Výnimočný renesančný maliar

1. Výnimočný renesančný maliar Leonardo da Vinci …Uzrel som oblak tvaru obrovskej hory rozoklaných brál, sfarbených lúčmi slnka, ktoré stálo už na purpurovom horizonte… Bolo to neuveriteľne krásne. Leonardo da Vinci *

2. Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v BratislaveKatedra výtvarnej výchovy Výnimočný renesančný maliar Projekt Mgr. Michaela SYROVÁ Kristína KUČEROVÁ Kurz – Dejiny vizuálneho umenia 1. roč., SLVV 2005/2006, LS

3. Úvod Projekt sa venuje stručnému priblíženiu života a tvorby slávneho umelca ale i vedca z obdobia renesancie Leonarda da Vinci. Práca sa zaoberá najmä výtvarným pôsobením da Vinciho nie jeho vednou, technickou, bádateľskou praxou. Nepreferujú sa tu najznámejšie diela ako je napr. Mona Lisa (Gioconda) (obr. č. 1), Posledná večera (obr. č. 2) alebo dva varianty obrazov Madony v skalách (obr. č 3. a 4.). Naopak rozoberá diela, ktoré boli menej skomercionalizované, a sú menej známe neodbornej verejnosti. Život L. da Vinci Obr. č. 2 Obr. č. 1 Leonardo sa narodil 15. apríla 1452 v mestečku Vinci, ktoré sa rozkladá v toskánskych kopcoch. Bol nemanželským dieťaťom, ale vďaka tolerantným vzťahom vtedajšej buržoázie sa to nepokladalo za vadu a tak sa malému Leonardovi dostalo dobrej a mnohostrannej výchovy. Keď mal pätnásť rokov začal sa učiť u florentského majstra Andrea Verrocchio, v dvadsiatich rokoch sa stal členom bratstva sv. Lukáša, združujúceho maliarov. Florentskí umelci sa v tom období zdržiavali iba zriedkavo dlhšie v rodnom meste. Ani Leonardo nenašiel vo Florencii dosť široké uplatnenie, preto sa uchádzal o priazeň milánskeho vojvodu. Napísal mu list, v ňom vyrátal všetky svoje schopnosti, ktoré chcel dať do služieb svojho pána. Zrejme sa väčšmi spoliehal na svoje staviteľské schopnosti (mosty, delá, valy, lode) lebo maliarske umenie spomenul iba na konci, za technickými vedomosťami. V Miláne musel uspokojovať najrozmanitejšie vrtochy dvora a svojou všestrannosťou si získal vojvodovu priazeň. Obr. č. 3 Obr. č. 4 U nikoho dovtedy sa neprejavila túžba po obsiahnutí celého viditeľného sveta tak výrazne ako u Leonarda. Vo svojich skiciach nám podal dôkaz jedinečného pozorovacieho talentu. Zaujímal sa o stavbu ľudského tela a zvierat. Ich vzájomným porovnávaním dospel k myšlienkam, ktoré tvoria základy modernej porovnávacej anatómie a genetiky. Zomrel 2. mája 1519 v Cloux pri Amboise. Jeho telesné pozostatky odpočívajú v krížovej chodbe kostola Saint-Florentin v Amboise.

4. Diela L. da Vinci Po celý jeho život a v celom jeho diele sme svedkami toho, ako Leonardo – bádateľ, zaoberajúci sa optikou alebo atmosférickou fyzikou, konkrétne pozorovaním zmien farieb a ostrosti obrysov pri pohľade z veľkej vzdialenosti, ukazuje Leonardovi – maliarovi cestu k vzdušnej perspektíve a nepostihnuteľnej gradácií, ktorá sa nazýva „sfumato“; a naopak zásluhou Leonardovej ostrej maliarskej vnímavosti sa jeho kresby s krajinárskymi, topografickými, geologickými alebo meteorologickými motývmi vyznačujú nielen podivuhodnou estetickou pôsobivosťou, ale tiež neobyčajnou vedeckou presnosťou. Prvá Leonardova práca, ktorú možno presne datovať, je kresba z florentskej Uffizi s nápisom: „Dňa 5. augusta 1473 na sviatok Panny Márie Snežnej“ (obr. č. 5). Kresba svedčí nielen o zrelosti, schopnej vyjadriť sa výtvarným jazykom otvoreným budúcnosti, ale tiež o duchovnej zvedavosti, o bezmedznom, neutíchajúcom hľadaní pomocou úvahy a zmyslov. Obr. č. 5 So striedaním jasných a temných tónov, rytmicky zaradených za sebou a nahradzujúcich tak lineárnu perspektívu, sa stretávame i v Leonardovom prvom majstrovskom portréte v Podobizni Ginevry Benciovej (obr. č. 6), ktorá patrila kniežatám z Lichtenštajnska (dnes je majetkom washingtonskej National Gallery). Je to tvár markantne tvrdých rysov - pripomínajúcich mongoloidné a studený pohľad tváre kontrastuje s lahodnosťou krajiny a temnou škvrnou kríku namaľovaného proti svetlu. Obraz je prvým prototypom „sfumata“, jemnej gradácie svetelných valér, spájajúcich rôzne plány a tlmiace kontúry. Obr. č. 6

5. V Leonardových posledných florentských obrazoch, na ktorých pracoval pred odchodom do Milána sa náboženský námet stáva vizuálnym a symbolickým podkladom omnoho širšieho pohľadu na ľudskú a prírodnú skutočnosť. Do tejto doby spadajú dve diela, ktoré už Leonardo nemohol dokončiť lebo roku 1482 odišiel do Milána. Sú to Klaňanie sa troch kráľov (obr. č. 7) z florentskej Uffizi a Sv. Jeroným (obr. č. 8) z vatikánskej pinakotéky. „Klaňanie“ objednali u maliara rehoľníci z florentského kláštora San Donato a Scopeto v roku 1481. Obr. č. 7 I keď Leonardo obraz nedokončil a previedol iba definitívnu kresbu s čiastočne naznačeným rozvrhnutím svetiel a tieňov, aby to odpovedalo jeho vyhradeným predstavám o základných vzťahoch modelácie a priestoru; i v tejto podobe je však patrný jeho hlboko revolučný význam. V tomto obraze bola všetka rigidita izolujúca línie a schematické perspektívy potlačená a prekonaná modeláciou a svetlom, ktoré zväzujú obe skupiny postáv: polkruh klaňajúcich sa kráľov, homogénny a kompaktný, ale pritom veľmi dynamický zásluhou svetelných efektov a vysoko expresívnych postojov a nežnú skupinu Madony a dieťatka. Táto skupina zostáva symbolicky izolovaná svetlom, ale inak sa začleňuje do celku vďaka dokonalej kompozícií v tvare ihlanu, ktorého základňu tvoria traja králi a vrchol Madonina hlava, zatiaľ čo jedna jeho strana prebieha nastavenou pažou dieťaťa a končí chrbtom kráľa kľačiaceho vpravo a druhá je naznačená krivkou Madoninho ramena a dvomi ďalšími kráľmi, jedným kľačiacim a druhým ležiacim pri Máriiných nohách. Na oboch stranách stoja oproti sebe na samom okraji obrazu dve postavy tvoriace „kulisu“, ktorá sa stáva pravidlom vo všetkých maliarskych kompozíciách 16. stor. Hlavnú skupinu v prvom pláne obieha polkruh ďalších postáv, nad ktorými sa týči kúsok od stredu dômyselne umiestnený strom s hustou korunou, pripomínajúci krík z obrazu Podobizeň Ginevry Benciovej. Sv. Jeroným je spojenie anatomických znalostí a pozorovania dynamiky ľudskej tváre a končatín ako v bežných, tak v mimoriadnych situáciách, so znalosťou fyziológie chápanej ako skúmanie fyzických prejavov základných afektívnych a psychických stavov živočíšneho (a teda nielen ľudského) sveta. Obr. č. 8

6. Záver V renesančnej etape bolo veľa vynikajúcich, všestranne nadaných, preslávených osobností ako boli napríklad Michelangelo, Raffaelo, Bramante alebo Botticelli. Téma práce si však vyžadovala vybrať iba jedného na rozbor, preto som sa subjektívne rozhodla pre umelca a vedca, o ktorého sa zaujímam už určitý čas a oboznámila som sa s niektorými informáciami, ktoré Leonarda da Vinci popisujú či už z vecného, vedeckého hľadiska alebo z hľadiska beletristického. Leonardo da Vinci láka už celé stáročia mnohých ľudí, odborníkov v rôznych oblastiach. V niektorých prípadoch sa zvláštnosť, záhadnosť jeho obrazov považuje za rozlúštenú, ale všeobecne vzaté, nikto okrem Leonarda samého nemôže predsa presne určiť a vypovedať ich skutočnú ideu a hodnotu. Obr. č. 9 Podobizňa Leonarda da Vinci

7. */ Úvodný citátALPATOV, Michail, V.: Dejiny umenia 3. Bratislava: TATRAN, 1978. str.48Použitá literatúra:1.) ALPATOV, Michail, V.: Dejiny umenia 3. Bratislava: TATRAN, 1978.2.) MARTINDALE, Andrew: Renesancia. Bratislava: PALLAS, 1971.3.) PIJOAN, José: Dějiny umění 5. Praha: ODEON, 1979. Použité obrázky: 1.) PIJOAN, José: Dějiny umění 5. Praha: ODEON, 1979. str. 274 - obr. č. 5; str. 288 – obr. č. 8; str. 300 - obr. č. 4 2.) http://images.google.sk/images?q=leonardo+da+vinci&hl=sk&hs=LBu&lr=&client=firefox-a&rls=org.mozilla:sk:official_s&sa=X&oi=images&ct=title