Slovenská medzivojnová poézia

1. Slovenská medzivojnová poézia autor: Štefan Kohári

2. VITALIZMUS • životný elán („elán vital“) – odtiaľ názov vitalizmus. • básnici oslavujú život, životodarnú aktivitu a činorodosť • nechcú sa vracať do minulosti, dôležitejšia je pre nich súčasnosť a budúcnosť. • ospevujú krásu ženy, • Sú tu aj stopy poetizmu, najmä v princípe hry a hravosti • Hlavný predstaviteľ Ján Smrek, básnik životného optimizmu, neúnavný hľadač lásky a harmónie.

3. Ján Smrek • vlastným menom Ján Čietek, narodil sa v roľníckej rodine, základná škola v Modre ho národne uvedomuje. Po vojne tam absolvuje aj učiteľský ústav. • Už ako stredoškolák spolupracuje s Národnými novinami, počas prvej svetovej vojny narukoval ako vojak rakúsko-uhorskej armády. • Neskôr pôsobí ako redaktor, vydáva lit. časopis Elán, po r. 1948 istý čas nesmie písať. • Snažil sa o kultiváciu slovenčiny, odmietal snahy o československý jazyk. • Stredobodom jeho pozornosti bola žena ako symbol mladosti, krásy a základnej hodnoty života. • Jeho básne sú plné optimizmu. Poézia má podľa neho vyvolávať najmä pocity krásna a harmónie, má byť citová a muzikálna. • Najvýznamnejšie zbierky: Odsúdený k večitej žízni (1922) , Cválajúce dni (1925), Božské uzly (1929) Básnik a žena (1934), Hostina (1944), Studňa (1945)Nerušte moje kruhy (1965), Maľovaná abeceda (1954, pre deti)

4. DAV-isti • skupina mladých, ľavicovo orientovaných slovenských intelektuálov, ktorá vznikla v roku 1922 v Prahe • združovali sa okolo časopisu DAV (1924-1937), ktorý viedol V.Clementis, neskôr L. Novomeský. • boli to zväčša študenti, socialisti zo Slovenska, v r. 1924 vydávajú Zborník mladej slovenskej literatúry. • Zaoberali sa otázkami umenia, filozofie, literatúry, kritiky aj politiky. • Členmi DAV-u boli: Laco Novomeský, Vladimír Clementis, Daniel Okáli, Andrej Sirácky, Ján Rob Poničan,

5. Ladislav Novomeský (1904 – 1976) • pochádzal z rodiny krajčíra, gymnaziálne štúdiá absolvoval v Budapešti, neskôr učiteľský ústav v Modre • okrem poézii sa venoval aj publicistike, redaktor Rudého práva, neskôr najvýznamnejšia osobnosť časopisu DAV • v časoch SNP bol podpredsedom ilegálnej Slovenskej národnej rady • v 50. rokoch obvinený z buržoázneho nacionalizmu a odsúdený na 10 rokov (jeho priateľa V. Clementisa popravili), po piatich rokoch väzenia oslobodený a očistený. • Neskôr pôsobí v Slovenskej akadémii vied a ako predseda Matice slovenskej • Najvýznamnejšie zbierky: Nedeľa (1927), Romboid (1932), Otvorené okná (1935), Svätý za dedinou (1939), Pašovanou ceruzkou (1948)

6. Nadrealizmus • Nadrealizmus - niečo nad skutočnosť • v 30. rokoch na Slovensku vystúpila skupina mladých básnikov, ktorí zareagovali na blížiace sa nové vojnové obdobie. • vzbúrili sa proti dobe, snažili sa podať protest aj proti zastaralému básnickému umeniu. • ich básňam zdanlivo chýbala logika, neobsahovali interpunkciu, rým, rytmus, básnické prostriedky, strofy. Snažili sa dať poézii novú tvár. • opierali sa o javy podvedomia, o sen, fantáziu. • medzi zakladateľov nadrealizmu patrí Rudolf Fabry zbierkou Uťaté ruky. Využíva momentálne nápady a približuje sa reči detských rečňovaniek. • Nadrealistická sedmička: Rudolf Fabry, Štefan Žáry, Vladimír Reisel, Pavol Bunčák, Ján Rak, Ján Brezina, Július Lenko

7. Rudolf Fabry (1915 – 1982) • Narodil sa v rodine strojníka, po absolvovaní gymnázia v Trnave vyštudoval kreslenie a zemepis v Prahe • Jeho činnosť bola predovšetkým žurnalistická – pôsobil v denníku Práca, či v časopisoch ako Život (šéfredaktor), Film a divadlo, neskôr Expres • Jeho prvá básnická zbierka Uťaté ruky sa všeobecne pokladá za signál nástupu nadrealizmu v slovenskej literatúre – ako svojskej podobe surrealizmu. • Najvýznamnejšie básnické zbierky: Uťaté ruky (1935), Vodné hodiny hodiny piesočné (1938), Ja je niekto iný (1946), Kytice tomuto životu (1953), Každý sa raz vráti (1964), Nad hniezdami smrti vánok (1969)

8. Katolícka moderna • vytvorili ju v tridsiatych rokoch 20. storočia mladí autori, kňazi, ktorí sa združili okolo františkána Rudolfa Dilonga. • za programové vystúpenie básnikov katolíckej moderny sa považuje Antológia mladej slovenskej poézie, ktorú Dilong zostavil v roku 1933. • základnou myšlienkou bolo heslo: služba Bohu, cirkvi, národu, ich poézia vychádzala z náboženských a národných hodnôt • spracúvali aj tematiku návratov do detstva, motív vojny, mlčania a poézie, kontrast svetlo – tma, využívajú náboženskú terminológiu • svoju tvorbu uverejňovali najmä v časopise Kultúra. • boli pozitívne naklonení vláde vo fašistickom slovenskom štáte počas 2. svetovej vojny, z tohto obdobia pochádza aj väčšina ich zbierok. • po roku 1948 časť básnikov emigrovala a časť prestala tvoriť, alebo bola vo väzení. • Autori: Rudolf Dilong, Pavol Gašparovič Hlbina, Janko Silan, Ján Harant, Andrej Žarnov. Ich nasledovníkmi Pavol Ušák Oliva, či Svetloslav Veigl.

9. Rudolf Dilong (1905 – 1986) • Pochádza z rodiny plátenníka, od dvoch rokov sirota, v roku 1920 sa stal členom františkánskej rehole, neskôr katolícky kňaz. • Spolupracoval s viacerými literárnymi časopismi, vyznával ľudácky nacionalizmus a katolicizmus, ktoré sú prítomné aj v jeho tvorbe, ovplyvnený bol však aj surrealizmom a tvorbou slovenských nadrealistov • Počas 2. svetovej vojny pôsobil pri armáde ako vojenský kňaz • Po vojne emigroval do Talianska, neskôr do Argentíny, kde bol duchovným vo františkánskom kláštore. • Najvýznamnejšie básnické zbierky1933 Dýchajte lazy! 1934 Hviezdy a smútok 1935 Helena nosí ľaliu 1936 Mladý svadobník 1939 Na Hlinkovu gardu 1939 Gardisti, na stráž 1942 Hanička 1942 Vojna 1944 Plač