170 likes | 513 Views
Vypracovala: Anita Brezinová. HUBBLOV VESMÍRNY ĎALEKOHĽAD. Dátum štartu: 24.4. 1990 Hmotnosť: 11 000 kg Výška:600 km Doba obehu: 97 min. Typ: reflektor optický, ultrafialový a blízky infračervený Priemer: 2,4 m Ohnisková vzdialenosť:57,6 m.
E N D
Vypracovala: Anita Brezinová HUBBLOV VESMÍRNY ĎALEKOHĽAD
Dátum štartu: 24.4. 1990 • Hmotnosť: 11 000 kg • Výška:600 km • Doba obehu: 97 min. • Typ: reflektor optický, ultrafialový a blízky infračervený • Priemer: 2,4 m • Ohnisková vzdialenosť:57,6 m
Hubblov vesmírny ďalekohľad je ďalekohľad na obežnej dráhe okolo Zeme. Pretože je umiestnený mimo zemskej atmosféry, získava ostrejšie obrázky veľmi slabých a matných objektov ako ďalekohľady na zemskom povrchu.
PRENOS NA ZEM • Údaje získané ďalekohľadom sú v prvej fáze uložené priamo v teleskope. Keď bol Hubble vypustený, na uskladnenie údajov slúžili magnetofónové pásky. V priebehu servisných misií nahradil tieto médiá pevný disk. Z paluby teleskopu sa údaje odosielajú na zemský povrch cez Sústavu satelitov pre prenášanie údajov (TDRSS) – systém satelitov na nízkej obežnej dráhe, ktoré môžu komunikovať so Zemou približne 85 % času jedného obehu. Údaje sa z TDRSS prenášajú na pozemné strediská; najprv do Goddardovho centra pre vesmírne lety a potom finálne do Vedeckého inštitútu vesmírneho ďalekohľadu (STScl), kde sa archivujú.
Jeden z najznámejších obrázkov Hubbleovho ďalekohľadu tzv. "stĺpy stvorenia", oblasť v Orlej hmlovine, v ktorej sa rodia nové hviezdy.
Určil presný vek vesmíru • 13,798 miliárd rokov. Taký je vek vesmíru podľa najnovších meraní z marca 2013, avšak Hubblov vesmírny ďalekohľad toto číslo s dovtedy najväčšou presnosťou určil už sám. Dokázal to na základe technicky náročného postupu s pomocou zistenia polôh a pohybov tzv. cefeidov.
Určil chemické zloženie planét mimo našej slnečnej sústavy • Už pomerne dlhú dobu vedci vedia, že planéty existujú aj mimo našej slnečnej sústavy. Okolo iných hviezd krúžia iné planéty a bez Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu nebolo možné zodpovedať otázku, aké presne sú a z čoho sa skladajú. Dnes vieme, že sa na niektorých z nich nachádza dokonca aj kyslík.
Ukázal, ako sa rodia hviezdy • Nebuly sú hmloviny prachu a plynu, ktoré sú rodiskom hviezdy. Postupným zhlukovaním častíc sa vytvára hviezda, ktorej veľkosť ďaleko presahuje veľkosť našej Zeme, rádovo v tisícnásobkoch. Hubblov ďalekohľad tieto hmloviny sleduje a odhaľuje vedcom detaily z ich života.
Ukázal začínajúcu zrážku dvoch galaxií • Najnovší poznatok pochádza z júna 2013, Hubblov ďalekohľad sa zameral na dve okolo seba letiace galaxie, ktoré sa začali vlastnou gravitáciou priťahovať. Tento úkaz nie je vo vesmíre výnimočný a dokonca o ňom vedci vedia už dlho, avšak možnosť vidieť takéto úkazy “na vlastné oči” a takých detailoch majú vedci možnosť vidieť prvýkrát.
Polárna žiara na Saturne • V marci roku 2004 sa teleskopu podarilo zachytiť polárnu žiaru na Saturne. Výsledný efekt vznikol kombináciou snímok v ultrafialovom a viditeľnom spektre.
Hmlovina motýľ • Ďalším skvostom Hubblovho teleskopu sú rôznymi farbami žiariaci zábery hmloviny NGC 6302, tvarom pripomínajúcej motýľa. Hmlovina sa vytvorila z plynov kyslíka a dusíka
Jupiterov mesiac Io • Štyri veľké mesiace Jupitera objavil už v roku 1610 GalileoGalilei. Pomenoval ich Medicejské hviezdy podľa svojich mecenášov. Neskôr sa ich názvy zmenili na Io, Europa, Ganymedes a Callisto. Hubble zachytil unikátnu fotografiu, podľa ktorej by sa mohlo zdať, že mesiac Io je od Jupitera vzdialený len pár metrov. V skutočnosti je však vzdialenosť medzi nimi 310 000 míľ! Čierna bodka vpravo od mesiaca je jeho tieň. Mesiac obehne okolo Jupitera za 42 a pol hodiny.