250 likes | 1.36k Views
Prevalencia: v Afrike okolo 10% ľudí, inde sa údaje líšia. Taenia sp. Pásomnica dlhá (Taenia saginata) – medzihostiteľ je hovädzí dobytok, 3 – 10 m. Pásomnica venčeková (T. solium) - medzihostiteľ je ošípaná, 2 – 3 m. Vývinový cyklus pásomníc.
E N D
Prevalencia: v Afrike okolo 10% ľudí, inde sa údaje líšia Taenia sp. Pásomnica dlhá (Taenia saginata) – medzihostiteľ je hovädzí dobytok, 3 – 10 m. Pásomnica venčeková (T. solium) - medzihostiteľ je ošípaná, 2 – 3 m
Človek sa môže nakaziť aj vajíčkami (nie zacystovanými onkosférami) T. solium – vtedy hovoríme o cysticerkóze. Najnebezpečnejšia je, ak larvy vyliahnuté z vajíčok atakujú CNS. Ročne tak zomrie okolo 50.000 ľudí. Symptómy sú variabilné, napr. epilepsia, psychiatrické poruchy, poruchy zraku, problémy s učením a pod. Niektoré pásomnice žijú v tele človeka až 20 rokov.
Mrľa ľudská Enterobius vermicularis 10% svetovej populácie. Samičky dlhé okolo 1,3 cm (samce sú menšie) v noci vyliezajú do oblasti análneho otvoru a kladú vajíčka. Svrbenie a následný prenos prstami detí na ďalších hostiteľov. Riziko zápalu pohlavných orgánov (aj neplodnosť) a močových ciest. Prenos aj vzduchom-vajíčka sú veľmi ľahké. Liečba celých rodín, nie len infikovaného jedinca. Pásomnica D. latum (dĺžka aj 10-15 metrov) sa do tela človeka dostáva konzumáciou surových rýb. Medzihostiteľmi sú vodné kôrovce.
Samice hlísty detskej majú až 40 cm. Výskyt v tenkom čreve. Denne produkujú aj 200.000 vajíčok, ktoré sa výkalmi dostávajú do pôdy a sú infekčné aj ďalších 10 rokov. Z pôdy sa najmä nedostatočnou hygienou dostávajú do hostiteľa. Nebezpečné sú hlavne larvy, ktoré migrujú v tele a pri premnožení môžu upchať pľúca, obličky, žlčovod alebo spôsobiť komplikácie v CNS. Pri silnom premnožení je askariáza letálna. Symptómy sú variabilné – nemusia sa dostaviť vôbec, cez kašeľ, bolesti brucha atď. Žijú 10 mesiacov až 2 roky. Hlísta detská – 25% populácie
Pásomnica detská, 8 cm, nemá medzihostiteľa Hlísta detská
Svalovec špirálový (Trichinella spiralis) napáda najmä ošípané, ale aj množstvo iných druhov vrátane človeka. Infikovanie nakazeným mäsom (trichinelóza) spôsobuje niekedy aj smrť (rizikové sú prvé 4 týždne), časté sú opuchy svalového tkaniva. Dospelce sa v tele človeka vyskytujú v tenkom čreve, nové larvy v svalovine. Dĺžka: samec 1,5 mm, samica 3 mm. Samica žije 6 týždňov. Symptómy: napr. nevoľnosť, hnačky, únava, vysoké teploty a bolesti brucha, poruchy koordinácie, bolesti svalov a pod.
Životný cyklus svalovca špirálového
Mechovec ľudský (Ancylostoma duodenale) – ankylostomóza(banícka choroba, choroba lenivých ľudí, z rosy a pod.) postihuje až 800. milónov - 1 miliardu ľudí. Pri silnom zaparazitovaní + u tehotných žien stúpa riziko úmrtia. Dospelce majú asi 1 cm. Prejavy:malátnosť, „lenivosť“, podvýživa, krvácanie čriev, bolesti brucha, chudokrvnosť, hnačky. Výskyt: ak vezmeme do úvahy obidva druhy, tak prevažne Afrika, potom Ázia, Amerika, Austrália, Európa Necator americanus
Dracunculus medinensis – vlasovec medinský Výskyt v Afrike, prevažne v Sudáne. Prenáša sa pitím kontaminovanej vody – larvy vlasovca sú potravou cyklopov, tie sa s H2O dostanú do človeka (finálny hostiteľ). Bolestivé ochorenie na ktoré neexistuje liek – samičky sa tradične namotávajú okolo tenkých drievok (2-3 cm denne). Inými hostiteľmi môžu byť primáty, mačky a pod., ale v nich samičky nedorastajú do takej veľkosti ako u človeka. Zrejme bude definitívne eradikovaný – v 2011 bolo iba 1785 prípadov...
Vlasovec miazgový Wuchereria bancrofti – spôsobuje elefantiázu (sloniu chorobu)
Elefantiáza, ochorenie zapríčinené vlasovcom miazgovým. Prenos – komáre.
Dobová foto z Čadu Onchorerkóza– riečna slepota je spôsobovaná vlasovcom kožným Onchocerca volvulus. Prenos: bodnutie niektorých múch z čeľade muškovité (Simuliidae). Dospelce produkujú mikrofilárie v hostiteľovi (človek) až 10 – 15 rokov. Za deň vyprodukuje samička 700 - 1500 mikrofilárií. Výskyt: prevažne Afrika, niektoré oblasti Ameriky Prejavy: extrémne svrbenie (niekedy vedie k samovraždám!), strata zraku. Simulium yahense V r. 2008 bolo v Afrike infikovaných 18 miliónov ľudí, z toho 300,000 bolo definitívne slepých. Samice dorastajú až do 50 cm
Giardia črevná (Giardia intestinalis) – jednobunkovec spôsobujúci giardiózu. Žiaden vektor, prenos fekálno-orálnou cestou, kontaminovanou vodou, orálnym sexom ktorý nasleduje po análnom sexe. Výskyt: tenké črevo. Príznaky: vyskytujú sa len u 10% ľudí, ostatní sú iba prenášačmi. Hnačka, zvracanie, kŕče v brušnej dutine, horúčka, strata hmotnosti, nechutenstvo. U ľudí so zníženou imunitnou funkciou (napr. AIDS) je ochorenie často fatálne. V súčasnosti je postihnutých asi 2 – 7 % ľudí, v industrializovaných krajinách 20 – 30 %. Prevencia: umývanie rúk, zabrániť kontaminácii pitnej vody fekáliami.
Toxoplazmóza – je prenášaná jednobunkovcom Toxoplasma gondii. Výskyt: až 30-60% populácie. Prenos: nedovarené mäso, fekáliami z mačiek (neumyté ruky, pri práci v záhrade). Pri infikovaní spôsobuje príznaky podobné chrípke, nebezpečná môže byť pre tehotné ženy (viď hydrocefalus dieťaťa na fotke). Prevencia: tehotné ženy - obmedzený kontakt s mačkami, Používanie rukavíc pri práci v záhrade + pri čistení výkalov mačiek, konzumácia tepelne upraveného mäsa (medzihostitelia sú aj králiky, ovce, kurčatá, dobytok, ošípané a pod.). Hygiena verejných pieskovísk. Mačka získava po 1. infikovaní imunitu, viackrát sa nakaziť nemôže = jej trus je infekčný asi 2-3 týždne.
Voš detská (Pediculus humanus capitis) sa vyskytuje iba na ľuďoch a šimpanzoch. Dĺžka: 1 – 3 mm Vajíčko: 0,8 mm Rozmnožujú sa pohlavne, denne znáša samička 1 – 3 vajíčka. Počas svojho života znesie 50–150 vajíčok. Kladie ich hlavne na vlasy prednostne v oblasti krku a za ušami. Výskyt: prevažne detské kolektívy (3 – 11 rokov) Potrava: krv Symptómy: škriabanie na hlave, podráždenosť, vriedky vznikajúce po cicaní. Liečba: špeciálne šampóny s obsahom petroleja.
Voš šatová - Pediculus humanus humanus – vyvinula sa z predošlého druhu, zdržiava sa v šatoch, kam kladie vajíčka. Prenáša napr. škvrnitý týfus. Výskyt: miesta so zanedbanou hygienou (väzni, bezdomovci a pod.). Voš lonová (Pthirus pubis) – vyskytuje sa na pubickom ochlpení, prenáša sa pohlavným stykom, menej predmetmi z dospelých na deti (napr. uteráky). Infekcia detí môže naznačovať, že ide o dôsledok sexuálneho zneužívania. Samička kladie asi 30 vajíčok. U detí parazituje na očných riasach. Prevalencia: asi 2 % ľudí
Ploštica posteľná (Cimex lectularius) – parazit človeka obývajúci špeciálne budovy/miestnosti s dostatkom úkrytov. Veľkosť: do 1cm. Je aktívna hlavne v noci (medzi 22:00 a 06:00) a ako hovorí jej meno, vyskytuje sa prevažne v blízkosti postelí. Cicia krv obvykle bez toho, aby sa hostiteľ zobudil. Rany, ktoré po cicaní vznikajú však môžu byť sprevádzané alergickými reakciami Cez deň sa ukrýva v elektrických zásuvkách, v bielizni, v záhyboch a puklinách. Prítomnosť domácich/divožijúcich zvierat ich fitnes ešte zvyšuje, lebo sa môžu živiť aj ich krvou. Jej prítomnosť prezrádzajú aj výkaly na bielizni. Roznožovanie: 1 samica nakladie až 500 vajíčok za život. Žije cca 14 mesiacov.
Bez potravy vydrží až 140 dní, príp. dlhšie. Atakuje odkryté časti tela (ruky, nohy tvár). Detail na ústny aparát ploštice posteľnej. Prenos: migrácia obyvateľstva, zachytávajú sa na oblečení, v nábytku a pod. T.j hlavne hotely, internáty, ubytovne a pod. Deratizácia je nevyhnutná.