na zvonici, kde vrana hniezdila.
Šibal bol veľmi vďačný. Každý, kto sa s ním podelil o nejakú dobrotu, bol jeho priateľom.
Raz Sterling naučil Šibala jesť klasy kukurice a ten potom chodil pytliačiť po susedných záhradách. Obyvatelia sa začali Šibalovi vyhrážať a dohodli sa s otcom, že mu dajú obojok a zavrú ho do klietky.
Skôr, ako sa so Šibala mal stať väzeň zavretý v klietke, vybrali sa všetci traja do hôr. Dva týždne si spoločne užívali slobodu. Sterling sa s ťažkým srdcom vracal domov, lebo vedel, že musí splniť sľub.
Sterling zašiel za starým majstrom, ktorý mu spravil pekný obojok s lesklou sponou a Šibalovým menom. Šibal sa obojku nebránil. Na jeseň veľa chlapov narukovalo na vojnu, a tak im o mesiac odložili školu. Chlapec sa s nechuťou pustil do stavby klietky, lebo Šibal už zase začal chodiť susedom na hrozno a jablká. Vyhliadol si na dvore miesto, kde Šibal najradšej chodil. Postavil z drevených kolov a pletiva trojmetrovú klietku okolo duba, kde mal medvedík dole brloh a neďaleko jazierko s rybami.
Šibal ho so zaujatím pozoroval a všade sa pchal. Netušil, že mu vlastne stavia väzenie. Na jeseň sa každoročne usporadúval Írsky piknik. Sterling išiel so Šibalom na kolotoče, na preteky a večer ho prvý raz zavrel v klietke. Keď si medvedík uvedomil, že je zamknutý, tak plakal, že ho Sterling musel zobrať do domu. Celú noc sa budili a uisťovali, že sú spolu.
Keď v októbri nastúpil Sterling do školy, zavrel Šibala do klietky. Psovu búdu oprel o klietku a tak sa tí dvaja spolu utešovali. Zavše im zaerdžal susedov kôň, ktorý mal rád Šibala. Ten mu z múrika často hladkal hlavu a tak mu dával najavo svoju náklonnosť.
Raz učiteľka biológie rozhodla, že si deti postupne donesú na hodinu svoje zvieratká. Ako prvý prišiel Sterling so Šibalom, ktorý si hneď získal obľubu. Ale keď mu jeden chlapec strelil gumou do tváre, pohrýzol ho. Vtedy musel zostať v klietke celých 14 dní.
V novembri sa rozšírila španielska chrípka, na ktorú veľa ľudí zomrelo. Keď Sterling tiež ochorel, otec ho odviezol aj so Šibalom k bratovi Fredovi a tete Lilian, ktorá ich s radosťou privítala. Tu oslávil aj svoje dvanáste narodeniny. Práve vtedy skončila vojna a ako darček dostal od otca jeho hodinky na retiazke upletenej z mamičkiných vlasov.
Na zimu sa Šibal zakutral do diery v strome a len málokedy vychádzal. Sterling si vôbec nevedel predstaviť, že by niekto ublížil jeho medvedíkovi. Tak sa s vojnovým prímerím rozhodol aj on uzavrieť prímerie so zvieratami a viac ich neloviť.
Prišli Vianoce. Sterling musel znovu zapojiť svoju predstavivosť a zabezpečiť ozdobený stromček pletivom. Vedel, že ligotavé ozdoby by medvedíka zbytočne lákali. Sterling dostal pod stromček korčule. So Šibalom na krku sa korčuľoval celú zimu.
Keď prišla jar, Šibal zavítal susedom do kurína a Sterling sa začal obávať o jeho život. Uvedomoval si, že je čas pustiť medvedíka na slobodu. Dokončil kanoe a spolu sa prevážali po rieke. V jednu teplú sobotu sa rozhodol. Zbalil zásoby chlebov, jahodovej šťavy, orechov a spolu so Šibalom nasadli na kanoe. Večer zastal v ústi potoka bohatého na ryby. Dal Šibalovi dolu obojok a čakal, ako sa jeho šesťkilový kamarát rozhodne. Keď sa ozval hlas samice medvedíka, Šibal po krátkom váhaní odplával na breh. Sterling mu pri pni nechal zvyšné orechy a smutný sa vrátil sám domov.
Použitá literatúra: North, Sterling: Darebáčik, Mladé letá, Bratislava 1987 internet