E N D
Starý Egypt Úvod Obsah Galéria Koniec
Úvod V úrodnom údolí Nílu vznikla v staroveku egyptská kultúra. Vlastné dejiny Egypta začínajú založením prvej cínevskej dynastie (okolo r. 3000 pr. Kr.) a zjednotením Dolného a Horného Egypta do jednotného štátu panovníkom Menejom.V Egypte sa panovníci nazývali Faraóni a ľudia ich pokladali za bohov – potomkov boha Ra(boh slnka).Faraóni vládli pomocou úradníkov, ktorý vyberali dane a súdili ľud. Celé územie bolo rozdelené do 42 správnich oblastí,ktoré sa ako samostatné hospodárske jednotky vytvorily v prehistorickej dobe. Dejiny starovekého egypta mali takmer po celý čas pokojný priebeh ich civilizácia však postupne upadala a krajina sa nevládala brániť votrelcom. Roku 30 pred n.l. dobyli Egypt Rimania.
Obsah Rieka Níl Pyramídy Múmie Faraóni Hieroglyfy Galéria
Rieka Níl Každý rok sa Níl-rieka, čo dáva život ako jej vraveli egypťania vyliala z brehov a zatopila krajnu, pričom ju pohnojila úrodnou prsťou. Záplavy zúrodnili pôdu asi do šírky 10 km po obidvoch stranách rieky. Na tejto pôde a v nílskej delte egyptania hospodárili. Za úrodnou zemou bola púšt, ktorá chránila krajinu pred cudzincami a zásobovala ju kameňom a inými surovinamy. V Egypte sa najrýchlejšie cestovalo po vode. Na nákladných člnoch putoval po Níle tovar a egyptský obchodníci sa plavili do stredomorských prístavov na drevených a trstinových lodiach. V prístavoch vymieňali zlato, obilie a papyrus za striebro, železo, kone, cédrové drevo... .
Pyramídy Egyťania verili, že keď zomrú, odídu na druhý svet, do krásnej a usporiadanej krajiny. Faraóni si dávali vybudovať veľkolepé hrobky. Tie najstaršie mali stupňovitú podobu, novšie mali hladké šikmé steny a volali sa pyramídy.Najstaršia stupňovitá pyramída bola postavená pre vládcu Džósera. Je vysoká 60 metrov a nachádza sa v Sakkare. Najznámejšie sú pyramídy pri Gíze – Cheopsova , Chefrénova, Mykerínova. Tieto monumentálne stavby sú dokonalým svedectvom vnútornej organizácie štátu. Kráľovská moc dokázala v období záplav (roľníci nemohli byť na poliach) sústrediť veľké množstvo pracovních síl čiže sa skoro všetci mohli podieľať na stavbe pyramíd.
Múmie Egypťania sa nazdávali, že ak ich telá sa zachovajú po smrti, budú žiť na veky. Preto urobili z mŕtveho múmiu-telo, ktoré sa nerozkladalo. Vybrali z neho pečeň, pľúca, žalúdok, črevá a mozog. Srdce však ponechali a napustili ho konzervačnou látkou tak isto ako celé telo(zabalzamovali ho). Potom múmiu zavinuli do látok a previezali ju. Všetky vnútorné orgány zavinuli do plátna vložili do nádob,ktoré sa volali kanopy.Múmiu umiestnili do sarkofágu a podobu mŕtveho namaľovali na sarkofág(truhlu).Truhly bohatých boli zdobené hieroglyfmi, prosbami a zaklínadlami, ktoré mali pomôcť mŕtvemu na druhom svete.
Hieroglyfy Starý Egypťania vymysleli hieroglyfycké písmo asi roku 3000 pred n.l. najprv každý predmet jednoducho len zakreslili, neskôr začali obrázky používať ako znaky pre jednotlivé hlásky. Tak sa hieroglyfycké písmo postupne zjednodušilo a spresnilo. Hieroglyfy sa podarilo rozlúštiť až v roku 1822 francúzskemu jazykovedcovi Jeanovi F. Champollionovi. Rozlúštil ich vďaka tzv. Rossetskej doske na ktorej bolo vyhlásenie Egyptského kráľa Ptolemaiosav troch písmach : egyptských hieroglyfoch , démočtine a gréčtine. Zistil, že hieroglyfy sú kombináciou obrázkového a fonetického písma.
Štyri sochy kráľa Ramssesa IIna prednej strane veľkého chrámu v Abu Simbelu