3. Metódy rozborov 3.1 Špecifické metódy rozborov

1. 3. Metódy rozborov3.1 Špecifické metódy rozborov Za špecifické metódy rozboru považujeme analýzu, porovnávanie a syntézu. V časovom slede najskôr používame analýzu a porovnávanie a na ich podklade potom dospejeme k syntéze. Analýza, porovnávanie a syntéza vzájomne na seba naväzujú a vzájomne sa dopĺňajú. Ak máme preto hovoriť o rozbore ako takom, je potrebné pri ktoromkoľvek rozbore používať všetky tri špecifické metódy.

2. 3.2 Analýza Aby sme mohli postihnúť podstatu riadených procesov, a tým odhaliť hlavné rezervy a určovať budúci vývoj, potrebujeme skúmané procesy a javy rozdeliť na časti, na čiastkové procesy a čiastkové javy. Analýza teda predstavuje rozkladanie celku na časti. Ide pri nej o hľadanie jednoduchších prvkov zložitého celku a o zistenie príčinného pôsobenia jednotlivých častí a prvkov v skúmanom celku.

3. Rozložením celku na časti a zistením príčinných vzťahov medzi časťou a celkom riešime pomocou analýzy rozpor, ktorý spočíva v tom, že pri každom poznávaní nemôžeme dobre poznať celok, ak nepoznáme časti, z ktorých celok pozostáva, a na druhej strane nemôžeme dobre poznať časti, ak nepoznáme ich vzťah k celku. Pre poznanie celku však nestačí len mechanický, kvantitatívny rozklad celku na jednotlivé časti, ale je potrebné vidieť, že každá časť zároveň zobrazuje celok. Ak skúmame určitú časť, skúmame ju ako reprezentanta určitého celku.

4. 3.2.1 Postup od celku k častiam Postup od celku k častiam umožňuje získať orientáciu v skúmanom jave, nájsť jeho hlavný článok a základný smer vývoja.Do akých podrobností je potrebné pri tomto postupe ísť, to záleží na predmete skúmania, na cieli skúmania a v neposlednom rade aj na podkladoch, ktoré máme pre rozbor k dispozícii.

5. Aby sme získali celkovú orientáciu a mohli sa zamerať na rozhodujúce problémy, je potrebné rozložiť súhrnný skúmaný jav z viacerých hľadísk, a to: a)podľa miesta vzniku – napr. podnik na závody, prevádzky, dielne, atď., b) podľa času – napr. rok na štvrťrok, mesiace, dekády, týždne atď. Pri analytickom rozkladaní javov podľa času ide jednak o skúmanie tendencií, ktoré sa vo vývoji daného javu prejavujú, a jednak o skúmanie rovnomernosti priebehu daného javu;

6. c)podľa vecnej skladby – napr. celkový počet pracovníkov v rozlíšení na robotníkov výrobných a nevýrobných, technicko-hospodárskych zamestnancov; d) podľa zodpovednosti jednotlivých pracovníkov za zverený pracovný úsek.

7. 3.2.2 Postup od výsledku k príčinám Od všestrannej súvislosti javov izolujeme pri rozbore určitú skupinu javov, ktorú z hľadiska príčiny a účinku podrobujeme rozboru, pričom každý jav, ktorý bezprostredne podmieňuje vznik daného jednotlivého javu a je jeho zdrojom, sa nazýva príčina. Jav, ktorý vzniká pôsobením určitej príčiny, sa nazýva účinok.

8. Pri postupe od výsledkov k príčinám sa snažíme: a)zistiť jednotlivé príčiny, ktoré ovplyvnili výsledok, b)určiť vlastnosti zistených príčin, ako napr. príčiny vnútorné a vonkajšie, hlavné a vedľajšie, objektívne a subjektívne, prvotné a odvodené, žiadúce a nežiadúce, atď., c) určiť mieru ich pôsobenia, d) preskúmať podmienky ich pôsobenia.

9. 3.3 Porovnávanie O žiadnom jave, ak je posudzovaný sám o sebe, nemôžeme totiž povedať, či je jeho pôsobenie alebo jeho využitie dobré alebo zlé. K tomu je potrebné skúmané javy porovnať s inými rovnakými alebo podobnými javmi. Pri praktickom uskutočňovaní rozborov sa porovnávanie s analýzou prelína.

10. Možnosti porovnávania sú veľmi rozsiahle. Porovnateľnosť je v dôsledku toho veľmi širokým pojmom. Za porovnateľné môžeme (a často aj musíme) považovať všetky javy, ktoré majú jednu spoločnú vlastnosť v rovnakej alebo rôznej miere.Touto vlastnosťou môže byť napr. spoločné užívanie úplne výrobne sa líšiacich výrobkov. Ďalej to môže byť podobný alebo nie celkom zhodný technologický proces pri výrobe výrobkov, ktoré sa svojou funkciou úplne líšia

11. Rovnako dôležité je i porovnanie určitých útvarov bez ohľadu na to, čo vyrábajú alebo čo riadia, napr. z hľadiska úrovne dosahovanej hospodárnosťou a pod. Tu môžeme porovnávať útvary medzi sebou. Hovoríme potom o medziútvarovom porovnávaní alebo porovnávame určité skutočnosti vo vnútri týchto útvarov.V takom prípade zvyčajne používame tieto druhy porovnávania: a) s údajmi plánu b) so skutočnosťou dosiahnutou v minulých obdobiach c) s optimálnymi výsledkami d) s priemermi

12. 3.4 Syntéza (zhrnutie) Syntéza je záverečnou metódou rozboru. Predpokladá použite všetkých ostatných metód (všeobecných, špecifických a pomocných) a vychádza z logických myšlienkových operácií.Úlohou syntézy je v skúmanom jave, alebo procese odhaliť a v čo najstručnejšej forme vyjadriť základnú charakteristiku, postihnúť jednotu podstaty javu s vonkajšími formami jej prejavu a určiť postavenie skúmaného javu k vyššiemu celku, ktorého je časťou. Syntéza ukáže vonkajšiu a vnútornú organickú jednotu skúmaného javu.

13. Výsledkom syntézy je nový, vyšší stupeň poznania skúmaného javu a procesu. Čím je skúmaný jav a proces zložitejší a mnohostrannejší, tým je zložitejšia a náročnejšia aj syntéza. Na kvalitnej syntéze do značnej miery závisí aj efektívnosť celého rozboru v tom smere, aby námaha vynaložená na rozbor zodpovedala jeho efektu. Pri syntéze často potrebujeme klasifikovať zistené príčiny podľa určitých hľadísk, aby sme mohli oddeliť príčiny hlavné od vedľajších, vnútorné od vonkajších, atď., a tým mohli určiť hlavný článok a najväčšie rezervy.

14. Štatistické metódy Korelačná analýza Diskriminačná analýza Zhluková analýza Matematické metódy Počet pravdepodobnosti Lineárne programovanie Simplexová metóda Metódy sieťovej analýzy Metóda CPM Metóda PERT Metóda RAMPS Teória frontov Teória zásob Teória obnovy Metóda Craft Grafické metódy Postupové diagramy Diagram pracovného postupu Diagramy obehu informácií Montážne diagramy Ganttove diagramy Okienkové diagramy a organizačné schémy Ostatné metódy rozboru a modelovania organizácie a riadenia výroby Šachovnicová tabuľka Sankeyov diagram Metóda ťažiska Trojuholníková sústava Metóda súradníc Empirické metódy