1 / 16

HUBBLOV VESMÍRNY ĎALEKOHĽAD

Vypracovala: Anita Brezinová. HUBBLOV VESMÍRNY ĎALEKOHĽAD. Dátum štartu: 24.4. 1990 Hmotnosť: 11 000 kg Výška:600 km Doba obehu: 97 min. Typ: reflektor optický, ultrafialový a blízky infračervený Priemer: 2,4 m Ohnisková vzdialenosť:57,6 m.

keala
Download Presentation

HUBBLOV VESMÍRNY ĎALEKOHĽAD

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Vypracovala: Anita Brezinová HUBBLOV VESMÍRNY ĎALEKOHĽAD

  2. Dátum štartu: 24.4. 1990 • Hmotnosť: 11 000 kg • Výška:600 km • Doba obehu: 97 min. • Typ: reflektor optický, ultrafialový a blízky infračervený • Priemer: 2,4 m • Ohnisková vzdialenosť:57,6 m

  3. Hubblov vesmírny ďalekohľad je ďalekohľad na obežnej dráhe okolo Zeme. Pretože je umiestnený mimo zemskej atmosféry, získava ostrejšie obrázky veľmi slabých a matných objektov ako ďalekohľady na zemskom povrchu.

  4. PRENOS NA ZEM • Údaje získané ďalekohľadom sú v prvej fáze uložené priamo v teleskope. Keď bol Hubble vypustený, na uskladnenie údajov slúžili magnetofónové pásky. V priebehu servisných misií nahradil tieto médiá pevný disk. Z paluby teleskopu sa údaje odosielajú na zemský povrch cez Sústavu satelitov pre prenášanie údajov (TDRSS) – systém satelitov na nízkej obežnej dráhe, ktoré môžu komunikovať so Zemou približne 85 % času jedného obehu. Údaje sa z TDRSS prenášajú na pozemné strediská; najprv do Goddardovho centra pre vesmírne lety a potom finálne do Vedeckého inštitútu vesmírneho ďalekohľadu (STScl), kde sa archivujú.

  5. KONŠTRUKCIA

  6. AKO ĎALEKOHĽAD PRACUJE

  7. Jeden z najznámejších obrázkov Hubbleovho ďalekohľadu tzv. "stĺpy stvorenia", oblasť v Orlej hmlovine, v ktorej sa rodia nové hviezdy.

  8. ZAUJÍMAVOSTI

  9. Určil presný vek vesmíru • 13,798 miliárd rokov. Taký je vek vesmíru podľa najnovších meraní z marca 2013, avšak Hubblov vesmírny ďalekohľad toto číslo s dovtedy najväčšou presnosťou určil už sám. Dokázal to na základe technicky náročného postupu s pomocou zistenia polôh a pohybov tzv. cefeidov.

  10. Určil chemické zloženie planét mimo našej slnečnej sústavy • Už pomerne dlhú dobu vedci vedia, že planéty existujú aj mimo našej slnečnej sústavy. Okolo iných hviezd krúžia iné planéty a bez Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu nebolo možné zodpovedať otázku, aké presne sú a z čoho sa skladajú. Dnes vieme, že sa na niektorých z nich nachádza dokonca aj kyslík.

  11. Ukázal, ako sa rodia hviezdy • Nebuly sú hmloviny prachu a plynu, ktoré sú rodiskom hviezdy. Postupným zhlukovaním častíc sa vytvára hviezda, ktorej veľkosť ďaleko presahuje veľkosť našej Zeme, rádovo v tisícnásobkoch. Hubblov ďalekohľad tieto hmloviny sleduje a odhaľuje vedcom detaily z ich života.

  12. Ukázal začínajúcu zrážku dvoch galaxií • Najnovší poznatok pochádza z júna 2013, Hubblov ďalekohľad sa zameral na dve okolo seba letiace galaxie, ktoré sa začali vlastnou gravitáciou priťahovať. Tento úkaz nie je vo vesmíre výnimočný a dokonca o ňom vedci vedia už dlho, avšak možnosť vidieť takéto úkazy “na vlastné oči” a takých detailoch majú vedci možnosť vidieť prvýkrát.

  13. Polárna žiara na Saturne • V marci roku 2004 sa teleskopu podarilo zachytiť polárnu žiaru na Saturne. Výsledný efekt vznikol kombináciou snímok v ultrafialovom a viditeľnom spektre.

  14. Hmlovina motýľ • Ďalším skvostom Hubblovho teleskopu sú rôznymi farbami žiariaci zábery hmloviny NGC 6302, tvarom pripomínajúcej motýľa. Hmlovina sa vytvorila z plynov kyslíka a dusíka

  15. Jupiterov mesiac Io • Štyri veľké mesiace Jupitera objavil už v roku 1610 GalileoGalilei. Pomenoval ich Medicejské hviezdy podľa svojich mecenášov. Neskôr sa ich názvy zmenili na Io, Europa, Ganymedes a Callisto. Hubble zachytil unikátnu fotografiu, podľa ktorej by sa mohlo zdať, že mesiac Io je od Jupitera vzdialený len pár metrov. V skutočnosti je však vzdialenosť medzi nimi 310 000 míľ! Čierna bodka vpravo od mesiaca je jeho tieň. Mesiac obehne okolo Jupitera za 42 a pol hodiny.

  16. KONIEC 

More Related