ŠTÚROVCI

1. ŠTÚROVCI Mgr. Jarmila Matelová ZS Sadová 620, Senica

2. ŠTÚROVCI • generácia mládeže, ktorú nazývame podľa vodcu slovenského národného hnutia Ľudovíta Štúra, • hlavný prúd slovenského národného hnutia v 1. polovici 19.storočia, v období romantizmu, • formoval sa v 30. a 40. rokoch najmä na Evanjelickom lýceu v Bratislave.

3. ŠTÚROVCI Zaslúžili sa o vznik slovenskej hymny, vlajky a znaku. Hlavní predstavitelia - Samo Chalupka, Janko Kráľ, Ján Botto, Andrej Sládkovič, Ján Francisci, Janko Matúška

4. ŠTÚROVCI – PROGRAM HNUTIA - rovnoprávne postavenie slovenského národa v bývalom Uhorsku, - zlepšenie životných podmienok prostého ľudu, - duchovný rast a vzdelanosť Slovákov, - uzákonenie spisovného jazyka, - zrušenie poddanstva, - rozširovanie národného školstva, - zachovanie národného umenia.

5. ŠTÚROVCI Ľudovít Štúr - muž skutkov Samo Chalupka – posol mravnosti Janko Kráľ – burič a revolucionár Ján Botto – putovanie za slnkom Andrej Sládkovič– hymnus na lásku Janko Matúška – tvorca hymny

6. ŠTÚROVCI - CITÁTY S.Chalupka: „Pravde žil som, krivdu bil som, verne národ svoj ľúbil som.“ J.Kráľ: „Slobody hlas mocný budí zase všetky zeme :/a my chlapci podtatranskí či sedieť budeme?“ A.Sládkovič: „Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne,/ Marínu drahú v peknej otčine,/ obe v jednom objímať.“ J.Botto: „ No príde i prísť musí ten veľký deň súdu - / a za stôl si zasadne pravda môjho ľudu!“

7. Ľudovít Štúr 1815 – 1856 Uhrovec - Modra Štúdium - 1827 v Rabe, 1829 na Evanjelickom lýceu v Bratislave, 1838 – 1840 na univerzite v Halle. 24. apríl 1836 – stretnutie na Devíne, 1843 - uzákonenie spisovnej slovenčiny spolu s Hurbanom a Hodžom v Hlbokom, 1. augusta 1845 - Slovenskjenárodňjenovinis literárnou prílohou Orol tatránski,

8. Ľudovít Štúr 21. december 1847 – reč na uhorskom sneme za mesto Zvolen, 12.jún 1848 - vystúpenie na Slovanskom zjazde v Prahe, 19.september 1848 - člen Slovenskej národnej rady, január 1851 – život pod policajným dozorom v Modre.

9. Ľudovít Štúr Tvorba: Nárečjaslovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí, Nauka reči slovenskej /gramatickáosnova nového slovenského spisovného jazyka/, Spevy a piesne, Slovanstvo a svet budúcnosti, Svätoboj, O národných písních a pověstechplemen slovanských, Matúš z Trenčína .......

10. Samo Chalupka1812 - 1883Horná Lehota – Horná Lehota Štúdium - 1822 - na lýceu v Kežmarku 1824 - 1827 v Rožňave, 1827 - Evanjelické lýceum v Bratislave, 1833 - vo Viedni – teológiu. V roku 1831 bojoval v poľskom povstaní. Od roku 1840 pôsobil v Hornej Lehote ako evanjelický farár.

11. Samo Chalupka Bol členom výboru Tatrína a roku 1861 spolutvorca Memoranda slovenského národa v Martine. Svoju knižnicu daroval Národnému domu v Martine (okolo tisíc zväzkov).Tvorba: Boj pri Jelšave, TurčínPoničan, Branko, Mor ho!, Likavský Väzeň, Spevy, Kráľohoľská.....

12. Janko Kráľ 1822 – 1876 Liptovský Mikuláš – Zlaté Moravce Štúdium - 1834 - 1837 gymnázium v Gemeri, 1837 - 1841 Evanjelické lýceum v Levoči, 1841 - 1842 v Kežmarku, 1842 - 1844 v Bratislave. 1844 - protest proti zosadeniu Ľ. Štúra - odchod do Liptovského Mikuláša.

13. JankoKráľ Pôsobenie – pisár v Budapešti, vládny komisár, stoličný pisár, námestník hlavného slúžneho, súdny adjunkt v Martine a i.. 1848 – väznený v Šahách, 1862 – pôsobenie v Zlatých Moravciach, kde zomrel na týfovú choleru. Tvorba – Duma bratislavská, Šahy, Jarná pieseň, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Zverbovaný, Zabitý, Krajinská pieseň, Kríž a čiapka.....

14. Andrej Sládkovič1820 - 1872 /Andrej Braxatoris/ Krupina - Radvaň Štúdium – 1831 – 1832 na gymnázium v Krupine, 1839 – 1840 Evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, 1840 – 1842 v Bratislave, 1843 – 1844 teológiu na univerzite v Halle.

15. Andrej Sládkovič Pôsobenie – pomocný učiteľ v Ladzanoch, vychovávateľ v Hodruši, v r.1847 vysvätený za kňaza a do roku 1856 farár v Hrochoti, od r.1856 až do konca života v Radvani ako evanjelický farár. 1849 – za podporu Slovenského povstania básnika odsúdili na trest smrti, ktorý nestihli maďarskí gardisti vykonať.

16. Andrej Sládkovič Tvorba - Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti, Nehaňte ľud môj, Marína, Detvan – časti: Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady, Lapačka, Svätomartiniáda, Milica.

17. Ján Botto1829 – 1881 Vyšný Skálnik – Banská Bystrica Štúdium – 1843 – 1847 na Evanjelickom lýceu v Levoči, spoluautor študentského časopisu Holub s prílohou Sokol, 1847 – 1851 na polytechnike v Budapešti. 1861 – účasť na memorandovom zhromaždení, 1863 - zakladajúci člen Matice slovenskej. Pôsobenie – 1851 – 1860 zememerač v Martine a okolí, 1860 – 1870 v Banskej Štiavnici, 1870 – 1881 v Banskej Bystrici.

18. Ján Botto Tvorba – Báj na Dunaji, K mladosti, Smrť Jánošíkova, Povesti slovenské, Žltá ľalia, Margita a Besná, Ctibor, Krížne cesty.

19. Janko Matúška 1821 - 1877 DolnýKubín – Dolný Kubín Štúdium - 1839 -1844 teológiu v Bratislave 1844 - na lýceu v Levoči Pôsobenie - v Oravskom Podzámku ako vychovávateľ v Dolnom Kubíne ako úradník na súde V roku 1844 napísal báseň Nad Tatrou sa blýska...,ktorou vyjadril svoj protest proti zosadeniu Ľudovíta Štúra z profesúri na Bratislavskom lýceu.

20. Janko Matúška Táto báseň zohrala významnú úlohu v slovenskom národnom živote, stala sa bojovou piesňou štúrovskej družiny a aj súčasťou . Tvorba: Piesne a balady na motívy ľud. povestí: Kozia skala, Púchovská skala, Hrdoš (Nitra II, 1844), Sokolíček plavý, Preletel sokolík nad tichým Dunajom, Slepý starec, Po dolinách, Vzdychy spod Lysice.