Zvieratá na Slovensku

1. Zvieratá na Slovensku

2. Oblasti živočíšstva Slovenska

3. Diviak lesný Diviak žije v oblasti listnatýchlesov. Má sivo-čierno-hnedú srsť. Asi 50 samíc a mláďat tvorí čriedu. Samce sú samotári. Diviačice sa starajú o svoje mláďatá, ktoré majú bledohnedú srsť s tmavými pásikmi. Diviačice sú veľmi nebezpečné, keď sa starajú o svoje mladé. Hneď sa pustia do každého narušiteľa ich pokoja.

4. Jeleň lesný Jeleň sa vyskytuje v oblasti listnatých aj ihličnatých lesov. Cez deň žijú v lesoch a za súmraku vychádzajú napásť sa na lúky. Na jeseň majú jelene ruju. V tomto čase jelene hlasno ručia. Samce bojujú o samice a pritom si parohy niekedy navzájom prepletú tak, že sa im nedarí ich oddeliť. Najsilnejší si vytvoria hárem. Oplodnené samice potom privedú na svet jedno alebo výnimočne dve mláďatá, ktoré ostáva pri matke asi dva, tri mesiace.

5. Jež Jež sa vyskytuje v lesných oblastiach, lúkách a často krát aj v záhradách. Ježe sú samotári, čulí v noci, keď hľadajú potravu. Živia sa hmyzom, slimákmi, myšami, vtáčími vajíčkami a plodmi. Zaútočia aj na hada. Raz alebo dvakrát do roka privedie samica na svet asi sedem mláďat. Keď teplota vonku klesne pod 15 stupňov, upadnú ježe do zimného spánku. Vtedy sa pevne schúlia. Zimu dokážu prečkať, len keď sa v lete dosýta nažerú a vážia aspoň 800 gramov.

6. Kamzík vrchovský Kamzík sa vyskytuje vo vysokohorských oblastiach. Sú na to veľmi dobre prispôsobené. V Tatrách žije okolo 2000 jedincov. Ich kopytá sú priam oceľovo tvrdé. Vankúšiky na kopytách sú pružné ako z gumy a nešmyknú sa ani na hladkej skale. Najistejšie lezie črieda šesť až desať zvierat cez skalnú stenu. Sledovať a ohrozovať ich dokáže iba orol. Kamzíky majú krátke dozadu zahnuté rohy, nazývané rožteky.

7. Kapor obyčajný Kapor je najtučnejšia sladkovodná ryba, chovaná v rybníkoch už vyše 2000 rokov. Kapor obyčajný má veľké roztrúsené šupiny. Kapor potrebuje pokojné, hlboké vody, v lete teplé. V zime sa skryje do bahna a spí zimným spánkom.

8. Králik divý Králik žije v stepných oblastiach. Pred 500 rokmi a králiky zo španielska rozšírili do celého sveta. Samica môže mať až 15 mláďat a rodí štyri až šesť ráz za rok. Jeho brlohy môžu byť až 3 metre hlboké a 45 metrov dlhé. Králik sa živí trávami a bylinami, ale rád si pochutí aj na bobuliach, hubách a kôre. Králik dobre skáče, behá i kope, ale šprintuje len na krátke vzdialenosti.

9. Kuna lesná Kuna sa vyskytuje v oblasti listnatých lesov. Je to samotár. Vie dobre liezť a rada sa cez deň ukrýva v bútľavých stromoch a prázdnych vtáčích hniezdach. Na lov vychádza v noci. Loví všetky zvieratá, ktoré dokáže premôcť. Od vtákov, veveričiek až po zajace a sŕňatá. V máji samice vrhajú až päť mláďat.

10. Labuť hrbozobá Labuť hrbozobá, známa aj pod menom veľká patrí medzi vodné vtáctvo. Tento sťahovavý vták lieta veľmi dobre aj napriek veľkej hmotnosti. Každú jar k nám prilieta z teplejších oblastí a ešte pred začiatkom zimy odlietajú späť. Samice nakladú približne osem vajec. Mláďatá majú hnedasté páperie, ktoré zbelie neskôr.

11. Líška hrdzavá Líška sa vyskytuje aj v listnatých aj ihličnatých oblastiach. Zo všetkých psovitých šeliem sa líška prispôsobila človeku najlepšie. Považuje sa za veľmi prefíkané zviera. Pretože chodí do kurínov a zabíja sliepky, bola vždy prenasledovaná. Loví všetko, na čo natrafí: mláďatá, vtáky, vajcia, myši, dokonca aj ryby. Svoje nory si robia zväčša na slnečnom okraji lesa. Líška vrhá priemerne 5 mláďat.

12. Medveď hnedý Medvede žijú v ihličnatých oblastiach, u nás napr. v Tatrách. Tieto medvede sú samotári. Medvedica ktorá má mláďatá, je veľmi nebezpečná . Dokáže ich brániť veľmi odhodlane - aj proti ich otcovi. Ako šelmy žerú medvede mäso a roztrhajú aj iné zvieratá. Na ich jedálnom lístku sú predovšetkým plody, oriešky, hríby a korienky. Skoro tri štvrtiny obživy medveďa tvoria rastliny. Medveď hnedý má veľmi rád med. Pomocou silných láb s piatimi pazúrmi dobre lozí a vykráda hniezda divých včiel.

13. Mravec hôrny Mravce hôrne žijú v oblastiach ihličnatých lesov. Sú to naše najväčšie mravce. Stavajú si mraveniská zo smrekového alebo jedľového ihličia a malých vetvičiek. V nich žije stotisíc až milión jedincov. V mravčom spoločenstve sa sústredí viacero kráľovien, ktoré kladú vajíčka, a niekoľko stoviek samcov. Ostatné sú bezpohlavné robotnice, ktoré bránia a udržiavajú hniezdo. Nosia doň potravu a starajú sa o vajíčka. Vajíčka, larvy a kukly odpočívajú v podzemných komôrkach.

14. Orol skalný U nás v Tatrách žije asi 20 jedincov tohto druhu. Orla skalného pokladajú za kráľa vzdušného priestoru. Má vyše dvojmetrové rozpetie krídel. Je taký silný, že v pazúroch hravo unesie jahňa. Vo vzduchu zvyčajne krúži celé hodiny. Tak číha na korisť. Keď ju vysliedi, vrhne sa na ňu strmhlav z veľkej výšky a usmrtí ju pazúrmi. Hniezda si stavia na skalách. Samica do nich nakladie 2 vajcia. Mláďatá sa často bijú o potravu. Spravidla prežije iba jedno mláďa, to slabšie vyhodia z hniezda.

15. Rosnička zelená Je malička (3 až 5 cm) a môže meniť farbu zo zelenej na hnedú alebo bledožltú. Vo dne žije v kríkoch a na stromoch, živí sa hmyzom a v noci schádza k vode. Vajíčka kladie do vody, kým sa z nich vyvinú žubrienky. Vďaka prísavným terčíkom na konci prstov sa vie šplhať aj po hladkých plochách.

16. Rys ostrovid Rys sa vyskytuje v listnatých a ihličnatých lesoch. Rys je veľmi dobrý lovec. Voči ľuďom je však plachý, a preto je ťažké ho nájsť. Samice majú dve až tri mláďatá. Po roku sa úplne osamostatnia a opúšťajú matku. Rys je samotár. So samicami sa stretáva iba v dobe párenia.

17. Sova lesná Sova lesná sa u nás vyskytuje najčastejšie. Už zďaleka počuť jej hlboký hlas. Často naň odpovedá mnoho samíc škrekotom. Sova lesná hniezdi v dutinách stromov, v opustených vtáčích hniezdach, a dokonca v líščích norách. Na lov myší a ďalších zvierat sa vydáva len v noci. Pretože občas omylom zaútočí na spiace vtáky, má mnoho nepriateľov. Ak sa im ukáže cez deň, nemilosrdne na ňu zaútočia.

18. Srnec lesný Srnec žije väčšinou v listnatých oblastiach. Srnec je náš najmenší jeleňovitý cicavec. Srnec nosí malé parohy nazývané aj rožky. Má vždy len jednu samicu, srnu. Samica v máji privádza na svet 1 - 2 sŕňatká. Uloží ich do pripraveného pelecha na lúke alebo v obilnom poli. Po krátkom čase sa dokáže sŕňa postaviť na nohy a pripojiť k čriede v lese. Srnce sú plaché zvieratá. Za súmraku prichádzajú na lúky a polia napásť sa. V stredoeurópskych lesoch sa vyskytujú hojne. V lese dokážu spôsobiť veľké škody obhrýzaním výhonkov a púčikov stromov.

19. Sýkorka belasá Sýkorka belasá má vrch hlavy, krídla a chvost belasé, bruško žlté. Na sýkorku belasú v ihličnatých lesoch takmer nenatrafíme. Svoj domov má v listnatých lesoch, parkoch a v záhradách. Zdržiava sa tam v korunách stromov. Aj hniezda si sýkorky belasé stavajú vysoko. Vstupný otvor do nich má priemer tri centimetre. Vo vystlatom hniezde vyrastá až do 14 mláďat. Pri kŕmidlách medzi nimi nedochádza k takmer žiadnym škriepkam.

20. Veverica stromová Veverica žije v listnatých aj ihličnatých lesoch, parkoch a záhradách. Stavajú si okrúhle hniezda a niekedy využívajú aj opustené vtáčie hniezda. Veverica rodí dve až päť mláďat raz alebo dvakrát za rok. Živí sa semenami, bobuľami, hubami, kôrou, článkonožcami a vajciami. Ich schopnosť lúskať orechy a šišky je vrodená, ale cvičením sa zdokonaľuje. Veverica aktívna najme cez deň. Dĺžka ich chvosta sa takmer rovná dĺžke tela a pri skokoch ho používa ako kormidlo.

21. Vlk dravý Vlky žijú v listnatých , aj ihličnatých lesoch. Na severnom a východnom Slovensku. Je zákonom chránený, no aj tak sa naň poľuje. Hladné vlky sú nebezpečné šelmy. Lovia kopytníky, drobné cicavce dokonca aj medvede. Často robia škody medzi stádami dobytka. Vlky sú veľmi inteligentné a majú vinikajúci čuch. Väčšinou lovia vo svorkách, ktoré vedie dvojica vlkov. Jednotlivé svorky sa dorozumievajú vytím. Vo svorke platí prísna hierarchia. Vlčica môže mať dve až osem mláďat.

22. Vretenica severná Vretenica severná je popri vretenici aspis naším jediným jedovatým hadom. Jej uhryznutie môže byť nebezpečné aj pre človeka. Obľubuje suché slnečné miesta. Zimu prežije zväčša spolu s inými vretenicami a hadmi iných druhov v stave strnulosti. V marci opúšťa svoju dieru. Na korisť nepoľuje, ale striehne na ňu. Bleskurýchle zaútočí na myši, žaby alebo aj na vtáky vo svojej blízkosti. Vretenice majú veľmi dobrý čuch a otrasy zacítia už z veľkej diaľky.

23. Napísala: Lýdia Terifajová Z Š Tomášikova 31 8.A