Ryby (Osteichthyes)

1. Ryby (Osteichthyes) • Charakteristické znaky kostnatých rýb sú: • kostraje (aspoň sčasti) kostnatá • lebkamá švy • väčšinou majúplávací mechúr(plynový mechúr)alebo funkčné pľúca • nízka koncentrácia močoviny a oxidutrimetylamínu vkrvi(okrem dvojdyšníkov a latimérie) • Je to počtom najväčšia skupinastavovcov. Variabilita rýb je veľmi veľká, existujú druhy dravé, všežravé, bylinožravé aj parazitické.

2. Systematika rýb podkmeň:Stavovce(Vertebrata) trieda: Ryby (Osteichtyes, Pisces) podtrieda:Stopkatoplutvé(Crossopterygii) podtrieda:Choánové(Choanichthyes) podtrieda:Lúčoplutvé(Actinopterygii)

3. Podtrieda: Stopkatoplutvé (Crossopterygii) • Majú kosti lopatkového a panvového pásma uložené vo vlastnej svalovine a sú schopné podopierať telo. Sú základom budúcich končatín. Stopkatoplutvovce sú predkovia všetkých štvornohých stavovcov. • Latiméria divná (Latimeria chalumnae) je jediným dnes žijúcim druhom tejto podtriedy rýb. Vedci sa dlho domnievali, že táto skupina rýb vyhynula pred 70 mil rokov. V roku 1938 však takúto rybu ulovili pri Madagaskare. Latiméria dosahuje dĺžku 1,9 m. V súčasnosti je predmetom intenzívneho bádania, ako aj bohatým zdrojom prekvapujúcich objavov.

4. Podtrieda: Choánové(Choanichthyes) • predstavujú dnes malú skupinu žijúcich rýb. Žijú v sladkých vodách a v období sucha, keď ostane na dne len bahno, môžu dýchať aj atmosférický kyslík, lebo okrem žiaber majú vyvinutý jeden (austrálske bahníky) alebo dva pľúcne vaky (africké a americké bahníky). • Bahník austrálsky (Neoceratodus forsteri) dýcha vo vode žiabrami, ale pri nedostatku kyslíka vo vode alebo pri vyschnutí vody úplne prejde na dýchanie pľúcnym vakom. Bahník nemá vyvinutú chrbtovú ani predchvostovú plutvu, párové plutvy (prsné a brušné) majú takú stavbu, že mu umožňujú chodiť. Žije v bahnitých, v lete zahnívajúcich riekach Mary a Brunet v austrálskom Queenslande. Kedysi bol rozšírený aj na iných miestach, o čom svedčia nálezy zvyškov kostí.

5. Podtrieda: Lúčoplutvé(Actinopterygii) • trieda:Ryby(Osteichthyes, Pisces) podtrieda: Lúčoplutvé (Actinopterygii) nadrad:Chrupkokostnaté(Chondrostei) nadrad:Kostnaté(Teleostei)

6. Nadrad: Chrupkokostnaté(Chondrostei) • Vo fylogenéze sa nachádzajú niekde medzi drsnokožcami, ktoré majú chrupkovitú kostru, a kostnatými rybami. Najpočetnejším rodom sú jesetery. Jeseter ruský (Acipenser gueldenstaedti) dosahuje dĺžku 2,3 m. Žije v Kaspickom a Čiernom mori. Je to cenná, hospodársky významná ryba. Patrí medzi najčastejšie lovené jesetery. Ikry jesetera sa spracúvajú na čierny kaviár. • Ďalším zástupcom je vyza veľká (Huso huso), najväčšia z jeseterovitých rýb, ktorá môže dosiahnuť dĺžku až 5 m. Vyza žije v Kaspickom, Čiernom a Azovskom mori, často sa vyskytuje i v dolnom toku Volgy, na Morave a Váhu. Má krátky trojuholníkový rypáčik, ploché fúzy a chrbtové štíty, ktoré sú zvýšené len v strede.

7. Nadrad: Kostnaté(Teleostei) podtrieda:Lúčoplutvé(Actinopterygii) nadrad: Kostnaté (Teleostei) rad:Slede(Clupeiformes) rad:Kapry(Cypriniformes) rad:Úhory(Anguilliformes) rad:Tresky(Gadiformes) rad:Ihly(Syngnathiformes) rad:Kaprozúbky(Cyprinodontiformes) rad:Ostrieže(Perciformes) rad:Platesy(Pleuronectiformes)

8. Rad: Slede(Clupeiformes) • Do radu slede patria: • lososy (Salmo), pstruhy (Salmo), • hlavátky (Hucho), šťuky (Esox), • slede (Clupea), sihy (Coregnus), • sivone (Salvelinus), • blatniaky (Umbra).

9. Losos obyčajný (Salmo salar) Meria až 1,5 m. Obyčajne striebristosivé telo lososa posiate čiernymi škvrnami v čase nerese tmavne a na bokoch sa mu objavujú červené a oranžové škvrny. Samcom sa v tom čase predlžujú a hákovite ohýbajú čeľuste. Losos sa vyskytuje v severnej časti Atlantického oceánu, na neres tiahne do riek Európy. Vodné stavby, znečistenie riek a nadmerný odlov mali za následok zníženie jeho početnosti.

10. Pstruh dúhový (Salmo gaidneri) Dosahuje dĺžku 1,2 m. Má striebrolesklé boky a nad bočnou čiarou tmavé škvrny. Pozdĺž tela sa mu tiahne purpurový alebo červený pás. Žije v severnej časti Tichého oceánu, neresí sa v sladkých vodách. Tvorí stále sladkovodné formy, jedna z takýchto foriem sa stala predmetom chovu v Európe. Iné druhy: pstruh morský (Salmo trutta), pstruh potočný (Salmo trutta morpha).

11. Hlavátka obyčajná (Hucho hucho) Má dĺžku 1 m. Telo má štíhle, hnedé alebo medenočervené až fialovočierne, posiate ixovitými alebo polmesiacovitými čiernymi škvrnami. Je stálym sladkovodným druhom. V dôsledku silného znečistenia a úprav vodných tokov zanikajú jej neresiská. V mnohých vodách sa udržiava iba vďaka umelému chovu.

12. Lipeň obyčajný (Thymallus thymallus) Dosahuje veľkosť najviac 500 mm. Telo má pestrofarebné, s veľkou chrbtovou plutvou, ktorej zadný koniec majú samce pretiahnutý. Mladé lipne majú na bokoch tela modrasté priečne škvrny. Je rozšírený takmer po celej Európe. Uprednostňuje rýchle podhorské čisté vody, na mnohých miestach žije aj v jazerách, neresí sa ale v riekach. Pôvodne v jazere Bajkal sa vyskytoval lipeň bajkalský (Thymallus baicalensis).

13. Šťuka obyčajná (Esox lucius) Rastie veľmi rýchlo a dosahuje až vyše 1,5 m. Má valcovité,silne pretiahnuté telo a dlhú hlavu. Na spodnej čeľusti má silné zuby. Chrbtová plutva je posunutá nazad, nad análnu plutvu. Pri šťukách sa bežne vyskytuje kanibalizmus. Má jeden z najväčších areálov spomedzi sladkovodných rýb - žije v severných vodách Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Má hospodársky význam ako priro-dzený regulátor premnožených populácií burinných rýb.

14. Rad: Kapry(Cypriniformes) Do radu kapry (Cypriniformes) zaraďujeme: kapry (Cyprinus), karasy (Carassius), liene (Tinca), plotice (Rutilus), jalce (Leuciscus), pleskáče (Abramis), bolene (Aspius), čereble (Phoxinus), mreny (Barbus), hrúzy (Gobio), číky (Misgurnus), slíže (Noemacheilus), pĺže (Cobitis), sumce (Silurus). Je to najpočetnejší rad lúčoplutvých rýb.

15. Kapor obyčajný (Cyprinus carpio) Dosahuje veľkosť až vyše 1 m. V dospelosti sa kapor živí faunou dna. Obýva jazerá a mierne tečúce rieky. Pri ústí riek zostupuje i do mora. Rozoznávame niekoľko foriem domáceho kapra, predovšetkým však šupinatú (na obr.), zrkadlovú a lysú formu. Kapor je hospodársky najvýznamnejšou európskou rybou.

16. Karas obyčajný (Carassius carassius) Je menší ako kapor, dosahuje veľkosť až 400 mm. V závislosti od podmienok prostredia mení sa jeho vonkajší vzhľad. V zabahnených vodách so zlými podmienkami vytvára veľkohlavú formu s nízkym telom, v dobrých podmienkach má vysoké telo a rýchlo rastie. Je všežravý. Je rozšírený hlavne v strednej a východnej Európe, ale jeho areál výskytu je pomerne široký. Striebristé zafarbenie má karas striebristý (Carassius auratus).

17. Jalec hlavatý (Leuciscus cephalus) Dosahuje veľkosť až 800 mm, bežne však jeho dĺžka nepresahuje 250 mm. Chrbát má sivý až sivozelený, boky striebristé, chrbtovú a chvostovú plutvu tmavú, brušnú a análnu plutvu červenú alebo oranžovú. Od ostatných druhov jalcov sa dá ľahko odlíšiť podľa vypuklého okraja análnej plutvy. Žije od horských vôd až po nížinné, v Európe a Ázie až po Ural a Eufrat.

18. Boleň obyčajný (Aspius aspius) Dosahuje veľkosť až 1 m. Má veľké bezzubé ústa. V hrdle sú však silné hákovité pažerákové zuby. Dospelé bolene sa živia drobnými rybami. Lovia veľmi hlučne. Vrážajú prudko do húfov rýb, vyskakujú z vody a ohlušujú ich úderom širokého chvosta. Boleň obýva rovinné rieky a nádrže, zriedkavejšie jazerá. Je rozšírený v strednej a východnej Európe, žije tiež v Čiernom a Kaspickom mori, neresí sa v skladkých vodách.

19. Mrena obyčajná (Barbus barbus) Niekedy dosahuje i vyše 850 mm. Pri ústach z mäkkými pyskami má 2 páry fúzikov. Valcovité telo je na chrbte tmavé, olivovozelené. Chrbtová a chvostová plutva sú sivé, ostatné plutvy sú červenkasté. Mladé mreny majú na chrbte a bokoch tela nepravidelné tmavé škvrny. Mrena je typickým druhom podhorských riek, zdržiava sa pri dne prúdiacej vody. Vyskytuje sa na veľkej ploche Európy. Mrena stredomorská (Barbus meridionalis petenyi) má na rozdiel od mreny obyčajnej v chrbtovej plutve hladký tŕň.

20. Sumec obyčajný (Silurus glanis) Dosahuje maximálnu hmotnosť 450 kg a dĺžku 5 m, u nás výnimočne 100 kg a 2 m. Telo má modrosivé alebo olivovozelené s mramorovými bokmi a bielym bruchom. Pod bradou má 2 páry fúzov, nad kútikmi úst ďalší pár. Obýva prevažne stojaté alebo mierne tečúce vody. V dospelosti sa živí predovšetkým rybami. Žije v Európe na východ od Rýna.

21. Rad: Úhory(Anguilliformes) Rad úhory (Anguilliformes) zastupuje druh úhor obyčajný (Anguilla anguilla). Samce dorastajú maximálne do 0,5 m, samice do 1,5-2 m. V dospelosti žije úhor v riekach Európy, vo vodách európskych ostrovov a tiež v afrických riekach. Na rozmnožovanie tiahne do Atlantického oceánu, kde sa v hĺbkach Sargasového mora neresí a potom hynie. Larvy potom Golfský prúd unáša k európskym a severoafrickým brehom. Cestou metamorfujú. Úhor je dravá ryba. V zime upadá do spánku.

22. Rad: Tresky(Gadiformes) Rad tresky (Gadiformes) zastupuje treska obyčajná (Gadus morhua), ktorá je veľmi užitočnou rybou známou takmer na celom svete. Tresky merajú často 1 m i viac. Obývajú plytké chladné vody. Citlivosť na teplotu je hlavnou príčinou striedavých úspechov pri jej love. Stačí totiž, aby bola teplota vyššia než obyčajne, a tresky odtiahnu na sever do chladnejších vôd. Mieň obyčajný (Lota lota) žije v sladkých vodách severnej časti Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Má nepárny fúz na brade a prsné plutvy sú posunuté na hrdlo. Telo má sivohnedé až zelenkasté, nápadne mramorované. Obľubuje chladné a čisté vody. Aktívnejší je v noci, ale najmä v zime. V dospelosti sa živí prevažne rybami.

23. Rad: Ihly(Syngnathiformes) Rad ihly (Syngnathiformes) zastupuje zvláštna ryba koník morský (Hippocampus hippocampus). Vyzerá tak trochu ako kôň zo šachových figúrok. Táto neobvyklá ryba pláva vždy v kolmej polohe - hlavu hore, chvost dolu. Z plutiev má vyvinuté len malé prsné plutvičky a chrbtovú plutvu, hlavný nástroj pohybu. Chvostová plutva chýba a chvost sa premenil na chytavý orgán, ktorým sa koník prichytáva o morské rastliny. Kŕmi sa živočíšnou potravou, hlavne kôrovcami a malými rybami. Očami môže pohybovať nezávisle od seba.

24. Rad: Kaprozúbky(Cyprinodontiformes) Kaprozúbky (Cyprinodontiformes) sú malé akváriové rybky. Gupka - "pávie očko" - (Poecilia reticulata) sa vyznačuje výrazným pohlavným dimorfizmom. Samčeky sú dlhé 25 mm a oveľa pestrejšia ako samičky dlhé 50 mm. Je to známa a veľmi populárna akváriová rybka. Jej domovinou sú rieky Venezuely, Britskej Guayany, ostrovné vody Barbadosu a Trinidadu. V Európe ju akvatisti vysadili do voľných vôd a na niektorých príhodných miestach sa aklimatizovala (napr. v termálnom potoku, ktorý vyteká z bojnických kúpeľov a ústí do rieky Nitry). Do tohto rodu patrí aj mečovka zelená (Xiphophorus helleri).

25. Rad: Ostrieže(Perciformes) Rad ostrieže (Perciformes) zastupujú rody: ostrieže (Perca), zubáče (Stizostedion), hrebenačky (Gymnocephalus), kolky (Zingel), tuniaky (Thunnus), makrely (Scomber), hlaváče (Gottus).

26. Ostriež obyčajný (Perca fluviatilis) Dosahuje dĺžku 500 mm. Má zelenožltý až zelenosivý chrbát. Na leských bokoch má 5-9 priečnych modrozelených pásov. Análnu a brušnú plutvu má červené (niekedy i chvostovú), prsné plutvy sú žltkasté. Prvá chrbtová plutva je sivá s výraznou čiernou škvrnou na konci, druhá je žltozelená. Žije takmer v celej Európe. Obýva tečúce i stojaté vody.

27. Zubáč obyčajný (Stizostedion lucioperca) Dorastá do dĺžky 1,3 m. Telo má striebristé so zelenosivým chrbtom. Na bokoch má 8-12 priečnych hnedočervených pásov. Je to dravá ryba živiaca sa inými rybami. Vyskytuje sa od Rýna až po Aralské more. Obýva najmä spodné toky riek, čisté ramená a jazerá. Žije tiež v slanej vode Čierneho a Kaspického mora, neresí sa ale v sladkých vodách.

28. Hrebenačka obyčajná (Gymnocephalus cernuus) Zväčša dorastá do dĺžky 150 mm. Telo má hnedasté alebo sivozelené s množstvom drobných hnedých škvŕn rozličnej veľkosti. I plutvy má škvrnité. Živí sa faunou alebo mlaďou a ikrami iných rýb. Je to bežný druh dolných tokov pomaly tečúcich a stojatých vôd. V Európe zasahuje až po povodie Dunaja.

29. Tuniak obyčajný (Thunnus thynnus) Dosahuje dĺžku až 3 m a hmotnosť 500 kg. Vyskytuje sa na mnohých miestach morí, najviac však v tropickej alebo subtropickej oblasti. Žije v kŕdľoch, ktoré pravidelne tiahnu pozdĺž pobrežia za korisťou a na neresiská. Všade sa hojne lovia.

30. Rad: Platesy(Pleuronectiformes) Platesy (Pleuronectiformes) obývajú väčšinou tropické a subtropické moria, menej druhov žije v miernom pásme a len niektoré druhy zasahujú do polárnych vôd. Vedia sa farebne prispôsobiť podkladu. Mnohé druhy sa zahrabávajú do podkladu tak, že im z neho trčia iba oči. Vedia hýbať každým okom osobitne. Patria sem predovšetkým platesy (Pleuronectes) a halibuty (Hippoglossus).

31. Platesa obyčajná (Pleuronectes platessa) Je najlovenejším druhom. Dorastá do dĺžky 50 cm. Platesa obyčajná má hladké telo pokryté malými okrúhlymi šupinami. Za očami má 4-7 kostených hrboľov. Živí sa zväčša kôrovcami a mäkkýšmi. Vyskytuje sa pri brehoch Európy od Čierneho mora až po Biele more a zasahuje až po Grónsko.

32. Halibut (Hippoglossus hippoglossus) Halibut (Hippoglossus hippoglossus) sa vyznačuje pozoruhodnou, charakteristickou telesnou stavbou. Pôvodne symetrické telo mláďat sa počas vývinu stáva asymetrickým. Obe oči sa presunú iba na jednu stranu ploského tela.