E N D
Poľana Martina Belejová
Poloha • Kraj pod Poľanou je rázovitá vrchárska oblasť v strede Slovenska s jedinečnou ľudovou kultúrou a množstvom prírodných krás. Prírodnou dominantou kraja je Poľana – vyhasnutá treťohorná sopka. Prepadnutím pôvodného vulkanického vrcholu vznikla kotlovitá zníženina – kaldera - s priemerom 6 km. Podpoľanie preto oplýva množstvom skalných útvarov sopečného pôvodu, ktoré sú pamiatkou na lávové prúdy. Lesy, rastliny a zvieratá • Pozostatkom sopečnej činnosti je aj pestrý členitý reliéf krajiny s prevýšením cez 1000m. • Poľana je husto zalesnená, až 90 % územia tvoria lesy pralesovitého charakteru, k najvzácnejším patria: • Zadná Poľana -územie so zachovalými porastami pôvodných vysokohorských smrečín. • Hrončecký grúň a Ľubietovský Vepor – územie bukových a bukovo jedľových spoločenstiev • Dobročský prales • Ojedinelá zachovalá ukážka pralesovitého Karpatského lesa. Nachádza sa neďaleko obce Čierny Balog. • K exemplárnym stromom patria Buk pod Kľukou, Buk pod Širokou a Brest na Hukave • Odlesňovaním lokalít, ich obhospodarovaním, najmä kosením trávy a salašníctvom postupne vznikal jedinečný komplex lúk, čistín a horských pasienkov, kde sa nachádzajú vzácne rastlinné spoločenstvá s množstvomchránených rastlín: žltohlav európsky, korunka strakatá, valdštanka trojlistá, páperník širokolistý, rosnička okrúhlolistá ... • Vďaka zachovalosti prírodného prostredia sa tu stále nachádza množstvo vzácnych živočíchov: bezstavovce, obojživelníky, plazy... Z množstva vtákov sú najvzácnejšie dravce: jastrab lesný, sokol lastovičiar, orol krikľavý. Z cicavcov sa tu vyskytujú tiež vlk, rys, divá mačka, medveď a vydra riečna.
Rieka • Oblasť Poľany patrí k najmenej osídleným chráneným oblastiam Slovenska s najčistejším ovzduším, množstvom prameňov a zdrojov čistej pitnej vody. • Kamenistý potok preteká malebnou 25 km dlhou Kamenistou dolinou. Dolinou kedysi viedla lesná železnička. Chráneným areálom je horný tok - meandre C2 v dĺžke 2,5 km. V polovici doliny sa nachádza vodná nádrž Hronček B2 - zachovalý pôvodný systém na splavovanie dreva, prístupný tunelom točitých schodov z hrádze nádrže. • Vodopád Bystré • Vulkanická skalná stena vysoká 23 m, po ktorej steká Bystrý potok a vytvára vodopád. • Najznámejšie minerálne pramene Podpoľania sú v Čačíne, Klokoči, najpôsobivejšie sú Mičínske travertíny.
Kultúra • Folklórny festival, ktorého dejiskom je už od roku 1966 mesto Detva, patrí k najveľkolepejším prehliadkam ľudovej kultúry na Slovensku. Koná sa každoročne počas druhého júlového víkendu. Nadväzuje na bohaté tradície muzikantského, tanečného i speváckeho umenia Detvanov a ich ľudovoumeleckej výroby. Drevorezbu, výšivky krivou ihlou, výrobu ľudových hudobných nástrojov, výrobky z kože i kovu zručne ovládajú mladí i starší Detvania i Detvianky. Festival sa koná v prírodnom amfiteátri nad Detvou, ktorý rešpektuje jej pôvodnú architektúru.
Zaujímavosti • Pozostatky sopečnej činnosti, archeologické lokality Melichova skala • Stĺpový skalný 30 m vysoký útvar tvaru veže, významný krajino-tvorný prvok a pekný výhľadový bod. Ku skale sa viaže povesť o závistlivej žene, ktorá cestou na svadbu skamenela. Z bočného pohľadu môžeme skutočne rozpoznať siluetu ženy so šatkou na hlave a nošou na chrbte. Bátovský balvan • Osamotený, mohutný 14 m vysoký, 8 m široký kamenný blok. Jánošíkova skala • Mohutné bralo, dosahujúce výšku 30 m a dĺžku 200m. Leží na okraji kaldery stratovulkánu Poľana. V skalnom masíve s početnými sopečnými bombami a puklinami vznikla mechanickým zvetrávaním nepravá jaskyňa Abčiná. Podľa povesti si do nej Jánošík ukrýval svoje poklady spúšťajúc sa do jaskyne zhora po lane. Hrb • Andezitové bralo, ktoré zvislými stenami spadá do hĺbky 40 m. Zdroje sú nejednoznačné ide o geometrický, podľa iných o geografický stred Slovenska. Budínske skalky • Osamotený turisticky ľahko prístupný skalný komplex. Krajino-tvorný prvok a pekný výhľadový bod. Kaľamárka • Rozsiahly komplex skalných stien, komínov a veží s výškou presahujúcou 10 m. Predná Kaľamárka je obľúbeným tréningovým miestom skalolezcov, poskytuje pekný výhľad na Detviansku kotlinu. Zadná Kaľamárka mohutná skalná plošina tvaru kamenného hradiska - súčasť povesťami opradeného Detvianskeho zámku je archeologicky najvýznamnejšou lokalitou regiónu so stopami osídlenia už od neskorej doby bronzovej.
Zdroje informácií www.polana.slovanet.sk www.referaty.atlas.sk www.detva.sk www.wikipedia.sk