Ekonomika prírode blízkeho obhospodarovania lesa

1. Ekonomika prírode blízkeho obhospodarovania lesa Posúdenie nákladovosti Skutočnosť je však taká, že keď do nákladového vzorca vložíme všetky náklady, ktoré sú s lesníckou výrobou spojené, efektivita prírode blízkeho hospodárenia sa ukazuje v úplne iných reláciách. Komplexné zhodnotenie nákladov uvádza tabuľka, v ktorej sú porovnané nákladové položky, vstupujúce do výroby počas celého 100 ročného životného cyklu 1 ha modelového porastu, pestovaného v systéme rúbaňového a prírode blízkeho hospodárenia. Ťažba za celý výrobný cyklus predstavuje zhodne po 800 m3/ha. Hoci prírode blízke pestovanie lesa prináša množstvo pozitív v napĺňaní sociálnych a ekologických funkcií lesa, k tomu, aby sa stalo skutočne serióznou alternatívou pestovania lesa v systéme vekových tried, je potrebné dokázať aj jeho ekonomické prednosti. V súčasnosti je pre tých, ktorý ho dôkladne nepoznajú, spájané s vyššími nákladmi na ťažbovú činnosť a väčšou komplikovanosťou realizácie pre samotného lesného hospodára.

2. Porovnanie nákladov ťažbovej a pestovateľskej činnosti v modelovom 1 ha poraste

3. Vysvetlenie použitých nákladov: umelá obnova: 5300 sadeníc pre 1. zalesňovanie + 800 sadeníc (15%) pre opakované zalesňovanie zabezpečenie porastu z umelej obnovy: 6 x ochrana: proti burine 100% sadeníc, pred zverou 50% sadeníc zabezpečenie porastu z prirodzenej obnovy: 6 x ochrana: proti burine 15% plochy, pred zverou 25% plochy

4. ťažbová činnosť – úspora 7% doplnková úspora - objemová produkcia prírode blízkeho lesa môže byť vyššia o 10-15% - vyššia spotreba času na ťažbu v rúbaňovom lese (objem ťažených stromov do 1,49 m3, v prírode blízkom lese nad 2 m3, úspora nákladov až 15% pri porovnateľnej technológii úspora v ťažbovej činnosti spolu – 20-25% (priestor na možné zvýšenie nákladu v obnovnej ťažbe jednotlivým výberom, keď je to potrebné). pestovateľská činnosť - úspora 340%, v prepočte na 1 m3 - 2,50 € = čistá úspora nákladov pri prírode blízkom hospodárení

5. Zdôvodnenierozsahu výkonov a z toho vyplývajúcich nákladov na pestovateľskú činnosť pri prírode blízkom a rúbaňovom hospodárení

8. Výnosovosť Ťažba výberným spôsobom vo väčšine prípadov výnosovo prevyšuje klasický podrastový hospodársky spôsob. Tento je realizovaný s väčšou intenzitou odoberania zásoby ako zodpovedá bežnému prírastku, v podstatne kratšej obnovnej dobe a teda s rýchlejším poklesom porastovej zásoby, produkujúcej prírastok. Zásoba porastu pri výbernom princípe klesá podstatne pomalšie (pri výberkovom hospodárení zostáva dokonca stabilná), porast prežíva omnoho dlhšie s pomerne vysokým zakmenením, teda aj s prírastkom a podstatná časť stromov sa ťaží až v čase ich plnej rubnej zrelosti. V podrastovom hospodárení na vyhranených obnovných prvkoch dochádza pri dvojfázovom clonnom rube na prvých východiskách k ťažbe nie celkom zrelých stromov, ktoré majú ešte dobrý prírastkový potenciál. Rozdiely v objemovej produkcii môžu byť 10-15%, v hodnotovej produkcii sú však podstatne vyššie, predovšetkým na veľmi dobrých stanovištiach. Vymanipulovanie cenných sortimentov na podstatne hrubších stromoch niekoľkonásobne zvýši ich hodnotu v porovnaní s rovnakými sortimentmi na tenších stromoch, ktoré dopestujeme pri priemernej rubnej dobe. Pri prírode blízkom obhospodarovaní sa obnovnou ťažbou nízkej intenzity - približne vo výške bežného prírastku porastu počas ťažbového intervalu (t.j. cca 50 m3/5-6 rokov) - po dlhú dobu zachováva pomerne vysoká porastová zásoba a pomerne vysoké zakmenenie okolo 0,7. Takáto zásoba zaisťuje vysoký prírastok v poraste a zároveň zápojom sa zabezpečuje pestovateľský efekt dlhodobého, rôzne silného clonenia podrastu, čím sa podporuje jeho autoregulácia v početnosti a vývoji kvality bez umelých zásahov.

9. Možnosti zvyšovania prírastku sú namodelové v tabuľke. Pri uplatňovaní rúbaňového hospodárstva sa pri dosiahnutí priemerného veku 100 rokov ťažia jednotlivé dreviny s priemerným objemom hrubiny od 1,36 do 1,76 m3. Pri uplatnení výberného princípu ťažbou jednotlivých stromov sa porast postupne prerieďuje, najkvalitnejšie jedince sa ponechajú dorásť do rubnej zrelosti, pričom ich cieľová hrúbka je modelovo určená na 55 cm. Tieto jedince sa nachádzajú v uvoľnenom postavení, predpokladá sa, že väčším objemom aktívnej zelenej koruny budú akumulovať zvýšený prírastok na úrovni 5 mm ročne. Prírastok na tejto hodnote zistil Burgan (1973) u stromov s voľnou korunou, dĺžky ½ výšky stromu, s hustým vitálnym olistením bez poškodenia. Za 35 rokov ponechania v poraste sa ich hrúbka môže zväčšiť o 17 cm na hodnotu cieľových 55 cm. (Ak by sme uvažovali s nižším prírastkom na úrovni len 4 mm ročne, stromy by cieľovú hrúbku 55 cm dosiahli vo veku cez 140 rokov). Ich objem sa pritom zdvojnásobí, u buka dokonca zväčší 2,5-násobne. Pritom sa samozrejme počíta s vývojom nárastov v dolnej vrstve, síce s nižším výškovým prírastkom ako na voľnej ploche, ale s efektom clonenia a tým ovplyvňovania početnosti nárastov samozrieďovaním so súčasne prebiehajúcou výškovou diferenciáciou.

10. Tabuľka Výpočet možného zväčšenia objemu hrubiny pri predĺžení životnosti cieľových stromov Tento postup sa odporúča v porastoch, kde je možnosť dopestovať kvalitné sortimenty. Pri nízkej kvalite porastu sa efekt znásobenia objemu cieľových stromov nemusí prejaviť ako priaznivý v porovnaní so stratou na prírastku u vyvíjajúcich sa nárastov a mladín. V kvalitných porastoch a predovšetkým u drevín s vysoko cenenými sortimentmi je zvýšenie objemovej produkcie ešte znásobené ich hodnotovou produkciou. Napr. pri dube, javore a jaseni sú sortimenty v 5. hrúbkovom stupni predávané za vyššie ceny ako v 3. hrúbkovom stupni.

11. Okrem výnosov súvisiacich s kvantitatívnou a kvalitatívnou produkciu drevnej hmoty, prináša prírode blízke hospodárenie aj ďalšie prínosy navyše v porovnaní s rúbaňovým hospodárením a to vo forme zvýšenej účinnosti ekologických a sociálnych funkcií, ktoré dosiaľ nie sú kvantifikované.