Genealógia

1. Martin Bartoš Genealógia

2. - lat. genus = rod gr. logos = slovo Genealógia je historická veda, predmetom skúmania ktorej sú rody – sledy spríbuznených osôb, vzťahy medzi nimi a súvislosti, ktoré z týchto vzťahov vyplývajú. Týmto slovom sa označuje aj zachytený vývoj rodu – genealogické schémy, výtvarne spracované rodostromy, rodinno-historické práce (štúdie či monografie). Označuje sa takto aj metóda genealogického výskumu založená na štúdiu rodokmeňa určitého jedinca.

3. Dejiny genealógie • - Podľa nemeckého historika JohannaChristophaGatterera (1727-1799) je „genealógia staršia ako história“, pretože oveľa skôr, ako ľudia začali písomne zaznamenávať dejiny, zaoberali sa otázkami vzniku vesmíru a sveta, pôvodom božstiev i seba samých . • Popri mysticko-mytologických východiskách druhým veľkým zdrojom genealogických konštrukcií boli svedectvá o konkrétnych príbuzenských vzťahoch privilegovaných vrstiev formujúcich sa triednych spoločností. Nástupnícke právo bolo potrebné oddávna doložiť. To spôsobilo, že so zárodkami genealógií sa stretávame už v staroveku.

4. Starovek • - K najstarším známym „popisovačom“ príbuzenských vzťahov patrili Indovia. • Na základe biblických prikázaní už od 6. stor. pred n.l. zostavovali svoje rodokmene aj Židia • V antickom Grécku popredný občania odvodzovali svoj pôvod od bohov, polobohov a hrdinov a ich rodokmene siahali do dôb trójskej vojny. • Rimania svojich predkov spočiatku neheroizovali. Oceňovali ich osobné výkony, náboženské, štátne a vojenské zásluhy. Cudzinci nemali dlho prístup medzi plnoprávnych občanov, keď sa však medzi nich dostali, vadilo im, že sa nemôžu honosiť významnými predkami, preto sa už v tomto období rodokmene aj falšovali. Napokon sa aj tu udomácnila móda odvodzovať svoj pôvod od mýtických predkov.

5. Genealógia v stredoveku a ranom novoveku • Stredoveké genealógie spravidla slúžili na obranu dynastie a ospravedlnenie uzurpácie trónu. Boli zbraňou v rukách najmocnejších. • Germáni si oddávna zakladali na pokrvnosti. Už v 5. – 6. stor. sa na nimi spravovaných územiach objavujú tzv. Ahnenproben – dôkazy predkov. • Od raného stredoveku sa takéto záznamy objavovali v kláštorných kronikách. Ich autori sa podrobne zaoberali pôvodom zakladateľa a kláštorných otcov. • Od 12. stor. tvorcovia tzv. kroník sveta sa pokúšali o popis a neskôr aj o vyobrazenie jednotlivých panovníckych línií. Spomínali najmä významnejších členov rodu, ostatných len okrajovo. Ostatné privilegované rody vo svojich genealógiách radi poukazovali na svoje príbuzenstvo s vládnucou dynastiou. • Renesancia priniesla niekoľko nových momentov. Genealógie sa začali vyčleňovať z kontextu historických prác, naďalej však len zriedka odkazovali na pramene. Požiadavka na ich hodnovernosť bola na jednom z posledných miest.

6. Rodokmeň Welfovcov z r. 1070

7. Od 16. stor. rastú tendencie prezentovať sa výtvarne spracovanými genealógiami. • 17. stor. prinieslo prvé vedecké práce. Ich autori dôslednejšie vychádzali z prameňov, častejšie ich aj uvádzali v poznámkach. • 18. stor. sa považuje za dobu rozmachu (šľachtickej) genealógie. Vznikajú prvé encyklopédie a lexikóny, ktoré si už všímajú aj nižšiu šľachtu. • 19. stor., hlavne jeho druhá polovica, priniesla novú vlnu genealogických výskumov, k čomu prispel najmä vznik genealogických a heraldických spolkov.

8. Genealógia v Uhorsku • Prechod od tradovaných k zaznamenaným genealógiám na území Uhorska možno sledovať od 2. pol. 12. stor., kedy bola spísaná prvá uhorská kronika „Gesta Hungarorum“ od anonymného notára kráľa Bela III. • Neskoršie záznamy o príbuzenských vzťahoch privilegovaných vrstiev súviseli najmä s dokazovaním nároku na majetok. Tieto donačné, reambulačné a iné listiny často uvádzali predkov vtedajších majiteľov. • Od 15. stor. sa v našom prostredí stretávame so zobrazeniami genealógií v rôznych rukopisných formách. • V 16. stor. vznikajú prvé rodové kroniky. Šľachta sa v tomto období dožadovala nezávislosti na panovníkovi a podielu na moci, čo odôvodňovala zásluhami svojich predkov. Demonštrovala ich všetkými dostupnými prostriedkami. Najveľkolepejšími z nich boli rodové galérie

9. Tlačený rodokmeň Jagelovcov (pol. 16. stor.)

10. Rodokmeň Langovcov slúžiaci ako doklad pri investigácii

11. Genealogické schémy • Vývod • Zachytávajú priamych predkov jednotlivca (probanta). • Počet predkov v jednotlivých generáciách sa dá vyrátať podľa vzorca: n = generácia, 1. generácia je sám probant 10 generácia = 512 predkov cca. pred 250 rokmi 20 generácia = 524 288 predkov cca. pred 500 rokmi 30 generácia = 536 870 912 predkov cca. pred 750 rokmi 40 generácia = 549 755 813 888 predkov cca. 1000 rokov dozadu - Počet predkov je však ďaleko menší – dochádza k tzv. úbytku predkov

14. Nemecká próba: - záznam o predkoch z otcovej strany do 5. generácie, z matkinej strany do 4. generácie

15. Talianska próba: - Uvádzajú sa predkovia do generácie starých rodičov, potom pri starých otcoch ich otcovia a starí otcovia, pri starých mamách ešte aj prastarí otcovia.

16. Uhorská a sedmohradská próba: • Mala 3 varianty, všetky zachádzali až do 7. generácie: • a) V prvej uvádzal probant mužských predkov z otcovej aj matkinej strany.

17. b) Druhý typ bol nesúmerný. V otcovej línii bolo potrebné dokázať aj šľachtický pôvod manželiek.

18. c) Najjednoduchší variant. V mužskej línii sa dokazoval šľachtický pôvod mužov, v ženskej línii postačovalo dokázať šľachtický pôvod matky.

19. Rozrod • Rozrod zachytáva všetkých potomkov jedného rodičovského páru – mužských i ženských, vrátane nemanželských. • Zostavovanie je náročné a v praxi sa s ním takmer nestretávame. • Aj v tomto type zobrazenia dochádza k analogickému javu k strate predkov. Hovorí sa mu úbytok potomkov.

20. Rodokmeň • Je to druh rozrodu, ktorý eviduje len nositeľov rovnakého priezviska. Dcéry a ich manželia sa v ňom uvádzajú, ale ich potomkovia už nie. • Pri ich zostavovaní sa uplatňovalo právne, nie biologické hľadisko. • Hoci ide len o jeden z druhov postupností, jeho názov zľudovel a zvyknú sa ním, hoci nepresne, označovať všetky druhy postupností.

22. Záznam krstu:

23. Záznam sobáša:

24. Záznam pohrebu:

26. Symboly: * Narodenie ≈ Krst ∞ Sobáš ○I○ Rozvod † Úmrtie *† Úmrtie v deň narodenia †* Mŕtvo narodené dieťa Padol v boji NN. (nomennescio) – neznáme meno

32. Skutočné korene • Pri štúdiu rodov, nech už sa dostaneme do akejkoľvek hĺbky, by sme nemali zabúdať na jednu podstatnú vec: hoci ich dejiny začínajú prvým záznamom, rody sa vyvíjali podstatne dlhšie. • Je potrebné si uvedomiť, že sledujeme len posledných pár storočí, preto z tohto hľadiska niet zakladateľov rodov, niet rodov starých a nových (aj keď z genealogického hľadiska to je možné tvrdiť) • Všetky rody siahajú ku koreňom človeka ako biologického druhu. • Vedci zistili, že jadro európskej populácie tvoria potomkovia desiatich praotcov, ktorí sem prišli v troch vlnách pred 40-tisíc, 12-tisíc a asi 4-tisíc rokmi. Predpokladá sa tiež, že Európania sú potomkami siedmich žien, ktoré prišli do Európy za uplynulých 45 000 rokov.