KVALITA A EFEKTIVITA DOKUMENTOVANIA OŠETROVATEĽSKEJ STAROSTLIVOSTI

1. Štandardy ošetrovateľskej starostlivosti. Procesuálne štandardy výkonov. Štandardné plány ošetrovateľskej starostlivosti. Interdisciplinárne mapy starostlivosti (critical / clinical pathways). Aplikácia klasifikačného systému ošetrovateľských diagnóz NANDA International do ošetrovateľskej dokumentácie. KVALITA A EFEKTIVITA DOKUMENTOVANIA OŠETROVATEĽSKEJ STAROSTLIVOSTI

2. ŠTANDARDY V OŠETROVATEĽSTVE • nástroj zabezpečenia kvality ošetrovateľskej starostlivosti • hodnotenie, či ošetrovateľská starostlivosť odpovedá požadovanej úrovni • vypracovanie a používanie štandardov → ušetrenie financií (finančný manažment), využitie z hľadiska výučby • určujú záväznú normu pre kvalitnú ošetrovateľskú starostlivosť • umožňujú objektívne hodnotenie poskytovanej starostlivosti (napr. realizácia auditu kvality starostlivosti za účelom získania akreditácie) • poskytujú pocit bezpečia pre pacientov (zaisťujú im minimálny štandard kvalitnej starostlivosti) • chránia sestry pred neoprávneným postihom – dôkaz, že sestra dodržala príslušný štandard

3. ŠTANDARDY V OŠETROVATEĽSTVE • hodnotenie Q • zlepšovanie Q • výučba budúcich sestier • adaptácia novoprijatých sestier • znižovanie nákladov • rôzne typy štandardov→napr.štandardy výkonov, štandardy ošetrovateľskej starostlivosti pri určitom ochorení, štandardy personálneho vybavenia, štandardy postupov riadenia, štandardy dokumentácie

4. ŠTANDARDY V OŠETROVATEĽSTVE ŠTANDARD→ je určitá profesijne dohodnutá (pripravujú sestry) úroveň určitého výkonu, starostlivosti v konkrétnej oblasti (z hľadiska množstva, času, kvality) - nie najnižšia ani najvyššia úroveň, ale priemerná = optimálna!!! NORMA→ všeobecne prijaté pravidlo, model, vzor alebo nameraná hodnota. Je všeobecným vyjadrením určitého limitu (všeobecný termín). Užší pohľad na to, čo je norma, predstavujú štandardy.

5. ŠTANDARDY V OŠETROVATEĽSTVE Vlastnosti štandardov : • reálnosť(nie ideálny stav, ale reálny vzhľadom na súčasnú situáciu, podmienky) = dosiahnuteľnosť • merateľnosť (kritériá musia byť čo možno najkonkrétnejšie) = pozorovateľnosť, konkrétnosť • želateľnosť(neformulovať kritériá v negatívnom zmysle slova, ale v pozitívnom tvare) = písať to, čo chceme, čo si želáme • štandard by mal byť stručný • štandard by mal byť vypracovaný z hľadiskariadenia starostlivosti

6. DELENIE ŠTANDARDOV – tri základné typy • štrukturálne štandardy • optimálne personálne, technické, hygienické a organizačné prostriedky • regulácia ošetrovateľskej praxe • minimálne požiadavky na úroveň poskytovaných služieb – pracovné náplne a pod. • organizácia ošetrovateľských služieb, nábor a výber pracovníkov, štatutárne a legislatívne záležitosti a pod. • procesuálne štandardy • štandardy ošetrovateľskej starostlivosti – týkajú sa špecifických ošetrovateľských činností • dve základné oblasti:

7. DELENIE ŠTANDARDOV – tri základné typy • štandardy ošetrovateľských postupov pri výkonoch • štandardy ošetrovateľských činností v rámci ošetrovateľského procesu – napr. zamerané na jednotlivé ošetrovateľské problémy (ošetrovateľské diagnózy) alebo vychádzajú z určitého ochorenia • štandardy hodnotenia výsledkov • týkajú sa celkového hodnotenia kvality poskytovanej starostlivosti na danom pracovisku (využívajú štandardizované metodiky hodnotenia)

8. NAJČASTEJŠIE TYPY ŠTANDARDOV • štandardy výkonu ošetrovateľskej profesie • kategórie ošetrovateľského personálu, podmienky oprávňujúce k výkonu povolania • kompetencie a pracovné náplne jednotlivých kategórií pracovníkov • vytvárajú ich legislatívne a etické normy (napr. etický kódex sestry vyjadruje, akými morálnymi normami sa sestry majú riadiť) • štandardy ošetrovateľskej starostlivosti • ošetrovateľské činnosti v konkrétnych podmienkach daného pracoviska • vypracované pre všetky ošetrovateľské výkony, pre ošetrovateľskú dokumentáciu, pre organizačnú metódu (systém) práce sestier na danom pracovisku (napr. systémové ošetrovateľstvo, tímové ošetrovateľstvo, primárne ošetrovateľstvo), pre metódu poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti (napr. ošetrovateľský proces a jeho jednotlivé fázy)

9. NAJČASTEJŠIE TYPY ŠTANDARDOV • štandardy ošetrovateľskej dokumentácie • určujú základné typy ošetrovateľskej dokumentácie, ktoré je potrebné viesť v určitom zdravotníckom zariadení (napr. v prílohe vyhlášky MZ SR o ADOS je uvedené, aké zložky musí mať ošetrovateľská dokumentácia používaná agentúrou) • štandardy vybavenia pracoviska • z hľadiska materiálnych a technických podmienok, informačných systémov a pod. (vypracované podľa rámcových postupov MZ SR) • štandardy personálneho obsadenia • rôzne typy pracovísk môžu stanoviť vlastné normy pre vybavenie pracoviska ošetrovateľským personálom (počet a zloženie personálu) tak, aby bolo možné zaistiť kvalitu starostlivosti – napr. podľa špecifickosti ochorení pacientov, počtu lôžok

10. NAJČASTEJŠIE TYPY ŠTANDARDOV • štandardy pracovných postupov • postupy pri jednotlivých sesterských výkonoch, vychádzajú zo základných štandardov uvedených v odborných učebniciach – prihliadnuc na špecifiká jednotlivých pracovísk • štandardy pre vzdelávanie ošetrovateľských pracovníkov • získanie odbornej spôsobilosti a špecializácie • vypracované na národnej úrovni, vychádzajú z potrieb štátu (+ z medzinárodných štandardov – Biela kniha Európskej Únie pre regulované povolania a pod.)

11. DELENIE ŠTANDARDOV • centrálne štandardy • vydávané Ministerstvom zdravotníctva ako zákonné alebo iné všeobecne záväzné normy • rámcové, určujú základné ciele odboru ošetrovateľstva • často nie sú označované termínom štandard, ale určujú smernice pre výkon povolania sestry • napr. koncepcia ošetrovateľstva, zákon o povolaní sestry a pôrodnej asistentky, vyhláška pre minimálne vybavenie vybraných zdravotníckych zariadení – ADOS • lokálne štandardy • vypracované a prijaté v konkrétnom zdravotníckom zariadení, vychádzajú z centrálnych a rámcových štandardov • každý pracovník by mal byť s nimi oboznámený, zaviazať sa v rámci pracovnej zmluvy k ich dodržiavaniu • každému pracovníkovi, novému členovi personálu, študentom ošetrovateľstva musia byť k dispozícii

12. FORMULÁCIA KRITÉRIÍ • kritériá označiť číslami : • kritériá štruktúry Š1, Š2, Š3... • kritériá procesu P1, P2, P3... • kritériá výsledku V1, V2, V3... • časový harmonogram pre každú intervenciu • brať do úvahy: • špecifickosť – stanovené tak, ako je ich nutné splniť • spoľahlivosť • pochopiteľnosť • jasnosť • merateľnosť • dosiahnuteľnosť • vyjadriteľnosť správaním

13. FORMULÁCIA KRITÉRIÍ • zdroje informácií pre formulovanie kritérií: • odborné vedomosti a zručnosti (knižná a časopisecká literatúra) • odborné skúsenosti • legislatívne a etické normy • smernice praxe • smernice riadenia • vedomosti založené na vedeckom výskume (výsledky výskumu, EBP)

14. PRÍPRAVA ŠTANDARDOV • vytvorenie skupiny → sestry so skúsenosťami (prax) → sestry, ktoré reprezentujú podskupinu v danej klinickej oblasti (napr. stomické sestry) → sestry s prirodzenou autoritou (vodcovstvo v skupine) → sestry, ktoré chcú pracovať na príprave štandardov • rola manažéra pri príprave štandardov → vhodné zabezpečiť si podporu manažéra pre štandard, ktorý sa vypracováva – po vypracovaní je potrebné dať si ho podpísať, schváliť

15. CYKLUS ZABEZPEČENIA KVALITY MONITOROVACIA FÁZA = AUDIT →kroky : • určenie kritérií monitorovania (Čo chcem sledovať? Prečo?) – dohodnúť normy, zdokonaliť kritériá • určenie nástrojov monitorovania (Ako? Kto? Kedy? Ako dlho?) – premyslieť a opísať nástroje • realizovať zber údajov: • zdroj údajov : pacienti, príbuzní, sestry, ošetrovateľská dokumentácia, zdravotné záznamy • metódy zberu údajov : rozhovor, priame pozorovanie, dotazník, analýza dokumentácie (retrospektívne údaje / súčasné (priebežné) údaje) • auditor : interný alebo externý (možnosti : 1. deň interný auditor, 2. deň externý auditor); o audite má vedieť vedúca, vrchná a staničná sestra

16. CYKLUS ZABEZPEČENIA KVALITY • vyhodnotenie výsledkov → potrebné určiť percentuálne skóre pre jednotlivé vybrané kritériá (Š, P, V) zvlášť ako aj celkovo nad 70% = dobrý audit pod 70% - príčiny: • nesprávne monitorovacie nástroje • zlé určenie kritérií štandardu • problémy s pracovníkmi • zlý manažment nastolenia zmeny → späť do prípravnej fázy, reorganizácia a pod.

17. Príklady štandardov - cvičenie • Rámcové procesuálne štandardy ošetrovateľských výkonov I.-VI. • štandardy ošetrovateľských výkonov intenzívnej a resuscitačnej starostlivosti • štandardy ošetrovateľskej starostlivosti (napr. v prevencii pádu a úrazu u geriatrických pacientov, oš. starostlivosti o agresívneho pacienta, perioperačnej starostlivosti – operácie prsníka – mastektómia, rekonštrukčné operácie prsníka, operácia varixov DK...)

18. význam používania ošetrovateľského procesu potreba individualizovaného prístupu sestry k príjemcovi starostlivosti (pacient + rodina) diferencovaná starostlivosť  možnosť predpokladať, očakávať určité podobné až rovnaké odpovede pacienta na zmenenú životnú situáciu stredobod záujmu pacient a rodina  požiadavka účasti na OSP, autonómie v rozhodovaní  potreba edukácie, odovzdávania potrebných informácií administratívna záťaž dokumentácia ošetrovateľskej starostlivosti OŠETROVATEĽSKÝ PROCES - DOKUMENTÁCIA význam používania štandardných ošetrovateľských plánov (edukačných) z hľadiska časového manažmentu (tlak na úsporu času ZP)

19. OŠETROVATEĽSKÝ PROCES OSP je špecifický, systematický, cieľavedomý, plánovaný proces myslenia a činnosti, ktorý predstavuje starostlivosť o pacienta (jedinec, rodina, skupina, komunita, spoločnosť) v zdraví a v chorobe v rámci systému primárnej, sekundárnej i následnej starostlivosti. OSP sa zameriava na individuálne potreby pacienta, predchádzanie a riešenie jeho potenciálnych a aktuálnych problémov, pričom kladie dôraz na rešpektovanie holistického prístupu k človeku. vedecká metóda poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti  druh aktívneho riešenia problémov pacienta  priestor pre uplatnenie vedomostí a zručností sestier, ich samostatné rozhodovanie sa pre najvhodnejší spôsob oš. starostlivosti na základe poznania pacienta (kompetencia sestier  zodpovednosť!) POVINNOSŤ REALIZOVAŤ OŠETROVATEĽSKÝ PROCES ! (viesť ošetrovateľskú dokumentáciu)

20. PRE PACIENTA / RODINU zabezpečenie uspokojovania potrieb kontinuita starostlivosti (v zdraví / chorobe, nemocniciach / komunite) systematickosť starostlivosti (zabránenie opakovaniu alebo vynechaniu niektorých činností) úspora času účasť pacienta na starostlivosti (spoluzodpovednosť, možnosť spolurozhodovania o sebe, autonómia) PRE SESTRU systematické vzdelávanie sa, odborný rast zvýšenie sebavedomia (prebranie zodpovednosti, hodnotenie  spätná väzba o efektivite, úspešnosti) rozvoj organizačných schopností (koordinácia starostlivosti, delegovanie úloh, edukácia) právna ochrana (dokumentácia) VÝZNAM OSP VÝHODY • PRE PROFESIU • rozvoj OSE ako vedy, odboru • zlepšenie verejnej mienky o OSE • zlepšenie komunikácie v profesii (klasifikačné systémy  NANDA, NIC, NOC, NNN, ICNP) •  kvality starostlivosti (OSP poskytuje štandardy oš. praxe)

21. 1. Posudzovanie (potreby pacienta) 2. Diagnostika (ošetrovateľské diagnózy, P+E+S) 3. Plánovanie (ošetrovateľský plán) 4. Realizácia (intervencie členov ošetrujúceho tímu) 5. Hodnotenie (revízia a modifikácia ošetrovateľského plánu) databáza údajov  rozhovor, pozorovanie, fyzikálne vyšetrenie (formulár – ošetrovateľský model / špecifiká pracoviska) NANDA taxonómia ošetrovateľských diagnóz  aktuálne / potenciálne problémy pacienta (+ wellness diagnózy) aktivity sestry (intervencie, manuálne / technické výkony, rady, odporúčania…) systémy poskytovania starostlivosti (funkčný / skupinový / primárne ošetrovanie kontaktnou sestrou / case management / tímový) hodnotenie splnenia cieľov na základe stanovených VK FÁZY OŠETROVATEĽSKÉHO PROCESU ciele, VK, aktivity sestry (nezávislé, súčinné, závislé) individualizovaný ošetrovateľský plán  môže vychádzať zo štandardného plánu

22. dôležité údaje o pacientovi, problémy, stanovené ciele, nevyhnutné intervencie individualizovaná starostlivosť (plán  osobitne pre konkrétneho pacienta) kontinuita starostlivosti komunikácia členov ošetrujúceho tímu prideľovanie ošetrujúceho personálu (počet, odbornosť, špecializácia) právny doklad (oprávnenosť / kvalita / efektivita poskytovanej starostlivosti, zodpovednosť členov tímu) úhrada platieb (poisťovne, samoplatcovia) OŠETROVATEĽSKÝ PLÁN písomný rámec pre poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti CIEĽ PÍSANIA PLÁNU PLÁN

23. ŠTANDARDNÝ OŠETROVATEĽSKÝ PLÁN • vychádza zo špecifickej problematiky OSP u vymedzenej skupiny pacientov  možnosť predpokladať určité odpovede pacienta na zmenu životnej situácie (napr. pacienti so život ohrozujúcim ochorením, v terminálnom stave, pred / po operačnom zákroku...) • stanovuje :  najtypickejšie ošetrovateľské diagnózy (P+E+S)  ciele, VK  najvhodnejšie intervencie • nie je zameraný na konkrétneho pacienta pracoviská, kde je OSP už samozrejmosťou pružný manažment vzdelané sestry ochota viesť ošetrovateľskú dokumentáciu

24. vkladá príslušný štandardný ošetrovateľský plán (predtlač) do ošetrovateľskej dokumentácie pacienta individualizuje štandardný plán na základe poznania konkrétneho pacienta (+ záznam realizácie, hodnotenie efektivity poskytovanej starostlivosti) POUŽITIE ŠTANDARDNÝCH OŠETROVATEĽSKÝCH PLÁNOV SESTRA ÚSPORA ČASU !

25. PRÍKLADY ŠTANDARDNÝCH OŠETROVATEĽSKÝCH PLÁNOV - cvičenie • OSP u pacienta s herniou intervertebrálneho disku • OSP u geriatrického pacienta s problémami pri uspokojovaní potreby pohybu • OSP u geriatrického pacienta s Altzheimerovou chorobou • OSP u dieťaťa s gastroenterologickým ochorením • OSP u dieťaťa s nefrotickým syndrómom

26. MAPY STAROSTLIVOSTI • synonymá: „caremaps“, klinické mapy, kritické cesty, „critical pathways“ • multidisciplinárne / interdisciplinárne mapy starostlivosti – štandardizujú starostlivosť poskytovanú členmi interdisciplinárneho tímu • nástroje pre riadenie starostlivosti (managed care) o pacientov • vypracované pre špecifické skupiny diagnóz – DRG (diagnostic related groups), procedúry (napr. konkrétne chirurgické výkony) alebo problematiku (napr. neschopnosť matky dojčiť) • obyčajne sú to prípady s vysokou frekvenciou, vysokými nákladmi • každá špecifická skupina pacientov má svoju historicky danú alebo regulovanú hospitalizačnú dobu (predpokladanú dobu potrebnej hospitalizácie na riešenie špecifických problémov pacientov)

27. MAPY STAROSTLIVOSTI - účel • organizácia, zoradenie a časové ohraničenie základných intervencií zdravotníckych profesionálov zúčastňujúcich sa starostlivosti o pacientov • koordinácia práce všetkých členov interdisciplinárneho tímu (tímová práca) • koordinácia starostlivosti minimalizáciou jej fragmentovanosti • podpora efektívnosti starostlivosti – každý člen tímu pozná proces, ciele starostlivosti • sprehľadnenie zdravotnej dokumentácie • vytvorenie „hraníc“ starostlivosti o pacienta (z hľadiska druhu a počtu intervencií, ich načasovania, nákladov a pod.) • skrátenie doby hospitalizácie, zníženie výskytu a vážnosti komplikácií • zlepšenie kvality poskytovanej starostlivosti • zníženie nákladov na zdravotnú starostlivosť

28. MAPY STAROSTLIVOSTI - účel • riešenie problémov spojených s chybou, neskorou interpretáciou odchýlok od očakávaného priebehu liečby pacientov (vrátane ochrany pred súdnymi spormi a pod.) • zvyšujú pocit osobnej zodpovednosti za poskytovanú starostlivosť • pomáhajú sestrám nahrádzať vypracovanie individualizovaných ošetrovateľských plánov ako aj zdĺhavé zápisy v priebehu dňa • každý deň očakávanej hospitalizácie je rozpracovaný z hľadiska nasledovných dimenzií (jasné, presné kľúčové intervencie v každej dimenzii musia byť poskytnuté tak, aby bol pacient k určenému dňu prepustený): napr. posúdenie, konzultácie,diagnostika, liečba – zákroky, medikamentózna liečba, diéta, pohybový režim, edukácia, plánované prepustenie do domácej starostlivosti

29. MAPY STAROSTLIVOSTI • predstavujú štandard starostlivosti na každý deň hospitalizácie až po prepustenie pacienta • sú vypracované skupinou zdravotníckych profesionálov v danom zdravotníckom zariadení príprava zaberá cca 2-3 hod. práce tímu tvoreného z predstaviteľov jednotlivých zdravotníckych profesií → pilotný projekt (vyskúšanie máp) • reprezentujú štandard pre väčšinu pacientov v danej špecifickej skupine – individuálny proces starostlivosti sa však prispôsobuje každému pacientovi zvlášť • pri vypracovávaní – vychádzať z: osobné skúsenosti, intuícia, kultúra, tradície, etické princípy, vedecké poznatky, dostupné ekonomické možnosti, preferencie, výsledky výskumu (evidence based practice)

30. LITERATÚRA • GOMOLČÁKOVÁ, V. et al. 2004. Rámcové procesuálne štandardy ošetrovateľských výkonov I.-VI. Mimoriadna príloha Zdravotníckych novín a časopisu Sestra 1. vyd. Bratislava : MZ SR, 2004-2006. • KOLEKTIV AUTORŮ. 2002. Průvodce ošetřovatelskou dokumentací od A do Z. 1. vyd. Praha: Grada Publishing, 2002. 389 s. ISBN 80-247-0278-9. • KOZIEROVÁ B., ERBOVÁ G., OLIVIEROVÁ R. 1995. Ošetrovateľstvo 1.,2. 1. vyd. Martin: Osveta, 1995. 1474s. ISBN 80-217-0528-0. • ŠKRLA P., ŠKRLOVÁ, M. 2003. Kreativní ošetřovatelský managment. 1.vyd. Praha: Advent - Orion. 2003. 485 s. ISBN 80 -7172-841-1.

31. ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ