90 likes | 201 Views
Hermetizmus. hermetizmus – z gr. hermetikos = vzduchotesný Hermes Trismegistos – legendárny egyptský mudrc a veľkňaz, pripisuje sa mu autorstvo hermetických spisov Corpus Hermeticum vo filozofii hermetizmus označuje súbor filozofických a náboženských
E N D
hermetizmus – z gr. hermetikos = vzduchotesný • Hermes Trismegistos – legendárny egyptský mudrc a veľkňaz, pripisuje sa mu autorstvo hermetických spisov Corpus Hermeticum • vo filozofii hermetizmus označuje súbor filozofických a náboženských názorov založených na hermetických spisoch Herma Trismegista • súčasti: alchýmia, astrológia, mágia
v literatúre sa termínom hermetizmus označuje taliansky modernistický básnický smer 20. a 30. rokov 20. storočia • takto ho prvý raz pomenoval v r. 1936 taliansky kritik Francesco Flora v knihe Hermetická poézia • hermetizmus bol inšpirovaný ezoterickým symbolizmom Stéphana Mallarmého a intelektualizmom Paula Valéryho, rovnako aj ich predchodcami (Novalis, Poe, Baudelaire, Rimbaud)
Hlavné znaky hermetizmu • uzatvorenosť lyriky v subjektívnom výraze a izolácia od reality • subjektvny, abstraktný jazyk – nejasnosť, záhadnosť • dôraz na hudobnosť, využívanie emocionálnej sugestívnosti slov • príklon k metafyzike • potlačenie realistických a morálnych námetov • únik od reality = únik od oficiálneho umenia a tradičnej rétoriky • hermetická báseň nereferuje o mimoliterárnej skutočnosti, ale sama svoju realitu vytvára • taliansky básnik a kritik Elio Pagliarani ho nazval „jednou z najstrnulejších a nejneplodnejších odnoží symbolizmu“
Arturo Onofri (1885 – 1928) – priekopník hermetizmu • chápal novú poetiku ako „druh literárneho asketizmu“ alebo „estetický mysticizmus“, ktorého účelom je obnažiť poéziu v jej podstate a vylúčením dekoratívnych a logických prostriedkov koncentrovať na malej ploche všetky lyrické možnosti • autor vizionárskej, kontemplatívnej poézie vyjadrujúcej rozháranosť a zložitosť ľudského života, svojou poéziuo sa usiloval osdlobodiť ľudí od materiálneho sveta
hlavný predstaviteľ hermetizmu Giuseppe Ungaretti (1888 – 1970) – básnik zhusteného, úsporného výrazu a silnej emotívnosti • pred 1. sv. vojnou mal blízko aj k futurizmu • zúčastnil sa bojov prvej svetovej vojny – vo svojej poézii vyjadril jej absurdnosť (napr. básne Bratia alebo Vojaci) • kontroverzná podpora Mussoliniho fašizmu • jeho neskoršia tvorba je tradičnejšia a väčšmi sa v nej prikláňa k realite • básnické slovo chápal ako jediný spôsob, ako zachrániť ľudstvo od celosvetových hrôz
Salvatore Quasimodo (1901 – 1968), nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1959), autor poézie ľudskej hĺbky a antickej čistoty (o. i. preložil poéziu Catulla a časť Odyssey) • časté motívy rodnej Sicílie, náboženské motívy a motívy smrti • neskôr odkon od individualizmu a sociálnejší charakter jeho poézie • na rozdiel od Ungarettiho bol členom antifašistického hnutia a istý čas bol aj väznený
Eugenio Montale (1896 – 1981) – takisto nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1975), obdivovateľ Danteho • obaja s Quasimodom boli stúpencami a nasledovníkmi Ungarettiho • jeho básnický jazyk je priamejší a jednoduchší
hermetizmom boli ovplyvnení aj básnici iných literatúr: portugalskej – Fernando Pessoa (1888 – 1935), nemeckej – Paul Celan (1920 – 1970) či francúzskej – Yves Bonnefoy (1923 – )