Download
1 / 10
100 likes | 430 Views
Trestné právo. JUDr. Pavol Uhrík. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. Akademický rok 2010/2011. Trestné právo. Omyl Skutkový Právny Negatívny Pozitívny. Omyl.
E N D
Trestné právo JUDr. Pavol Uhrík Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety Akademický rok 2010/2011
Trestné právo Omyl Skutkový Právny Negatívny Pozitívny
Omyl • Omyl je nezhoda páchateľovho vedomia so skutočnosťou, a to buď preto, že si niektorú skutočnosť vôbec neuvedomil alebo mal o nej nesprávnu predstavu. • Platný TZ problematiku omylu výslovne neupravuje, ale vzhľadom na to, že pri omyle ide vlastne o obrátené zavinenie, je na potrebné aplikovať zásady platné pre zavinenie. • Nezhoda vedomia páchateľa so skutočnosťou sa môže týkať skutkových okolností (napr. či ide o falšované peniaze...) alebo právnych okolností (či ide trestný čin, aká je trestná sadzba...).
Omyl Skutkový omyl: O skutkový omyl pôjde, ak mal páchateľ nesprávnu predstavu o okolnostiach patriacich k trestnému činu (o skutočnostiach podmieňujúcich jeho trestnú zodpovednosť) Ak ich páchateľ nepoznal, pôjde o skutkový omyl negatívny. Ak ich predpokladá, pôjde o skutkový omyl pozitívny.
Omyl Právny omyl: Spočíva v neznalosti alebo v mylnom výklade trestnoprávnych noriem alebo mimotrestných právnych noriem relevantných pre trestnoprávne posúdené konania (odkazovacie alebo blanketové ustanovenia TZ). Negatívny omyl o normách trestných (páchateľ nevie, že konanie je trestné) páchateľa neospravedlňuje. Pozitívny omyl o trestnoprávnych normách (osoba sa domnieva, že porušuje povinnosť, ktorú právny poriadok nepozná alebo ktorej porušenie nie je trestné) sa nazýva putatívny delikt a nie je trestný, pretože nenapĺňa skutkovú podstatu trestného činu a nemá ani materiálny znak trestného činu – nebezpečnosť pre spoločnosť. Omyl o mimotrestných normách sa posudzuje podľa ustanovení o skutkovom omyle. Ak však ide o normy, na ktoré odkazuje TZ, ich neznalosť sa posudzuje ako neznalosť TZ. Niektorí teoretici trestného práva (Solnař) sa prikláňajú k názoru, že omyl treba posudzovať v rámci posudzovania nebezpečnosti činu pre spoločnosť, a to vždy individuálne.
Recidíva O recidívu ide, ak sa páchateľ opätovne dopustí trestného činu, hoci už bol predtým pre trestný čin právoplatne odsúdený. Podľa kriminologického chápania je recidívou opätovné sa dopustenie akéhokoľvek protiprávneho konania. Podľa penologického chápania je recidívou opätovné odsúdenie resp. opätovný výkon trestu. Teória trestného práva rozlišuje recidívu nerovnorodú – páchateľ po predchádzajúcom odsúdení spácha ľubovoľný trestný čin a recidívu rovnorodú – páchateľ po predchádzajúcom odsúdení spácha trestný čin toho istého druhu a recidívu špeciálnu – páchateľ po predchádzajúcom odsúdení spácha rovnaký trestný čin ako ten, za ktorý bol odsúdený. Predpokladá sa, že odsudzujúci rozsudok už nadobudol právoplatnosť (inak by nešlo o recidívu). Ak sa na páchateľa pozerá, akoby nebol odsúdený a po zahladení odsúdenia neprichádza recidíva do úvahy. Recidívou nie je ani predchádzajúci postih za priestupok alebo iný správny delikt. TZ považuje recidívu za všeobecnú priťažujúcu okolnosť. Súd je však oprávnený túto okolnosť podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia nepokladať za priťažujúcu. TZ nevylučuje recidívu ani pri trestných činoch spáchaných z nedbanlivosti.
Recidíva Skutková podstata trestného činu je naplnená len v prípade, že existujú všetky znaky, ktoré TZ vyžaduje, pričom sú všetky uvedené znaky skutkovej podstaty trestného činu rovnako nevyhnutné a rovnocenné. Tzv. fakultatívne znaky musia existovať za súčasného naplnenia obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu. Týmito bývajú zväčša miesto alebo čas spáchania trestného činu, ak však skutková podstata vyžaduje, aby bol trestný čin spáchaný na určitom mieste alebo v určitom čase, musí byť splnený aj takýto znak skutkovej podstaty.
Zánik nebezpečnosti činu pre spoločnosť Dôvody zániku trestnosti sú negatívnymi podmienkami trestnosti. Na rozdiel od dôvodov vylučujúcich protiprávnosť predpokladajú existenciu všetkých podmienok trestnej zodpovednosti a trestná zodpovednosť a s ňou aj právo na potrestanie páchateľa zanikajú až neskôr. Podmienky (dôvody) zániku trestnej zodpovednosti sú okolnosťami, ktoré nastanú po spáchaní trestného činu, avšak skôr, ako je o ňom právoplatne rozhodnuté, a ktoré spôsobujú zánik práva štátu na potrestanie páchateľa a v ich dôsledku stráca trestné stíhanie svoje opodstatnenie. Samotný čin však nezaniká a môže byť podkladom pre náhradu škody v občianskoprávnom konaní. Platný TZ upravuje ako dôvody zániku trestnosti zánik nebezpečnosti činu pre spoločnosť, účinnú ľútosť, premlčanie trestného stíhania. Patria sem však aj zánik trestnosti pokusu a prípravy, zánik trestnosti účastníctva a smrť páchateľa. Rovnako aj osobitné prípady účinnej ľútosti
Zánik nebezpečnosti činu pre spoločnosť Dôvodom zániku trestnosti podľa časti teórie trestného práva je aj udelenie milosti prezidentom republiky (v súčasnosti formou agraciácie a rehabilitácie).
