300 likes | 545 Views
Metódy historického výskumu. Plánovitý postup k získaniu nových vedeckých poznatkov. Naučíme sa. Čo je metodológia Aké metódy používajú všetky vedy Aké sú špecifické metódy v práci historika Ako tradičná a moderná metodológia ovplyvňuje súčasný vývoj historických vied.
E N D
Metódy historického výskumu Plánovitý postup k získaniu nových vedeckých poznatkov
Naučíme sa • Čo je metodológia • Aké metódy používajú všetky vedy • Aké sú špecifické metódy v práci historika • Ako tradičná a moderná metodológia ovplyvňuje súčasný vývoj historických vied
Metodológia, metodika, metóda • Metodológia je vedecká disciplína, často interpretovaná ako súčasť logiky, pojednávajúca či zaoberajúca sa výskumom a analýzou princípov a metód skúmania a ich aplikáciou. • - usporiadaný systém princípov a metód skúmania tak, aby princípy a metódy sa brali ako podmienky a procedúry pre zvládnutie množiny problémov. • Metodika je špecifický súhrn, špecifická kombinácia niekoľkých postupov (metód), ktoré historik používa pri riešení konkrétneho problému • Voľba metódy závisí od špecifika problematiky • stavu doterajších poznatkov • stavu pramennej základne
Kritika prameňov • Jadrom získavania faktografie (empirického materiálu potrebného na vedecké dokazovanie) je práca s prameňmi • Kritika prameňov je jediná špecifická historická metóda. Ostatné metódy má historiografia zhodné, alebo podobné s inými vedami, historickú kritiku uskutočňuje historik pomocou vedeckých metód pochádzajúcich z iných vied, resp. zo samotnej metodológie vied. • KP je najdôležitejšia cesta od faktografie k rekonštrukcii historickej skutočnosti • Kvalitatívny výskum, ktorý dopĺňa kvantitatívne metódy v historiografii posunul pohľad aj na samotnú kritiku prameňov a skúmania ich súladu s pravdou.
Induktívna metóda • Induktívna metóda vychádza od konkrétnych javov a ich porovnávaním a analýzou sa snaží dospieť k všeobecným pojmom, zákonom a pravidlám. • IM je postup od empirického štúdia javov , ktoré postupne prechádzajú od jednotlivých faktov k všeobecnejším údajom o spoločenskej skutočnosti • Čo je úplná a neúplná indukcia?
Premisy- záver • Premisy sú výroky (resp. súdy), z ktorých začína logické uvažovanie; pri logickom usudzovaní vychádzame z jedného výroku alebo zo série výrokov a smerujeme k iným výrokom. Naše východzie výroky nazývame premisy a konečný výrok sa nazýva záver (conclusion). Teda záver získavame na základe premís. Uvažovanie je mentálna aktivita vychádzajúca od premís k záveru. Verbalizácia či zápis uvažovania môže vyzerať takto: 1. Všetky levy sú zvieratá mačkovitého druhu. 2. Toto je lev. Záver: 3. Toto je zviera mačkovitého druhu. • Logická schéma: 1. a→b 2. b→c 3. a→c
Deduktívna metóda • Deduktívna metóda je metóda budovania vedeckých teórií, pri ktorej sa používa dedukcia. Deduktívnou metódou sa budujú deduktívne teórie. • Metóda hypoteticko-deduktívna je postup, pri ktorom sa určité tvrdenia prijmú za hypotézy a tieto hypotézy sa overujú tak, že sa z nich a z ostatných už známych poznatkov vyvodzujú závery, ktoré sa konfrontujú s faktami. • Verifikácia, resp. falzifikácia hypotézy • Karl Raimund Popper
Karl Raimund Popper (1902-1994) • Popper mal kontakty s novopozitivistami, ktorí tvorili tzv. Viedenský krúžok. Popper však odmieta ich teóriu verifikácie. Podľa logického pozitivizmu sa vedecké hypotézy získavajú indukciou, alebo zovšeobecňovaním. Popper však tvrdil, že pravdivosť vedeckej teórie sa nedá dokazovať, ale len empiricky testovať. Základom vedeckého poznania nie je verifikácia, potvrdenie, ale falzifikácia. Vedecká je len tá teória, ktorú je možné vystaviť možnosti vyvrátenia. Netreba trvať na tom, čo teóriu potvrdzuje, ale skôr strážiť, čo by ju mohlo vyvrátiť. K evolúcii- vývoju vedy –prichádza tak, že keď niečo vyvrátime, získame nový priestor na otváranie nových otázok. • Popper je zástancom otvoreného poznania a otvorenej spoločnosti. Sila vedy spočíva v tom, že jej tvrdenia musia byť formulované tak, aby sa dali aj vyvrátiť. Sila demokracie nespočíva v tom, že by vyberala k vláde tých najlepších, ale v tom, že každú vládu je možné bežnými prostriedkami- voľbami- odvolať.
Intuícia • A. Einstein: „ Nie je žiadna logická cesta vedúca k všeobecne platným zákonom, z ktorých je možné získať obraz sveta čistou dedukciou. Dopracovať sa k nim môžeme len prostredníctvom intuície, založenej na čomsi, čo možno nazvať ako intelektuálna láska.“
ParadigmaThomas Samuel Kuhn (1922- 1996) • vzor alebo istá vedecká konštrukcia • vedecká škola (v zmysle názor) • Paradigma je celková konštelácia názorov, hodnôt a postupov, ktoré zdieľajú príslušníci istého spoločenstva. • celok všetkých základných ponímaní týkajúcich sa predmetu záujmu a metódy, ktoré ovládajú nejakú disciplínu v danom čase Tvorca teórie paradigmy vo vede bol Thomas Samuel Kuhn. Pád neudržateľnej paradigmy spôsobuje revolúciu- diskontinuitu vo vede. Holizmus. • Teória modernizácie- makrohistória
Priama a nepriama metódaJ. Bartl • Priamou metódou vysvetľujeme historické fakty priamo z prameňov • PM sa môže u historika stotožniť s kritikou prameňov- absolutizácia? • Pri nepriamej metóde môžeme vychádzať z analogických javov • Interferenčná metóda • Ilustratívna?
Zásady pri priamej a nepriamej metóde • Pokiaľ možno držme sa priamych faktov pred nepriamym úsudkom • Hypotézy treba overovať dôkladne • Výsledok nepriamej metódy je menej spoľahlivý ako premisy, z ktorých sme vyšli • Pri zisťovaní faktov- priama metóda • Pri zovšeobecňovaní nepriama
Diachrónny a synchrónny prístup • Diachrónny prístup sleduje jeden jav v určitom časovom období • Synchrónny prístup sleduje viacej javov v rovnakom období • Kombinácia oboch je syntéza
Progresívna a retrospektívna metóda • Progresívna metóda je zhodná s časovým priebehom • Retrospektívna metóda je jej opakom. • Vysvetľuje staršie javy pomocou novších javov • Jej riziko je v tzv. modernizácii, t. j. posudzovaním dejín z hľadiska súčasnosti
Filologická metóda podľa Júliusa Bartla • Čo rozumejú slovenskí historici pod tzv. „lexikálnymi výpožičkami“ starej maďarčiny? • Onomastika- antroponomastika- osobné mená- antroponymá • Topiká (zemepisné názvy) toponomastika • Uveďte 10 príkladov Bartlovho toponomastického rozboru
Geografická metódaG. G. Iggers, J. Bartl, • Ako využíva poznatky z geografie Marc BLOCH v diele : La Societé Féodale I. II, Paris, 1939, 1940 ? • 3 základné pracovné postupy GM podľa Bartla: • Uveďte 8 historicko- geografických príručiek (Lipský: Repertorium… Majtán: Názvy obcí…) Čo je to metácia? • Ktoré sú stabilné a ktoré nestabilné prvky v geografickom obraze krajiny? • Čo je to kopaničiarska kolonizácia • Čo je to cliometrická mapa?
Cliometria- modelová analýza • Cliometria vznikla 50. a 60. rokoch 20. storočia v USA. Pojem cliometria má dva významy: uchopiť a kvantifikovať. • Cliometrici Robert Fogel, Stanley Engerman vytvorili časopis New Economic History. Time on the Cross( 1974) od Roberta Fogela a Stanley Engermana popisuje prínos otrockej práce pre ekonomický rozvoj USA. Robert Fogel v práci Railroads and AmericanEconomic Growth ( 1964) dokazuje, že vybudovanie železníc nemalo zásadný podiel na ekonomickom rozvoji USA • Člen European hist. economic society John Comos, americký cliometrik maďarského pôvodu skonštruoval mapu Uhorska v 19. storočí, ktorú rozdelil do ekonomických zón vymodelovaných podľa úrovne ekonomického rozvoja podľa poradia vyspelosti ekonomiky. Na jeho mapke je možné vidieť, že stolice, ktoré sa nachádzali na území Slovenska je možné zaradiť medzi ekonomicky najvyspelejšie oblasti Uhorska.
Bussines history- štruktúrálna analýza • European Business Asociation. • Zobrazené štruktúry podnikov, biogramy, vo forme diagramov dcérskych spoločností veľkých ekonomických gigantov, ich managementu z hľadiska ich vývoja porovnávaného v jednotlivých obdobiach s politickým vývojom.. Na Slovensku sa zaoberá hospodárskymi dejinami a ich metodikou historik Roman Holec, ktorý je skôr prívržencom biznis history.
Komparatívna metóda • Definovanie objektu komparácie pomáha zistiť, či porovnávame objekty, alebo procesy tej istej kategórie • Určenie cieľov komparácie • Stanovenie kritérií komparácie • Určenie druhu časového hľadiska-diachrónne • Synchrónne
Metóda sondy • WIERLING, D.: Mädchen für Alles. Berlin 1987 • o slúžkach v stredostavovských domácnostiach veľkých nemeckých miest na prelome 19. a 20. storočia. Štúdia spočíva na kvantitatívnych údajoch, ale na základe korešpodencie a rozhovorov sa autorka pokúsila i o použitie kvalitatívnych aspektov v životných podmienkach slúžok ako sa uchovali v ich pamäti, skúsenostiach a vnímaní.
Historicko-demografická metóda • LADURIE, E. LE ROY: Les paysans du Languedoc, 2 vol., Paris 1966 • Autor urobil štatistickú analýzu vzťahov medzi dlhodobými cyklami populačného rastu a cenami potravín, inšpirovaná maltuziánskou teóriou. Počas karnevalových slávností v meste Romans v roku 1580 prišlo k masakru. Ladurié demografické a hospodárske rozpory medzi protestantským patriciátom a prevážne katolíckymi nižšími vrstvami dáva do súvisu s agresívnym a symbolickým správaním v osudnej noci. Psychoanalytické pojmy a sémiotika doplňujú paletu vedeckých postupov pri spracovaní témy strašnej karnevalovej noci.
Historická a kultúrna antropológia • Historická antropológia sa zaoberá konkrétnym jednotlivcom, skúma jeho jednanie, postoje, pocity, spôsob myslenia a snaží sa ho interpretovať • Historická antropológia ako samostatná vedecká disciplína vznikla na prelome 70. a 80. rokov 20. storočia. V svojich metódach vychádza z etnológie, sociálnych dejín, dejín ľudovej kultúry, mikrohistórie, dejín mentalít a dejín každodennosti. • Namiesto makrohistorických štruktúr skúma ľudské súkromie, mentalitu, spôsob interakcie medzi sociálnymi skupinami. • Interdisciplinarita a multidisciplinarita • Gender studies, rodina, domácnosť, čarodejníctvo, kriminalita, náboženstvo, zbožnosť, elitná a ľudová kultúra... • Richard van Dühlmen, Michael Mitterauer, Hans Medick, Alf Lüdtke, Gert Dressel, Karl Kaser. • Kultúra a symboly: Francúzsko, 4. generácia Annales • NORA, P.ed: Les Lieux des mémoires, 3 zv., Paris, 1984
Historicko-štatistická metóda • Už v 19. storočí vznikla nespokojnosť s jednostrannou orientáciou historikov na politické dejiny, ktoré iba chronologicky zaraďovali udalosti bez pokusu o hlbšiu interpretáciu a zaujímali sa len o osudy významných osobností. • Vznikli sociálne dejiny, ktoré študujú všetky spoločenské vrstvy, vymedzujú společenské štruktúry, možnosti sociálnej mobility, hodnotové rebríčky sociálnej skupiny, atď. • Sociálne dejiny používajú často metódy sociológie, ako je štatistická metóda, metóda ideálnych typov, komparatívna, prosopografická metóda, a pod.
Kvalitatívny výskumorálne dejiny • Tradičná historiografia pod vplyvom pozitivizmu sa zamerala najmä na metódy kvantitatívneho výskumu • Moderná historiografia často preberá aj metódy kvalitatívneho výskumu. Historici si všímajú také pramene, ako sú denníky, kroniky, memoáre. Pre najnovšie dejiny sa stal dôležitý najmä orálny výskum, ktorý nesie znaky kvalitatívneho výskumu. • Základnými postupmi metódy orálnej histórie sú rozhovor a životný príbeh, používaný podobne ako v sociológii, politológii, etnológii, antropológii či psychológii, kde platia rovnaké etické princípy, predovšetkým súhlas informátorov. • Je dôležité dovoliť rozprávačovi, aby hovoril o tom, čo sám pokladá za dôležité, pretože i to umožňuje interpretáciu rozhovoru. Pri uskutočnení interview výskumník má preferovať otvorené otázky a vyhýbať sa navodzujúcim otázkam. V prípade opakovaného rozhovoru sa výskumník snaží upresniť získané dáta alebo sa vracia k opomenutému.
Kam smeruje vývoj historiografie? • Historik 21 storočia má snahu oddeliť od seba jednotlivé pramene a podľa ich vierohodnosti zostaviť najpravdepodobnejšiu verziu príbehu. • Historik však nie je už ten, ktorý len popisuje udalosti, ale pokúša sa v nich nájsť aj súvislosti a príčiny historických javov a ich zmeny. K tomu využíva analytický postup mnohých vedných odborov, ako je lingvistika, ekonómia, sociológia, psychológia, politológia a ďalšie vedy. Analyzuje teda faktory, ktoré ovplyvňujú bežný život jednotlivca a spoločnosti ako celku na základe interdisciplinárneho , resp multidisciplinárneho výskumu. • Historik- profesionál - sa usiluje o objektívny pohľad na dejiny, dobré vedecké dielo by však malo tiež akceptovať a zaujať svojho čitateľa. • Historik je, podobne ako v minulosti , vystavovaný silnému ideologickému tlaku a teda aj skúške, ako je tomuto tlaku schopný odolávať. • Dnešný historik dejiny sleduje ako proces, ktorý na seba logicky naväzuje, ale v súčasnosti stratila opodstatnenosť predstava o tom, že jestvujú len jedny dejiny • Predstava o ústrednej role štátu v dejinách je výrazne narušená podobne ako predstava, že každodenná činnosť obyčajných ľudí bola považovaná za nepodstatnú. Bolo tiež vyvrátené presvedčenie vyjadreného Heglom, Rankem, Comtom , Marxom a ďalšími, že v dejinách existovala iba jedna historická civilizácia a tou bola civilizácia Západu. • Postmoderná filozofia ovplyvnila historiografiu smerom k relativizmu, ktorému väčšina súčasných historikov odoláva.
Prečítajte si • Ak nemáte k dispozícii knihu G. G. Iggersa, na www.fcechova.szm.com si nájdite v prednáškach o historiografii 20. storočia učebný text F. Čechová. Pohľad Georga G. Iggersa na historiografiu 20. storočia • Preštudujte si dôkladne kapitolu: Metódy historického výskumu od J. Bartla • Diskutujte o prednášaných problémoch • Ďakujem za pozornosť. F. Čechová