Interpretácia Durkheimovho chápania výchovy v pedagogike

1. Interpretácia Durkheimovho chápania výchovy v pedagogike Štefánia Kövérová Katedra sociálnej práce Pedagogická fakulta UK v Bratislave

2. O čom budem hovoriť v súvislosti s Durkheimovou koncepciou výchovy? • O tom, že je odrazom doby, v ktorej vznikala • O tom, aké sú jej základné princípy • O tom, čo z nej pedagogika prijala a čo odmietla • O tom, čo z nej prax poprela a čo potvrdila • O tom, čím Durkheim predbehol svoju dobu

3. DOBA, V KTOREJ VZNIKALA DURKHEIMOVA KONCEPCIA VÝCHOVY

4. Čo charakterizuje koniec 19. storočia? • masívne rozširovanie strojovej výroby • učenci si kladú otázku: „V čom spočíva prirodzenosť človeka?“ • detská práca je zakázaná • školská dochádzka je povinná • dieťa prestáva byť chápané ako „malý dospelý“ • dieťa začína byť chápané ako niekto, kto sa na dospelosť ešte len pripravuje ako „nehotový dospelý“

5. Na otázku: V čom spočíva prirodzenosť človeka? Durkheim svojou koncepciou výchovy odpovedá: „V jeho schopnosti socializovať sa.“ Byť sociálnou bytosťou. Len medzi ľuďmi a prostredníctvom ľudí sa človek stáva človekom.

6. Čo charakterizuje koniec 19. storočia? Spor v pedagogike naturalistická a individualizujúca verzus moralizujúca koncepcia

7. Naturalistická a individualizujúca pedagogika chce pod vplyvom J.J. Rousseaua rozvíjať vrodené dispozície indivídua

8. Naturalistickú a individualizujúcu pedagogiku Durkheim odmieta.

9. Tvrdí, že v spoločnosti nie sú remeselníci, vedci, umelci, obchodníci, športovci, preto, lebo v nej žijú ľudia s rozdielnymi vrodenými dispozíciami, ale preto, lebo si to vyžaduje deľba práce

10. Moralizujúca pedagogika chce pod vplyvom I. Kanta nájsť morálny ideál človeka, ktorý by bol všeplatným cieľom výchovy

11. Hľadanie všeplatného cieľa výchovy, Durkheim odmieta

12. Tvrdí, že ciele výchovy nie sú univerzálne a všeplatné, ale sú v každej spoločnosti iné, lebo sú určené potrebami, hodnotami a normami danej spoločnosti.

13. DURKHEIMOVA KONCEPCIA VÝCHOVY * 2 princípy

14. 1. princíp – výchova je socializácia Výchova je procesom socializácie, v ktorom sa dieťa ako bytosť biologická mení na bytosť sociálnu

15. 1. princíp – výchova je socializácia Dieťa sa rodí ako „tabula rasa“, na ktorú spoločnosť „kreslí“ a mení dieťa na sociálnu bytosť, socializuje ho

16. 2. princíp– relatívnosť cieľov a prostriedkov Cieľ socializácie/výchovy, vyjadrený v ideálnom obraze človeka, závisí od potrieb, hodnôt a noriem spoločnosti a preto je v každej spoločnosti iný.

17. 2. princíp– relatívnosť cieľov a prostriedkov Cieľ socializácie/výchovy, môže byť rozličný aj v jednotlivých skupinách tvoriacich spoločnosť. Určujú ho skupinové potreby, hodnoty a normy.

18. 2.princíp – relatívnosť cieľov a prostriedkov Cieľ socializácie/výchovy určuje aj prostriedky a metódy, ktoré sa pri výchove používajú.

19. 2.princíp – relatívnosť cieľov a prostriedkov Ak je cieľom človek poslušný a pokorný, disciplinovanie a nátlak sú typickými výchovnými prostriedkami. Ak je cieľom človek nezávislý a sebavedomý, disciplinovanie a nátlak sa nepoužívajú

20. ČO PEDAGOGIKA PRIJALA?

21. Durkheimov názor, že dieťa sa rodí ako „tabula rasa“, na ktorú spoločnosť kreslí, vytvoril u pedagógov predstavu o ich neobmedzených až „božských“ možnostiach pri formovaní ľudských jedincov podľa potrieb spoločnosti

22. Socializácia sa stala ústredným a jednotiacim princípom pedagogiky 20. storočia, hoci sa k nej explicitne neprihlásila

23. Pedagogika vysunula termín „socializácia“ do hraničných a vedľajších subdisciplín • pedagogická sociológia • sociologická pedagogika • sociálna pedagogika a sama zotrvala pri termíne „výchova“

24. Prečo? • Možno preto, lebo si chcela zachovať svoju terminologickú osobitosť • Možno preto, lebo ju ohrozovali Durkheimove slová, že skutočnou vedou o výchove nie je pedagogika, ale sociológia

25. Podľa Durkheima len sociológia môže poznať, aké sú potreby, hodnoty a normy spoločnosti a na ich základe, aký je ideálny obraz človeka, ktorý je cieľom výchovy/socializácie

26. Pedagogika 20. storočia neriešila otázku, aké sú potreby, hodnoty a normy moderných priemyselných spoločností • Jednoducho prijala spoločenskú objednávku a sformulovala ju ako výchovný cieľ, ako normu, ktorú začala prezentovať ako všeplatnú

27. 20. storočie charakterizuje nebývalý rozvoj vedy a techniky, ktoré sa stali hybnými silami rozvoja priemyselných spoločností

28. človek 20. storočia mal byť predovšetkým človekom vzdelaným * nastal prudký rozmach všetkých stupňov vzdelávacích inštitúcii a masového vzdelávania

29. Zatiaľ čo v prvej polovici 20. storočia je vzdelanie ešte len jedným z prvkov výchovného cieľa • Druhá polovica 20. storočia je charakteristická tým, že vzdelanie sa stalo hlavným a jediným cieľom školskej výchovy

30. Prvá polovica 20. storočia sekularizácia moderných priemyselných spoločností zrušila monopol náboženskej morálky v školstve

31. Prvá polovica 20. storočia pred pedagogikou stála dôležitá úloha formulácie výchovného cieľa nielen v oblasti vzdelania, ale aj v oblasti mravnosti

32. Durkheim si uvedomoval odstredivé sily rozvíjajúceho sa individualizmu ohrozujúce priemyselné spoločnosti s vysokou deľbou práce a preto za cieľ mravnej výchovy pokladal človeka sociálne solidárneho

33. Prvá polovica 20. storočia Pedagogika vo svojej konformite však výchovný cieľ v oblasti mravnosti stotožnila s hodnotami a normami vtedy vládnucej meštiackej morálky

34. Druhá polovica 20. storočia vzdelanie sa stalo hlavným a jediným cieľom školskej výchovy

35. Druhá polovica 20. storočia „Ak zlyhá vzdelávanie, je ohrozená existencia celej spoločnosti.“

36. Druhá polovica 20. storočia pedagógovia sústreďujú svoju pozornosť na didaktiku a optimalizáciu školských systémov. * ideálom pedagogiky výchovu i západu sa stala jednotná škola

37. Druhá polovica 20. storočia termín „výchova“ začína byť v pedagogike stále viac nahradzovaný termínom „školovanie“

38. Druhá polovica 20. storočia všetky ostatné výchovné ciele súvisiace s normami správania sa a hodnotami boli presunuté na rodinu

39. Druhá polovica 20. storočia Jedinec, ktorý úspešne absolvoval školské vzdelávanie, je pokladaný za socializovaného

40. Druhá polovica 20. storočia Za jedinca, ktorý zlyhal zodpovedá predovšetkým rodina • nevytvárala mu podnetné prostredie • nevštepovala mu hodnotu vzdelania • neviedla ho k rešpektovaniu autority učiteľa • nemotivovala ho k plneniu si školských povinností • nekontrolovala jeho dochádzku

41. v týchto prípadoch je pedagogika už explicitná a hovorí o jedincoch nesocializovaných asociálnych disociálnych antisociálnych sociálne deprivovaných

42. Ideálny obraz človeka danej spoločnosti určuje aj prostriedky výchovy, hovorí Durkheim.

43. Prostriedky výchovy v priemyselných spoločnostiach 20. storočia rozdelili pedagogiku do dvoch proti sebe stojacich prúdov. Oba chcú výchovou socializovať, ale každý iným spôsobom.

44. autoritatívna pedagogika sa stotožnila s Durkheimom v tom, že „tabula rasa“ je zaťažená biologickým bremenom a to treba rázne odstrániť nátlakom a disciplinovaním

45. neautoritatívna pedagogika v súlade s Durkheimom hovorila o potrebe nájsť súlad medzi individuálnymi dispozíciami a spoločenskými potrebami vyplývajúcimi z deľby práce * na to sú vhodnejšie neautoritatívne a humanistické výchovné prostriedky

46. Ich protikladnosť je odrazom vnútornej rozpornosti ideálneho obrazu človeka moderných kapitalistických spoločností

47. Má to byť jedinec: 1. uniformný vo svojich potrebách a zároveň individualistický (egoistický) v spôsobe ich uspokojovania 2. konformný v snahe o ocenenie miery svojej spotreby a nekonformný (inovatívný) v spôsoboch akými ju dosahuje

48. ČO PEDAGOGIKA NEPRIJALA?

49. Durkheimov názor, že ciele výchovy sú ohraničené danou spoločnosťou, jej potrebami, hodnotami a normami a ich platnosť je preto relatívna

50. Pedagogika, konformná vládnucemu spoločenskému zriadeniu, sa naďalej stotožňovala s Kantovou predstavou neustáleho zdokonaľovania výchovy v ľudskej spoločnosti.