Interkultúrna výchova ( IKV - pojem Európskej únie) ( v minulosti Multikultúrna výchova)

1. Interkultúrna výchova(IKV - pojem Európskej únie)(v minulostiMultikultúrnavýchova) Základné pojmy Východiská a kritika multikulturalizmu Vybrané ciele Realizácia IKV Špecifiká niektorých minoritných skupín žiakov u nás

2. - globalizácia súčasného sveta  - globálny problém – kultúrna a sociálna diverzita • masová mobilita, migrácia pracovnej sily, kapitálu, technológií, kultúr  riziko zvyšovania sociálnej nerovnosti, kultúrnych, náboženských, rasových, etnických konfliktov, politickej fragmentácie ... • ideály kultúrnej jednoty národných celkov budované po stáročia ( etnocentrizmus) konfrontované so súčasnou realitou diverzity v spoločnosti

3. Kľúčová kategória – diverzita (diversus = rôzny, iný nerovnaký, opačný... nepriateľský)  rozmanitosť, rôznorodosť, pluralita.... môže viesť k: k prospešným dôsledkom k škodlivým dôsledkom • nutnosť hľadať riešenia a najvhodnejšie stratégie spolunažívania v diverzifikovanej spoločnosti, nutnosť dospieť k etickému koncenzu  IKV

4. Základné pojmy Kultúra • Širšie poňatie • materiálne výsledky ľud. činnosti (obydlia, nástroje, odevy, plodiny, priemysel...), duchovné výtvory (umenie, náboženstvo, morálka, zvyky, vzdelávacie systémy, politika, právo...) b) Užšie poňatie - vzťahuje sa k správaniu ľudí – zvyky, symboly, komunikačné normy, jazykové rituály, hodnotové systémy, tabu... Kultúrne vzorce • naučené a záväzné schémy pre správanie v štandardných situáciách, navonok vystupujú v podobe zvykov, mravov, zákonov a tabu. Enkulturácia (kultúrna transmisia) • formálne aj neformálne osvojovanie si kultúrnych noriem a skúseností v priebehu ontogenézy Akulturácia • soc. proces, pri ktorom dochádza ku kultúrnym zmenám na základe styku dvoch či viacerých kultúr – zahŕňa preberanie prvkov z jednej kultúry a vylučovanie iných, či ich pretváranie

5. Integrácia (inklúzia) • vedie k zjednoteniu, súladu, kohézii rôznych sociálnych skupín • predpokladá vzájomné spolužitie, spoluprácu, rešpektovanie sa • vytvára podmienky pre začlenenie rôznych skupín do majoritnej spoločnosti Asimilácia • postupné včleňovanie jedného etnika a jeho kultúry do inej – znaky pôvodnej kultúry sa strácajú a sú nahrádzané znakmi dominantnej kultúry • pri nenásilnej, prirodzenej asimilácii môže dochádzať aj k vzájomnému obohacovaniu Xenofóbia • odpor, nepriateľstvo ku všetkému cudziemu, strach, nedôvera k nemu Kultúrny relativizmus • prístup, ktorý predpokladá, že jednotlivé kultúry predstavujú jedinečné a neopakovateľné sociokultúrne systémy, ktoré je možné popísať a pochopiť len v kontextu ich vlastných hodnôt, noriem, ideí Etnocentrizmus • tendencia poznávať, hodnotiť a interpretovať okolitý svet len z perspektívy kultúry vlastného etnického spoločenstva

6. Stereotypy - predstavy, názory, postoje o triedach ľudí, o skupinách, objektoch, ktoré sú v podstate šablónovitým spôsobom vnímania a posudzovania toho, k čomu sa vzťahujú, nie sú produktom priamej skúsenosti človeka, získavajú sa a udržiavajú sa tradíciou Predsudky • predpojatosť, názorová strnulosť, emočne nabitý, kriticky nezhodnotený úsudok a z neho vyplývajúci postoj, názor prijatý jedincom alebo skupinou. • majú 3 komponenty :1) kognitívny (stereotypy...), 2) afektívny (postoje, v ktorých sa odráža hodnotenie) 3) behaviorálny (diskriminácia v správaní so skupinami...) - čím početnejšia je určitá etnická minorita (napr. prisťahovalci), tým vyššie napätie, obavy a predsudky vznikajú v majoritnej spoločnosti - redukcia predsudkov – hypotéza kontaktu

7. Východiská IKV • vychádza z teórií multikulturizmu (transdiscipl. odbor, skúma rôzne aspekty kultúrnej plurality) • výchova, ktorá reflektuje hodnotnosť všetkých kultúr a pozitívne postoje ku kultúrnym odlišnostiam • zdôrazňuje princípy tolerancie, interakcie, reciprocity a dialógu • rešpektuje vzájomné ovplyvňovanie a možnosti obohacovania kultúr, podporuje ich otvorenosť a vzájomné sa stretávanie vo výchovnom prostredí Príčiny multikulturalizmu: - globalizácia, regionalizácia, individualizácia, mobilita pracovnej sily, emigrácia, imigrácia, rast uvedomovania rôznych sociálnych skupín, uvedomovanie a uzákoňovanie ľudských práv.

8. Multikulturalismus je: - stav spoločnosti, v ktorej vedľa seba žijú rôzne sociokultúrne skupiny so špecifickými systémami inštitúcií, tradícií, postojov a hodnôt - proces, pri ktorom dochádza k výmene kultúrnych statkov, k vzájomnému ovplyvňovaniu kultúrnych systémov a prípadne k vytváraniu nových systémov - vedecká teória, ktorá sa zabýva rôznymi aspektmi sociokultúrnej rozmanitosti • spoločenský ciel - vedomé úsilie o vytvorenie pluralitnej spoločnosti zahrnujúcej množstvo odlišných sociokultúrnych skupín Multikultúrnyznamená len koexistenciu aspoň dvoch kultúr (resp. sociokultúrnych skupín, minorít a majorít) vedľa seba, ale neimplikuje ich vzájomné vzťahy. Z tohoto pohľadu je už dnes každá spoločnosť, každý štát, multikultúrny. Interkultúrny(lat. inter = medzi) zahrnuje medzikultúrnu vzájomnosť, vzájomné interakcie a vzťahy odlišných sociokultúrnych skupín.

9. Východiská multikulturalizmu • postmodernizmus – koncept kultúrneho relativizmu Kritika multikulturalizmu - zlyhávanie politiky multikulturalizmu v Nemecku, Holandsku... • „prezlečený marxizmus“ • kritika ľavicového liberalizmu .... hrozba morálneho relativizmu  nestabilita spoločenského systému  Možné riešenia – zdôrazňovanie občianskeho princípu, - nechápať koncept kultúry staticky, ohraničene, • nezdôrazňovať rozdiely ale spoločné záujmy, • tolerancia, princíp neubližovania, • dialóg je možný na základe vzájomného poznávania.

10. Vybrané ciele IKV(pozri Vališová, Kasíková a kol., 2007)

11. Realizácie IKV - IKV sa má premietať do celého života školy, má zasahovať do rôznych predmetov (nie len jednorazové akcie) Postupnosť pri realizácii • tolerantný prístup k iným kultúram • empatický prístup • aktívna participácia Prostriedky IKV • projektové vyučovanie, problémové metódy, skúsenostné vyučovanie, učenie hrou, dramatickovýchovné metódy, prednášky, diskusie....

12. Pokyny k aplikácii interkultúrnej výchovy • Informácie o iných kultúrach vždy porovnávať s vlastnou • O cudzích kultúrach nehovoriť len teoreticky • Doviesť žiakov k ujasneniu si vlastných postojov k iným národnostiam a rasám • Xenofóbia je prirodzená reakcia na nové – treba poskytnúť čas na zmenu vzťahu, postojov k minorite, cudzincom, umožniť pozitívnu skúsenosť a náhľad

13. Učiť deti kritickej analýze • Učiť interkultúrnej senzitivite • Porozumieť základom cudzieho jazyka • Uvádzať,ako sa môžu kultúry vzájomne ovplyvňovať • Uvedomiť si, že žiacicudzinci môžu maťs premenou svojej identitya s ambivalentnými vzťahmi k vlastnej a slovenskejkultúreosobnostné a vývinové problémy

14. Od poznania seba k poznaniu druhýchVýskum Geerta Hofstedeho (66 národností, 55 krajín)dimenzie národnej kultúry

16. IKV a inklúzia minoritných spoločenstiev Menšina (minorita) - skupinu ľudí, ktorá je oproti väčšinovej spoločnosti v početnej nevýhode V užšom zmysle - skupina ľudí, ktorá sa od väčšinovej spoločnosti odlišuje určitými kultúrnymi, fyzickými, ekonomickými znakmi alebo spôsobom správania sa, vedením životného štýlu alebo životných názorov Typy menšín: • národnostná - odlišuje sa od druhých občanov najčastejšie spoločným etnickým pôvodom, jazykom, kultúrou a tradíciami, a prejavuje vôľu byť považovaná za národnostnú menšinu za účelom zachovania svojej svojbytnosti • rasová – biologický, antropologický pojem (najčastejšie predsudky, nesprávne stotožňovaná s kultúrnymi odlišnosťami) • etnická - zdieľa spoločnú kultúrnu tradíciu a pocit identity – spol. jazyk, náboženstvo, zvyky, často odlišná telesnými znakmi, vznikla ako výsledok medzinárodnej migrácie (pr. Rómovia...) • kultúrna menšina - odlišuje sa štýlom života, hodnotovým zameraním, nemusí ísť o etnicky odlišnú skupinu (pr. sekty...) • jazyková, politická.......menšina

17. Menšina v škole • základný problém – skĺbenie požiadaviek školy s toleranciou a rešpektom k menšinám (??? asimilácia alebo integrácia) Výskumy – u mnohých učiteľov prevažujú asimilacionistické postoje (t.j. povinnosťou žiaka je vyhovovať požiadavkám školy a rodina ho má na to pripraviť) Niektoré problémy integrácie menšinových žiakov: • iné kultúrne zázemie, hodnoty, zvyky, vzorce správania → prežívanie konfliktov s majoritným prostredím • nedostatočné zvládnutie vyučovacieho jazyka • pamäť a pozornosť (vplyv sociálneho prostredia) • problém kritéria „školská úspešnosť“ • súťaživá klíma v škole (súťaž je v niektorých kultúrach neslušná) • chápanie významu vzdelania • orientácia v čase a priestore • nároky na autoregulačné procesy (správanie)

18. Odlišnosti Rómov Z histórie Rómov - pôvodná domovina (India – etnikum Domovia) – odlišné prírodné aj spoločenské podmienky - podrobenie pôvod. obyvateľstva Indoárijcami  kastovný systém  najnižšia kasta  monoprofesnosť kást  kočovníctvo  migrácia až mimo územia Indie  Mezopotámia, Blízky východ  Turecko (12.-15. st.)  Malá Ázia, Balkán  poč. 15. stor. Rómovia v západnej Európe spočiatku prijímaní (kajúci sa pútnici, prinášali nové remes. technológie -kováčstvo, kotlárstvo..., „handlovanie“, hádanie z ruky, liečiteľstvo, muzikanti, tanečníci) -16. stor. – počiatky prenasledovania Rómov - cudzorodý prvok (vplyv podobnosti s Turkmi..., Tatármi, negatívne skúsenosti, náboženské dôvody) – tvrdé tresty – popravy, galeje, deportácie... - vlády Márie Terézie a Jozefa II. - snahy o asimiláciu Rómov - život v separovaných skupinách (skupinové a neformálne normy nie vždy v súladu s majoritným obyvateľstvom) - majorita je pre nich cudzia, skôr nepriateľská skupina

19. - Rómovia netvoria jednotné etnikum, štiepia sa na množstvo skupín – kmeňov (Olašskí Rómovia, Sintovia v Nemecku, Manušovia vo Francúzsku, Gitanos, Kale v Španielsku,Romaničel (v Anglicku a USA). apod.) Róm vs. cigán Róm – muž, človek...manžel, romňi – rómska žena, manželka - súvis s indickým „dom“, „dum“ (domra = bubon) – človek nižšej kasty, ktorý sa živí spevom a hudbou Cigán – pravdepodobný pôvod slova10. stor. – Grécko - athinganos (maloásijska sekta, zabývajúca sa veštením)znamená nedotknuteľný - odvodené z perského ciganč (hudobník, tanečník) nebo asinkan (kováč)  uznesenie na 1. medzinárodnom kongrese Rómov v Londýne (1971) - oficiálne označenie tejto etnickej skupiny - Rómovia

20. Rómska rodina - široké rodinné spolužitie viacerých generácií - orientácia na skupinu, vzájomná solidarita, hierarchia, úcta k starším (ale aj slovo dieťaťa má rovnakú váhu), podriadenie sa skupine • rodina je pre Róma svet - každý má svoje miesto v zložitom príbuzenskom systéme, ktorý má svoje pravidlá • pravidlá rodinného systému sú považované za zákon - deti nie sú vedené k samostatnosti • veľa potomkov • súrodenecká výchova – o mladšie deti sa stará zväčša staršia sestra - vzťahy rodičov k deťom diferencované, malá rivalita medzi súrodencami - pôvod „životnej filozofie“ – indické kasty spoločenský vzostup je možný až v rade nasledujúcich životov – životné pomery sú nemenné  fatalizmus, nedostatok zmyslu pre budúcnosť

21. Príčiny niektorých problémov v škole Jazyk – veľa citosloviec, onomatopoí, mnohoznačné slová   pokiaľ učiteľ učebnú látku neprežíva, nie je empatický, rómske dieťa veľa nepochopí Štrukturácia času - zaujatosť súčasnosťou, nekritické hodnotenie minulosti (sprítomnelá minulosť - afekt. reakcie)... Štrukturácia priestoru – vnímanie globálne, nie analytické, intuícia Klamanie - súvisí s nižšou schopnosťou rozlišovať realitu, spomienky, fantáziu a sny - pre nás je pravda kategóriou logickou pre Rómov morálnou - vnútorná skutočnosť rovnako dôležitá ako vonkajšia Disciplína a poriadok – iné návyky - rómske deti sú dlhšie obsluhované - nesamostatné - dieťa – rovnocenný účastník hovorov v rodine  pôsobí nevychovane - deti nie sú vedené k odloženiu pôžitkov – t.j. základ sebadisciplíny ( Akademický úspechpre Rómov nemá význam  nízka úroveň vzdelania je potom dôvodom vysokej nezamestnanosti

22. DROMUS (Zelina,2004)– systém zlepšenia vzdelávania minorít a sociálne znevýhodnených skupín D – dochádzka do školy R – riadenie systému O – obsah vzdelávania M – špecifické metódy – individuálne vzdelávacie programy U – učiteľ je rozhodujúcim činiteľom S – supportívny, podporný systém edukácie

23. Vietnamské etnikum Príchod Vietnamcov na Slovensko • 50. roky - pomoc ČSSR povojnovému Vietnamu • po r. 1989 - spontánna ekonomická migrácia Súčasný stav - počet Vietnamcov s trvalým pobytom v SR – 3 000 + azylanti a nelegálne žijúci  3 skupiny A) absolventi VŠ, SŠ a pracovníci, ktorí založili rodinu s miestnym občanom ( bezproblémová integrácia) B) neskorší príchod (podnikateľské zámery)  väčšina Vietnamcov v SR dobre integrovaná ekonomicky, avšak nie sociálne a kultúrne C) druhá generácia A skupiny – „banánové deti“ (plná asimilácia)

24. súdržné rodiny, široké príbuzenské vzťahy Niektoré zvyky • pozdrav – podaná ruka podržaná v dlaniach oboch rúk • po pozdravu je slušné pýtať sa podrobne na zdravie rodiny • samozrejmosťou je dávanie darčekov • „ste pekný, tučný“ = vyzeráte blahobytne, iste sa vám dobre darí • dôležitosť nonverbálnej komunikácie - úsmev, smiech - - ruky v bok – - ruky prekrížené na prsiach – - dlhý necht na malíčku ľavej ruky - dôraz na slušné oblečenie pri formálnych kontaktoch • človek „stráca tvár“, vážnosť, keď- dáva voľný priechod citom (kričí, rozčuľuje sa...) - keď niekoho verejne kritizuje (poníži druhého aj seba) - učiteľ sa teší dobrému spoločenskému postaveniu

25. Ľudia z blízkeho východu • k krajinách EU asi 15 mil. moslimov (3x vyššia pôrodnosť) • rozsiahlejšie a pevnejšie rodinné a rodové zväzky - ideály súdržnosti, širšieho kolektívneho záujmu, rodiny, úcta k starším • silná autorita muža - otca • práva žien odlišné od práv mužov • pribúdajú iniciatívy zdôrazňujúce rešpekt k ľudským právam • Západ – islamofóbia (tendencia vytvárať obraz nepriateľa v islamu) • Islam – vnútorne rozrôznený - extrémizmus, terorizmus väčšina moslimov odsudzuje – zrada a urážka viery • časť arabov vyznáva kresťanstvo

26. Kultúrne tradície Korán (veľa prvkov z Mojžíš. zákona) Šaría – islamské právo – prísny mravný kódex - zákaz jesť bravčové mäso, krv, mäso nečistých zvierat - zákaz alkoholických nápojov, drog, hazardných hier - prísna morálka vo vzťahu mužov a žien (zákaz predmanželského sexu, hidžáb... - liberálne prístupy v Sýrii, Libanonu, Tunisku, zákaz v Turecku... rozdiely medzi mestom a vidiekom) Kalendár – medzinárodný aj lunárny (mesiace 29 a 30 dní  asi o 11 dní kratší rok) - letopočet začína od hidžry - t.j. od roku 622 Ramadán - Íd al–fitr – sviatok ukončenia postu – 1. šawwál (10. mesiac) - trvá 3 dni – doba vďakyvzdania za to, že Boh umožnil Moslimom dodržať post a prepáčil priestupky - blahoželania, darčeky... Hadždž - - bohoslužby nie v nedeľu ale v piatok - kresťania z oblasti Blízkeho východu slávia kresťanské sviatky podľa kalendára východných cirkví (vianoce - 6.1.)

27. Literatúra: BENDLÍKOVÁ, M., ed. 2008. Medzikultúrny dialóg a migrácia. Prešov: Vydavateľstvo Martina Vaška. 161 s. ISBN 978-80-7165-735-4 KLAČANSKÁ, Z. 2007. Multikulturalizmus. In Distance. Revue pro kritické myšlení. č.1 http:/www.distance.cz MULTI-KULTI na školách: Metodická príručka pre multikultúrnu výchovu, Nadácia Milana Šimečku, 2006, http://multikulti.sk/dok/ PRŮCHA, J. 2007. Interkulturní psychologie. Praha: Portál, 220 s., ISBN 978-80-7367-280-5 ŠIŠKOVÁ, T. ed. 2008.Multikulturní výchova v praxi. Praha: Portál, 273 s. ISBN 978-80-7367-182-2 VALIŠOVÁ, A., KASÍKOVÁ, H. a kol. 2007. Pedagogika pro učitele. Praha: Grada, 402 s. ISBN 978-80-247-1734-0 VIŠŇOVSKÝ, Ľ., KAČÁNI, V. a kol. 2001. Základy školskej pedagogiky. Bratislava: IRIS, 227 s., ISBN 80-89018-25-4 ZELINA, M., 2004. Teórie výchovy alebo hľadanie dobra. Bratislava: SPN, 231 s. ISBN 80-10-00456-1