Svietidlá

1. Svietidlá Elektrotechnická fakulta KVES

2. Svietidlá sú svetelné prístroje, ktoré slúžia k úprave priestorového rozloženia svetelného toku zdrojov, k rozptýleniu ich svetla prípadne i k zmene spektrálneho zloženia žiarenia a tak isto k napájaniu svetelných zdrojov elektrickou energiou, k ich upevneniu a ochrane pred nepriaznivými vplyvmi. Elektrotechnická fakulta KVES

3. RozdelenieSvietidlá pre bežné osvetlovanieSvetlometyNávestidláOžiarovače Elektrotechnická fakulta KVES

4. Svetelno činné a konštrukčné časti svietidielPodľa charakteru potrebnej úpravy priestorového rozdelenia svetelného toku, vybavujeme svietidlá- tienidlami uhol tienenia- reflektormi- refraktormi- difúzormi- filtrami Elektrotechnická fakulta KVES

5. Triedenie svietidielPodľa svetelného zdroja pre ktoré sú určenéPodľa rozdelenia svetelného tokuPodľa ochrany pred nebezpečným dotykovým napätímPodľa druhu krytia Elektrotechnická fakulta KVES

6. Osvetľovanie vnútorných priestorovOsvetľovanie vnútorných priestorov robíme pomocou rôznych osvetľovacích sústav.Denné umelé a združené osvetlenieV zásade poznáme tri druhy osvetlovania vnútorných priestorov- denným svetlom- umelým svetlom- združeným svetlom denným a umelým Elektrotechnická fakulta KVES

7. Za denné svetlo považujeme všetko slnečné svetlo, ktorého časť dopadá na zem ako priame slnečné svetlo časť je rozptýlená v atmosféra a dopadá na zem ako oblohové svetlo.Charakteristickým znakom denného je jeho premenlivosť Elektrotechnická fakulta KVES

8. Podľa umiestnenia osvetľovacích otvorov v budove sa rozdeľuje denné osvetlenie na:- bočné- horné- kombinované- sekundárne Elektrotechnická fakulta KVES

9. Úroveň denného osvetlenia v určitom bode porovnávacej roviny sa hodnotí činiteľom dennej osvetlenosti e E osvetlenosť v danom bode denným svetlomEh porovnávacia osvetlenosť Elektrotechnická fakulta KVES

10. Eh je osvetlenosť vonkajšej nezaclonenej roviny pri rovnomerne zamračenej oblohe s vylúčením priameho slnečného svetlaDenné osvetlenie sa navrhuje tak, aby hodnota činiteľa dennej osvetlenosti neklesla vo všetkých kontrolných bodoch pod hodnotu emin Elektrotechnická fakulta KVES

11. Vnútorné priestory budov sa majú chrániť pred vnikaním priameho slnečného svetla v prípadoch, keď by mohlo prísť k zhoršeniu zrakovej pohody, alebo oslneniu. Elektrotechnická fakulta KVES

12. Aby nedochádzalo k oslneniu a odrazom svetla od povrchov vnútorných priestorov, používajú sa nelesklé povrchové úpravy. Činitele odrazu sa navrhujú najmenej 0,75 , 0,5 , 0,2 Elektrotechnická fakulta KVES

13. Najdôležitejšie zásady osvetľovania1. Zaistenie potrebnej hladiny jasu alebo osvetlenosti2. Vytvorenie vhodného rozloženia jasu a dodržanie určitého stupňa rovnomernosti osvetlenosti v zornom poli3. Zabránenie vzniku oslnenia4. Voľba vhodnej chromatičnosti zdrojov Elektrotechnická fakulta KVES

14. 5. Vytvorenie potrebného stupňa svietivosti a voľba správneho smeru osvetlenia6. Zabezpečenie stálosti osvetlenia a zabránenie vzniku stroboskopického efektu7. Nájdenie ajhospodárnejšieho riešenia Elektrotechnická fakulta KVES

15. Hladiny jasu a osvetlenostiHladiny jasu a osvetlenosti najú byť v celom uvažovanom priestore v súlade s predpokladanou rakovou činnosťouPri zisťovaní podmienok osvetlenosti sa vychádza z rozborov rozlíšiteľnosti obrysov tváre Elektrotechnická fakulta KVES

16. Hranica rozlíšiteľnosti tváre je 2 cd.m-2 čo odpovedá osvetlenosti 20 lxUspokojivá rozlíšiteľnosť obrysov tváre je pri10 – 20 cd.m-2 to je asi 200 lxOptimálne hodnoty hladín osvetlenosti sú od 1000 – 2000 lx podľa zrakovej náročnosti práceVeľmi jemné a náročné práce vyžadujú 2000 – 20000 lx Elektrotechnická fakulta KVES

17. Potreba osvetlenosti pre rôzny vek je rozdielna Kategória osvetlenia podľa druhu vykonávanej činnosti – A,B,C,D Elektrotechnická fakulta KVES

18. Rozloženie jasov a rovnomernosti osvetlenosti v zornom poliPre dobrú rozlíšiteľnosť kritického detailu je potrebné vytvoriť dostatočný kontrast jasov medzi detailom a bezprostredným okolím.Ak sú v zornom poli plochy s rozdielnym jasom zrak sa namáha a môže dôjť až k oslneniu.Podobne k námahe zraku dochádza pri silne osvetlenom pracovisku a tmavom pozadí. Elektrotechnická fakulta KVES

19. Priame osvetlenie často spôsobuje problémy vo vysokom rozdiele osvetlenosti pracoviska a okolia.Z výskumu je zrejmé, že pri jase stien 40 - 250 cd m-2 nezávisí táto hodnota na jase pracovnej plochy.Pri priemernej osvetlenosti vodorovnej plochy 500 - 2000 lx sa ako optimálna hodnota jasu stien doporučuje 100 cd m-2.Pozorovaný predmet má byť jasnejší ako jeho pozadie a vzdialené okolie Elektrotechnická fakulta KVES

20. Povrchy pracovných plôch majú byť matné, z materiálov rozptyľujúco odrážajúcichV reprezentačných miestnostiach je dovolené oslnenie.Intímne prostredie vyžaduje nízke adaptačné mechanizmy a stredné jasové kontrasty , ktoré možno zdôrazniť chromaričnosťou svetla. Elektrotechnická fakulta KVES

21. Oslnenie a jeho hodnotenieRušivé - narušuje zrakovú pohodu. Rozptýlenie pozornosti pocit nepriaznivého stavuOmedzujúce - videnie sa stáva namáhavé, vzniká pocit neistoty, únava, klesá produktivita práceOslepujúce - je tak intenzívne, že znemožňuje videnie. Elektrotechnická fakulta KVES

22. Podľa príčiny:Prechodové - nastáva pri náhlej zmene jasu zorného poľaKontrastom - vzniká ak sú v zornom poli súčasne plochy s veľmi rôznym jasom.Závojové - vzniká ak je medzi okom pozorovateľa a pozorovaným predmetom jasnejšie prostredie Oslnenie môže byť spôsobené svetlom priamym aj odrazeným Elektrotechnická fakulta KVES

23. Akosť podania farieb.Chromatičnosť svetla a kolorita povrchov májú vplyv na zrakový výkon a zrakovú pohodu.Svetelné zdroje rozdeľujeme podľa farebného tónu ich svetla a podľa teploty chromatičnosti výbojových zdrojov do troch skupín.Pre presné pozorovanie a reprodukciu farieb je potrebné použiť zdroje , ktorých svetlo je charakterizované teplotouchromatičnosti Tc = 6500 K Elektrotechnická fakulta KVES

24. Smerovosť a tienivosť osvetlenia.Smerovosť je vlasnosť osvetlenia, ktorá charakterizuje prevažujúci smer svetla v danom mieste priestoruVäčšinou sa smer osvetlenia volí tak aby svetlo do miesta úlohy dopadalo prevážne zľava a zhora. Elektrotechnická fakulta KVES

25. Tienivosť je schopnosť osvetlenia vytvárať na predmetoch tiene.Rýchle prechody zo svetla do tieňa sú neprijateľné.Úplne rozptýlené svetlo sa používa zriedka. Elektrotechnická fakulta KVES

26. Stálosť osvetleniaPri práci sa nesmie svetelný tok značne meniť. Zmena svetelného toku - elektricky, mechanickyPri pravidelnom kolísaní - stroboskopický jav. Elektrotechnická fakulta KVES

27. Druhy osvetlenia a osvetlovacie sústavy.1. normálne (napájané z rozvodnej sústavy), v jej bezporuchovom stave - hlavné ktoré slúžia na normálnu prevádzku - pomocné slúžia na upratovanie a iné pomocné práce - bezpečnostné, používané pri poruchách technologického zariadenia a vzniku nebezpečných stavov. Elektrotechnická fakulta KVES

28. 2. poruchové (napájané z rezervného zdroja), ktoré delíme na: - náhradné - núdzové Elektrotechnická fakulta KVES

29. Náhradné osvetlenie sa zriaďuje v miestnostiach kde pri poruche hlavného osvetlenia môže nastať nebezpečenstvo požiaru, výbuchu,poškodenia technologického zariadenia...Musí sa uviesť do činnosti do 15 sec. pozhasnutí hlavného osvetlenia Elektrotechnická fakulta KVES

30. Núdzové osvetlenie sa inštaluje v objektoch kde zhasnutie hlavného osvetlenia môže spôsobiť úraz, v chodbách a na schodištiach určených na prechod ľudí a tiež v spoločenských a verejných priestoroch, kde sa môže zdržiavať veľký počet ľudí.Musí zaistiť dostatočné množstvo osvetlenia pre evekuáciu a prvú pomoc pri prerušení hlavného osvetlenia. Elektrotechnická fakulta KVES

31. Musí jasne a jednoznačne vyznačiť únikové cesty , smer evakuáciea východ do bezpečného priestoru.Okrem toho musí núdzové osvetlenie označovať poplachové a protipožiarne zariadenia, dôležité ovládacie zariadenia , hlavný vypínač a uzávery.Núdzové osvetlenie nusí svietiť súčasne s hlavným osvetlením alebo sa uvedie do činnosti samostatne pri poruche hlavného osvetlenia do 15 sec. Doba nepretržitého svietenia je od 15 - 45 min. Elektrotechnická fakulta KVES

32. Podľa sústredenia svetla osvetľovacie sústavy delíme na - sústava celkového osvetlenia - sústava odstupňovaného osvetlenia- sústava kombinovaná Elektrotechnická fakulta KVES

33. Sústava celkového osvetlenia - základná sústava - v celom priestore zaisťuje hladinu potrebného osvetlenia - svietidlá sú rovnomerne rozmiestnené po pôdoryse. Elektrotechnická fakulta KVES

34. Sústava odstupňovaného osvetlenia - v niektorých častiach zaiťuje vyššie hladiny osvetlenosti - väčšie očty svietidiel alebo vyššie výkony zdrojov - prechody medzi rôzne osvetlenými časťami majú byť pozvolné Elektrotechnická fakulta KVES

35. Sústava kombinovaného osvetlenia - vzniká z predchádzajúcich sústav pridaním miestneho osvetlenia - používa sa na dosiahnutie vysokých hladín osvetlenosti v pracovnom mieste Elektrotechnická fakulta KVES

36. Sústava priameho osvetlenia - svetelný tok dopadá na pracovnú plochu takmer bez strát - pre danú hladinu osvetlenosti pripadá na túto sústavú najmenší príkon - vytvára ostré tiene a možnosť oslnenia - používa sa všade tam kde sa nemá alebo nemôže uplatniť odrazená zložka svetla - vonkajšie priestory, vysoké haly , športoviská Elektrotechnická fakulta KVES

37. Sústava nepriameho osvetlenia - na pracovnú plochu dopadá len svetelný odrazený od stien a stropu - naväčšia energetická náročnosť - vysoká náročnosť na údržbu a čistenie svietidiel - používa sa v spoločenských miestnotiach ,odpočinkových miestnostiach atď. Elektrotechnická fakulta KVES