Boris Engler, 9.C

1. OBLOHA NAD MRAKMI Boris Engler, 9.C

2. Nebeské telesá Tmavá a bezoblačná noc poskytuje naozaj krásny, úžasný pohľad na oblohu. Nie je preto čudné, že to ľudí v minulosti fascinovalo. Veda, ktorá sa zaoberá štúdiom vesmíru a objektov v ňom obsiahnutých, sa nazýva astronómia. Prvý astronómovia mapovali polohy hviezd, pozorovali pohyby planét a zaznamenávali náhle objavy napr. komét a novovytvorených hviezd. Pokúšali sa vysvetli čo to vlastne vidia, a rozmýšľali o tom, ako vesmír a jeho telesá vyzerajú.

3. Súhvezdia Veľmi dávno im ľudia dali aj mená, ako Labuť, Škorpión, Veľký voz alebo Orión, pretože obrazce im pripomínali zvieratá, známe veci, ľudí alebo bohov.

4. Kométy Celé stáročia sa ľudia domnievali, že meteory a kométy sú miestne úkazy, podobne ako blesk. Až koncom 19.storočia dvaja nemeckí študenti, Brandes a Benzenberg zistili, že meteory, ktoré pozorovali z dvoch miest účastne vzdialených od seba desiatky kilometrov sa im premietli na odlišné miesta oblohy. Z toho usúdili, že meteory a kométy nemôžu pochádzať zo Zeme. Napodiv tento objav zostal ďalších 35 rokov bez povšimnutia.

5. Zatmenie slnka Zatmeniu dochádza vtedy keď sa Mesiac dostane do pravého uhlu zo zemskou osov pred Slnko. Zatmenie môže nastať ale jeho tieň nemusí dosiahnuť Zem.

6. Najkrajší okamih zatmenia Tento okamih vzniká keď mesiac cúva a slnko sa zviditeľňuje tento jav sa nazýva DIAMANTOV PRSTENEC.

7. Planéty Pomenovania planétMerkúr - rímsky boh rýchleho cestovania (najbližšie ku Slnku) Venuša - rímska bohyňa lásky (večernica, zornička) Mars - rímsky boh vojny (červená planéta) Jupiter - najväčší rímsky boh (najväčšia planéta) Saturn - otec rímskeho boha Jupitera, boh roľníctva (najkrajšia planéta) Urán - grécky boh oblohy (planéta objavená v roku 1781) Neptún - rímsky boh morí (jeho objav bol podnietený objavom Uránu) Pluto - rímsky boh podsvetia (najvzdialenejšia od slnka a najmenšia) Extrémy Slnečnej sústavy Najchladnejšie povrchové miesto: Tritón (7.mesiac Neptúnu); t=-235°C Najteplejšie povrchové miesto (mimo Slnka): Venuša; t=580°C - vplyv skleníkového efektu

8. Merkúr • Merkúr je najbližšou a druhou najmenšou planétou Slnka. • Stredná vzdialenosť Merkúr od Slnka je 57,9 milióna kilometrov. Planéta obehne Slnko za 87,969 dňa. • Merkúr sa teda počas dvoch obehov Slnka 3 razy otočí okolo svojej osi. Pretože rotačná os planéty smeruje kolmo na rovinu obežnej dráhy, je deň na ľubovoľnom mieste povrchu Merkúr rovnako dlhý. Trvá 176 pozemských dní. Teplota povrchu planéty na poludnie dosahuje asi 600 °C, na nočnej strane približne –180 °C. Rozdiel medzi minimálnou a maximálnou vzdialenosťou Merkúr od Zeme je 135 miliónov kilometrov.

9. Venuša • Venuša obiehajúca okolo Slnka ako druhá planéta, je „skalnatá guľa“ obklopená hustými žltými oblakmi. Tieto oblaky, odrážajúce časť slnečného svetla, majú za následok, že Venuša je po Slnku a Mesiaci najjasnejšie teleso na oblohe. • Hustá atmosféra na Venuši spôsobuje horúce a dusivé prostredie. Povrchové teploty dosahujú +480ºC a atmosférický tlak je 90-krát väčší ako na Zemi. • Žltú farbu mračien spôsobuje kyselina sírová. Jej hladina sa mení, z čoho sa dá súdiť, že niektoré sopky na Venuši sú možno doteraz aktívne.

10. Zem Teleso nepravidelného guľovitého tvaru s rovníkovým polomerom 6378 km. Vo vesmíre vykonáva 2 pohyby: • obeh okolo Slnka rýchlosťou 29,8km/s za 365dní 5h 46s • obeh okolo vlastnej osi za 23h 56min 4,09s Vzdušný obal sa nazýva atmosféra Vodný obal sa nazýva hydrosféra

11. Mars Mars je štvrtou planétou vzdialenou od Slnka. Tiež o ňom hovoríme ako o červenej planéte, čo je spôsobené najmä oxidmi železa. Je na nej chladno okolo –23ºC. Aj keď sú na tu relatívne veľké rozdiely medzi teplotami v lete a v zime, aj v letných mesiacoch môžeme zbadať námrazu a snehový poprašok. Je to tiež jediná planéta slnečnej sústavy, kde na povrchu môžme nájsť ľadové čiapočky, ktoré sú tvorené vodným ľadom a zmrznutým oxidom uhličitým (len južná čiapočka). Povrch Marsu je pokrytý vulkanickými krátermi, na severnej pologuli sú ale aj planiny s malým množstvom kráterov. V súčasnosti tu nenájdeme žiadnu vulkanickú činnosť. O tom, že tu v minulosti bola svedčí najmä Olympus Mons – najväčšia sopka Slnečnej sústavy, týčiaca sa do výšky 25 kilometrov.

12. Jupiter

13. Saturn Saturn je v poradí šiesta planéta od Slnka. Je plynným obrom takmer takým veľkým ako Jupiter, s rovníkovým priemerom asi 120 500 kilometrov. Predpokladá sa, že Saturn má malé kamenné, ľadové jadro obklopené vnútorným plášťom z kovového vodíka. Nad vnútorným plášťom sa nachádza vonkajší plášť z kvapalného vodíka, ktorý prechádza do plynnej atmosféry. Mraky na Saturne vytvárajú pásy a zóny podobne ako na Jupiteri, len sú zahalené hmlou. V mrakoch sa objavujú búrky a víry, ktoré pozorujeme ako červené alebo biele ovály. Saturn má extrémne tenkú sústavu prstencov, ktorých hrúbka je menšia ako jeden kilometer, ale je veľmi rozsiahla a do diaľky siaha asi 420 000 kilometrov od povrchu planéty.

14. Urán Špecifickosťou planéty Urán je poloha jej rotačnej osi. Najbližšie k Zemi mieril severný pól planéty v roku 1985. Urán obehne Slnko raz za 84,01 roka. I keď je Urán niečo vyše 4 razy väčší ako Zem, na oblohe sa javí ako hviezda. Keď skúsený pozorovatel novoveku, sir William Herschel zamieril 13. marca 1781 svoj 15,5cm ďalekohľad na túto hviezdu v súhvezdí blížencov, zdala sa mu väčšia ako iné hviezdy. Najprv si myslel že objavil kométu. Nemala však chvost ani plynný obal a ako sa neskôr ukázalo pohybovala sa po kruhovej dráhe okolo slnka. Vtedy už nebolo pochýb, že je to nová planéta. Najprv ju pomenovali Georgium Sidus. Meno Urán sa začalo používať až 60 rokov po jeho objave.

15. Neptún Planétu Neptún, v poradí vzdialeností ôsmu od Slnka, našiel nemecký astronóm Johann G. Galle v súhvezdí Kozorožca, blízko hviezdy Cap, 25. septembra 1846. A tak planéta musela počkať až na Levrrierovu prácu, ktorá vyšla v júni 1846, a Galleho záujem o ňu. Objav ôsmej planéty bol veľkým úspechom Newtonovej gravitačnej teórie a patrí ku grandióznym vedeckým činom ľudského intelektu. Neptún patrí rozmermi k planétam obrom. Priemerom prevyšuje Zem 3,81 ráz, hmotnosťou 17,24 ráz. Na póloch je mierne sploštený: rovníkový priemer, 48 600 km, má o 1000 km väčší ako pólový. Neptúna sa okolo Slnka pohybuje po takmer kruhovej dráhe, s obežnou dobou 164,79 roka.

16. Pluto Pluto je najmenšia,najvzdialenejšia a najmenej jasná Rotačná os,okolo ktorej sa Pluto otočí raz za 6,38 dňa(153 hodín),je odklonená od severného pólu planéty o 122,52°.Po objave Neptúna astronómovia zistili, že táto planéta nie je celkom zodpovedná za pozorované odchýlky v dráhe Urána. Planétu Pluto objavili až 21.januára 1930.Planéta dostala meno rímskeho boha smrti, Pluto, podľa návrhu Venetie Burneyovej. A tak bol objav Pluta viac-menej šťastnou zhodou okolností.I

17. Pás planétok Pri tvorení vnútorných planiet (Merkúr ,Venuša ,Zem a Mars)sa použili odštiepené kúsky planiet . Keď boli planéty hotové zo zvyšku sa už nestačilo vytvoriť nové planéty tak začali zvyšky rotovať okolo slnka a tím sa vytvorila aj ochrana pred meteormi .

18. Čierna diera Čierna diera je miesto vo vesmíre, v ktorom je skoncentrované také veľké množstvo hmoty, že objekty, ktoré sa nachádzajú v určitej vzdialenosti, nemajú šancu uniknúť. Predstavte si, že stojíte na povrchu planéty.Hodíte kameň rovno do vzduchu. Ak predpokladáme, že ste ho nehodili dosť silne, tak bude chvíľu stúpať, ale neskôr gravitačné zrýchlenie planéty spôsobí, že teleso začne postupne padať späť. Ale ak hodíte kameň dostatočne veľkou silou, môže opustiť gravitačné pole planéty úplne. Rýchlosť, ktorú potrebujete udeliť telesu, aby opustilo toto gravitačné pole, sa nazýva úniková rýchlosť. Veľkosť únikovej rýchlosti závisí od hmotnosti planéty, čo znamená, že ak je planéta extrémne ťažká, tak aj gravitácia a úniková rýchlosť sú obrovské. Ľahšie planéty majú malú únikovú rýchlosť.

19. Belka a Strelka Tieto dva psi sa preslávili tím že sa vrátili z vesmíru živí.

20. Jurij Gagarin 12.4.1961 vyštartoval prvý človek, kozmonaut na palube Vostoku 1 do vesmíru. Za 108 minút obletel Zem a bezpečne pristál neďaleko dediny Smelovka.

21. Ivan Bela Prvý slovenský kozmonau,t podplukovník Armády SR Ing. Ivan Bella, sa narodil 21. mája 1964 v Brezne. V marci 1998 odišiel do podmoskovského HviezdnehoMestečka, kde sa začal pripravovať na vesmírny let. V auguste 1998 vybrali Ivana Bellu začlena hlavnej rusko-francúzsko-slovenskej posádky 27. expedície na Mir, ktorá máodštartovať 20. februára 1999. V nej bude pôsobiť ako kozmonaut-výskumník.