Legenda o Slovensku a Slovanoch

1. Veľké duchovné bohatstvo našho ľudu sa zachovalo v povestiach, legendách,rozprávkach, príbehoch i v ľudovýchpiesňach. Vnuci sa ich učili od starých mám, a tak sa zachovali do dnešných čias. Ked už ľudí bolo toľko, že nemohli spolu žiť v jednej krajine, Boh im prikázal, aby sa rozišli po svete. Každému národu dal osobitnú reč a osobitné bohatstvo. Slovákom dal Boh najkrajšiu reč, akú iní ľudia na zemi nemajú, dal im do úst najkrajšie piesne na svete, a dal im aj krásnu vlasť pod Tatrami. Aby si tam obrábali svoje role, zachovávali otcovské mravy, kresťanskú vieru a reč slovenskú. Legenda o Slovensku a Slovanoch

2. Každý národ má v úcte svojich predkov. Medzi tými našimi nedominujú bojovníci, či vojvodcovia, ktorí hubili menšie národy, ničili mestá a ich kultúru. Slováci boli pokojní, pracovití a bohabojní národ, ktorý hrdo obhajoval svoje práva pred mocnejšími. Stálice slovenského neba

3. Krása slovenčiny sa uchováva v našich ľudových rozprávkach, povestiach a piesňach. Ludové zvyky pripomínajú život našich predkov. Vkus ľudu sa prejavil aj pri šití krojov, či stavbe domov. Veľký význam v minulosti mali naše hrady, zámky a kaštiele. Slovensko je nemimoriadne bohaté. Z hradov sa v minulosti strážili dôležité obchodné cesty. Dnes sú okrasou krajiny. V mnohých z nich sú múzeá a výstavy. Veľmi pekné sú aj slovenské kostoly. Na východe sa stavali z dreva. Naši predkovia nám zanechali i krásne knihy a listiny, maľby, sochy či hudobné skladby. Mnohí Slováci sa preslávili svojimi vynálezmi. Ozdoba slovenskej krajiny – hrady a zámky

4. Medzi najznámejšie legendy slovenského ľudu patrí Juro Jánošík, hrdina, ktorý ,, bohatým bral a chudobným dával,, sa narodil v Terchovej roku 1688. Ked Jánošikovho otca drábi zbili na smrt, Jánošik odišiel z teologických štúdií do hôr a neskôr sa stal zbojníckym kapitánom. Lud ho miloval, no páni ho prenasledovali, a ho nakoniec zlapali a obesili. Ostal však zit v ľudovom umení, na ktoré neskôr nadviazala i umelecká spisba. Vznikli o ňom rozprávky, povesti, pesničky, filmy, hry, ktoré zotrvali az do dnešných čias. Legendy slovenského ľudu

5. Slováci sa rodili do dreva. Drevo ich sprevádzalo od kolísky , bolo základným stavebným materiálom domov, kostolov, zvoníc, aj hospodárských budov. Počet zachovaných drevených stavieb na Slovensku je veľký. Každá chalúpka, kostol, či zvonica svedčí o vysokej kultúrnosti našich predkov, ich prirodzenom architektonickom cítení, majstrovskom remeselníctve, ale aj o tesnom spojení človeka s prírodou a prírodnými materiálmi. Drevené klenoty

6. Výrobky pracovitých rúk našich predkov – prekrásne výšivky, maľby, keramika, drevené, kožené i kovové výrobky a nástroje uľahčovali život a vnášali krásu do všedných dní. Dodnes sa vyrábajú tradičné slovenské umelecké výrobky, ktoré slúžia pre potešenie oka, ale aj na praktické účely, tak ako pred storočiami. Medzi tradičné slovenské remeslá patrí: drotárstvo, olejkárstvo, medikováčstvo, hrnčiarstvo, medovníkarstvo, košikárstvo. Šikovné ruky a fantázia

7. Sviatky pokoja, lásky, hojnosti, bohaté na tradície a opradené tajuplnosťou. Medzi ne patria Vianoce, ktoré kresťania už od 13. st. slávia ako deň narodenia Jeziška v Betleheme. Obdobie príprav na Vianoce sa volá advent. Krásne starodávne zvyky sa uchovali najmä na Mikuláša a Luciu. Medzu najkrajšie sviatky patrí Veľká noc. Tento vyznamný kresťanský sviatok sa spája s príchodom jari. Pre posledné dni pred Veľkou nocou sú tiež príznačné rôzne zvyky a obyčaje a tak sa zaznamenáva Kvetná nedeľa, Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota, Veľkonočná nedeľa, Veľkonočný pondelok. Najkrajšie sviatky roka

8. Nikto na celom svete nemá na takom malom priestore takú veľkú, bohatú a pestrú paletu ľudovýchodevov – krojov ako Slováci. Kroje – svedkovia našej bohatej kultúrnej minulosti – stále fascinujú vytvarníkov, fotografov a etnografov. Dnes u zriedkavo vidieť každý deň ľudí oblečených do krojov, no pri slávnostných príležitostiach toto naše bohatstvo žiari v plnej kráse a sláve. Pri vítaní vzácnych hostí chlebom a soľou, na folklornych slávnostiach, pri svadbách a pohreboch, pri návšteve bohoslužieb vyberajú z truhlice kroje i mladí a pýšia sa šikovnosťou starých mám. Čaro slovenskej výšivky

9. Pieseň o vlasti Kde horou tečie potok čistýa šepká tráve ako rásť,kde vietor hladí stromom listy – je tvoj diel zeme, tvoja vlasť.Kde chodil dedo v stopách predkovsiatť zrno, tiché zveri pásť, kde chlieb tvoj vonia čerstvou sriedkou-je tvoj diel zeme, tvoja vlasť.Kde zem raz tvojim hrobom vzklíčia vnuci prídu vence klásť,Kde hrozno dužnie na viniči –Je tvoj diel zeme, tvoja vlasť .Kde z piesne nikdy neubúda,kde kvetmi kvitne každá stráň, je tvoj diel zeme, tvoja hruda – Tak si ju chráň, tak si ju chráň. Jaroslav Rezník

10. Končíme konferenciu • Vážení účastníci konferencie, milí hostia! • Naša konferencia pod názvon Dejiny slovenského jazyka dospela k záveru. Počas dvoch dní na nej odznelo 20 referátov o slovenčine. Konferencia svoj cieľ splnila. • Ďakujeme referujúcim za zaujímavé príspevky a diskutujúcim za vyslovené názory a podnetné návrhy. Verím, že čoskoro sa znovu stretneme. • Dovidenia!