1 / 23

JUŽNÁ AMERIKA? LATINSKÁ AMERIKA? IBERSKÁ AMERIKA? HISPÁNSKA AMERIKA?

JUŽNÁ AMERIKA? LATINSKÁ AMERIKA? IBERSKÁ AMERIKA? HISPÁNSKA AMERIKA?. Krajiny Iberoamerického spoločenstva národov na americkom kontinente:

ismet
Download Presentation

JUŽNÁ AMERIKA? LATINSKÁ AMERIKA? IBERSKÁ AMERIKA? HISPÁNSKA AMERIKA?

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

  1. JUŽNÁ AMERIKA? LATINSKÁ AMERIKA? IBERSKÁ AMERIKA? HISPÁNSKA AMERIKA? Krajiny Iberoamerického spoločenstva národov na americkom kontinente: Argentína, Bolívia, Brazília, Chile, Dominikánska republika, Ekvádor, Kolumbia, Kostarika, Kuba, Guatemala, Honduras, Mexiko, Nikaragua, Panama, Paraguaj, Peru, Salvador,Uruguaj, Venezuela -18 krajín Karibská oblasť: Antigua y Barbuda, Bahamy, Barbados, Belice, Dominika, Granada, Guyana, Haiti, Jamajka, Saint Kitts y Nevis, San Vicente y las Grenadinas, Santa Lucía, Suriname, Trinidad y Tobago – 14 krajín

  2. AKÁ JE DNEŠNÁ LATINSKÁ AMERIKA? ROZMANITOSŤ: Prírodné podmienky Obyvateľstvo, jazyky, kultúra JEDNOTA V ROZMANITOSTI

  3. OBYVATEĽSTVO - 521 miliónov „MESTIZAJE“ • Mesticia mulati: 50% • „Biele“ obyvateľstvo európskeho pôvodu: 30% • Pôvodné obyvateľstvo, tzv. „indígenas“ : 12%) najmä v Mexiku a Strednej Amerike : 57% v Perú, Bolívii a Ecuadore 49%; • Obyvateľstvo afrického pôvodu: len cca 5%

  4. JEDNOTIACI PRVOK: Kultúrne a historické dedičstvo Najmä - jazyky: španielčina, portugalčina (Brazília) V ČOM SÚ KORENE SYNKRETIZMU? Historický vývin

  5. SÚČASNÁ LATINSKÁ AMERIKA POLITICKÁ SITUÁCIA: DEMOKRATIZÁCIA

  6. EKONOMIKA ROZDIELY (MEDZI KRAJINAMI – AJ V RÁMCI KRAJÍN) • menej rozvinuté krajiny: Stredná Amerika, krajiny Andskej oblasti • krajiny s pokročilou industrializáciou: Mexiko, Brazília, Chile, Uruguaj, Argentína Rozdiely v HDP (2005): • priemerné HDP/na obyvateľa  LA(bez krajín Karibskej oblasti): 4044,1 USD • najnižšie 839 USD (Nikaragua)a • najvyššie: 8.130,8 (Argentína). Rozdiel: 7291,8 USD

  7. HISTORICKÉ DEDIČSTVO • Monokultúrny charakter ekonomík –– závislosť na medzinárodných trhoch • Zahraničná zadlženosť • Hyperinflácia (v r. 1991 priemerná inflácia 600% ; v r. 1995 200%) • Obmedzený vnútorný trh (nízka kúpyschopnosť obyvateľstva) • Tzv. sociálny dlh (nízka úroveň zdravotníctva, školstva, nízka životná úroveň) VÝVOJ 80. roky 20. storočia – tzv. „stratená dekáda“ – odporúčania CEPAL-u protekcionistoické politiky • Od 90. rokov - štrukturálne reformy umožnili: • redukovať verejný deficit • zastaviť infláciu • vytvoriť priaznivé podmienky investície a otvorený trh

  8. INDEX ĽUDSKÉHO ROZVOJA 38 Argentína 40 Chile 46 Uruguay 48 Costa Rica 51 Cuba 52 Mexiko 62 Panama 70 Brazília 74 Venezuela 75 Kolumbia 79 Dominikánska republika 87 Peru 89 Ecuador 95 Paraguay 103 Salvador 110 Nicaragua 115 Honduras 117 Bolivia 118 Guatemala (Strategická správa Európskej komisie o Latinskej Amerike z r. 2002)

  9. ZMENY OD 90. ROKOV 20. STOROČIA Smerovanie k regionálnej a celosvetovej integrácii k politickému dialógu • nastolené demokratické režimy (okrem Kuby a Venezuely) • ozdravené ekonomiky • vzrástol domáci dopyt (investície aj spotreba • pokročila regionálna integrácia • medzinárodná obchodná výmena sa výrazne zvýšila • priame zahraničné investície vzrástli (Strategická správa Európskej komisie o Latinskej Amerike z r. 2002)

  10. NEPRIAZNIVÉ FAKTORY • pretrvávajúce interné a pohraničné konflikty • (Stredná Amerika, Andské spoločenstvo) • obchod s drogami, korupcia,  násilie • zahraničný dlh v r.1985 -1999 sa zvýšil - zhoršilo sa postavenie najchudobnejších krajín (Bolívia, Honduras, Nikaragua) LA rástla rýchlejšie ako rozvinuté ekonomiky -  takmer tak rýchlo ako iné rozvojové krajiny

  11. AKÉ SÚ PREDPOVEDE? • Rast takmer 5% (piaty rok  s rastom a štvrtý s rastom nad 4,5%. • Inflácia pod celosvetovým priemerom (pod 5%) • Vzrast zahraničných investícií ALE: Celková konkurencieschopnosť - dlhodobé zaostávanie

  12. PREČO? V ČOM JE ZÁKLADNÝ PROBLÉM? Ľudské zdroje –– sociálny dlh: nedostatočné investície do zdravotníctva a školstva

  13. AKÉ JE POSTAVENIE LATINSKEJ AMERIKY VO VZŤAHU K ODA? KRAJINY LATINSKEJ AMERIKY V ZOZNAME PRÍJEMCOV POMOCI Platná od r. 2006 pre toky v r. 2005,2006,2007 CELKOVÁ POMOC DO LATINSKEJ AMERIKY: CCA 10,5 % ZO SVETOVEJ ODA

  14. LATINSKÁ AMERIKA- SLABÉ ZASTÚPENIE V ODA Napr.: Zastúpenie krajín Latinskej Ameriky v zozname 50 krajín s najvyšším podielom na ODA ( príjemcovia pomoci za r. 2000 – 2004 – participácia na ODA v % Z 50 krajín uvedených v  rebríčku • najvyššia participáciu na ODA - Demokratická republika Kongo (2,7% ) • najnižšiu participácia Tajsko ( 0,1)

  15. ĎALŠIE SKUTOČNOSTI V skupine Najmenej rozvinutých krajín (takmer 30% pomoci) okrem Haiti nefiguruje žiadna z krajín regiónu. V r. 1998-2002 sa žiadna y krajín regiónu nenachádzala v zozname 10 najväčšíchpríjemcov ODA. Najväčší príjemcovia ODA: Bolívia, Nikaragua, Perú, Kolumbia, Honduras (v r. 2000 -2005 viac ako 46% ODA do regiónu). ALE: Distribúcia bilaterálnej pomoci z krajín DAC sa líši aj pokiaľ ide o vzťah k Priamym zahraničným investíciám. Afrika: ODA 7 x vyššia ako objem PZI Latinskej Amerika a Karibskej oblasť: ODA sotva 25% PZI

  16. ÚČEL ZAHRANIČNEJ POMOCI Od r. 1990 posun: • Podpora sociálnych služieb a sociálnej infraštruktúry • (= takmer 50% pomoci do regiónu). • Redukcia zahraničného dlhu (z  3% v r. 1990 na 10% v r. 2002; • v niektorých krajinách viac 40% pomoci).

  17. BILATERÁLNA POMOC = cca tri štvrtiny celkovej ODA. Participácia donorských krajín na celkovom objeme ODA * do regiónu 41% z celkovej pomoci Španielska rozvojovým krajinám

  18. MULTILATERÁLNA POMOC • Menej významná ako v ostatných regiónoch • Mierne vzrastajúci trend od r. 1990 • 80% pomoci (r. 2002) formou grantov • Pôžičky klesali od polovice 90 rokov

  19. MULTILATERÁLNE ORGANIZÁCIE AKTÍVNE VREGIÓNE: • Európska investičná banka • Interamerická rozvojová banka (Banco Interamericano de Desarrollo) • Svetová banka • Medzinárodný menový fond • Organizácia amerických štátov • Agentúry OSN

  20. EURÓPSKAÚNIA A LATINSKÁ AMERIKA-ROZVOJOVÁPOMOC ASPOLUPRÁCA Hlavný zdroj ODA pre Latinskú Ameriku: Európska únia a členské štáty EU Pomoc EU vo forme donácií predstavuje 47% tohto typu pomoci Brutto ODA (v miliónoch USD) vrátane donácií

  21. POMOC X DIALÓG EU - LATINSKÁ AMERIKA Iniciátori: krajiny iberského poostrova - Španielsko a Portugalsko po vstupe do EU (1986) Samity Európskej únie, Latinskej Ameriky a Karibiku: • Rio de Janeiro* (2000) • Madrid (2002) • Guadalajara (2004) • Viedeň (2006) • Lima (2008) *východisko pre politiky strategickej aliancie s Latinskou Amerikou

  22. PRÍČINY: • Pokrok regiónu Latinskej Ameriky v oblasti demokracie, ľudských práv, mierových procesov, boja proti drogám a pod. • Blízkosť postojov vo vzťahu k prvoradým  témam (kultúrne hodnoty, regionálna integrácia, bezpečnosť a obrana, atď.) • Spoločná vôľa zintenzívniť ekonomickú a obchodnú výmenu DÔSLEDKY: • Nadviazanie permanentného politického dialógu • Aktivity bilaterálnej spolupráce • Nadviazanie obchodných vzťahov (diferencovaných podľa subregiónov a krajín)

  23. PREČO ROZVÍJAŤ DIALÓG? • Kultúrna blízkosť – jeden z významných zdrojov synkretizmu je Európa- krajiny iberského polostrova • Nevyužitý potenciál spolupráce vo všetkých oblastiach ekonómia, obchod, kultúra, veda, školstvo • V znalostnej ekonomike – spoločná tvorba a výmena poznatkov je aktuálna • Nástroj komunikácie – španielčina – celý subkontinet + silnejúce postavenie v USA

More Related