Všeobecná ekonomická teória

1. Všeobecná ekonomická teória Prednáška PREDMET A METODOLÓGIA EKONOMICKEJ TEÓRIE

2. Obsah PREDMET A METODOLÓGIA EKONOMICKEJ TEÓRIE Predmet ekonómie Metódy skúmania Triáda ekonomických problémov Výrobné faktory Práca Pôda Kapitál Základné ekonomické zákony Zákon vzácnosti a alternatívne použitie verejných statkov Zákon vzácnosti a hranica produkčných možností Zákon klesajúcich výnosov

3. Základné ekonomické kategórie • potreba –uvedomený, resp. neuvedomený pocit nedostatku, ktorého snahou je ho odstrániť, príp. uspokojiť • spotreba – uspokojovanie bežných potrieb statkami, predpokladom spotreby je výroba, • výroba - premena výrobných faktorov (práca, pôda, kapitál) na výrobkya služby. • statok - všetky užitočné predmety, ktorými človek uspokojuje svoje potreby, širší pojem ako výrobok (každý výrobok je statok, ale nie každý statok je výrobok),

4. Základné ekonomické kategórie • výrobok - má hmotnú podobu, je výsledkom výrobného procesu, • služba – má hmotnú i nehmotnú podobu, uspokojuje ľudské potreby svojím vlastným priebehom, môže mať vecnú podstatu (činnosti zamerané na obnovu statkov), osobnú podstatu (všetky cudzie činnosti, ktoré smerujú k človeku a uspokojujú jeho potreby), Všetky výrobky, ktoré sú určené na predaj sa nazývajú tovar.

5. Základné ekonomické kategórie • ekonomika – oblasť spoločenskej praxe zameraná na cieľavedomú hospodársku činnosť, tzn. ak hovoríme o ekonomike štátu, jedná sa o hospodárenie so štátnymi zdrojmi. Ekonomika môže byť legálna (štatisticky dokázateľná a sledovaná),  nelegálna (čierna – drogy, zbrane, a pod.) a okrem toho aj tieňová – výroba, predaj, nákup produktov, ktoré nie sú hospodárskymi subjektami vykazované, prehlbuje sa v prípade hyperinflácie (rýchle znehodnocovanie peňazí), pri vysokých clách, vysokom daňovom zaťažení.

6. Predmet a metodológia ekonomickej teórie Pochopenie podstaty ekonomických zákonitostí nás usmerňuje k efektívnemu využívaniu vlastných ekonomických zdrojov.

7. Všeobecná definícia ekonómie „Ekonómia je veda o tom, ako spoločnosť využíva vzácne zdroje na výrobu užitočných tovarov a ako ich rozdeľuje medzi rozličné skupiny ľudí.“

8. Ekonómia • skúma človeka s jeho neobmedzenými potrebami vo svete obmedzených zdrojov, • analyzuje spôsoby, ktorými môžu ľudia čo najlepšie uspokojovať svoje potreby, • skúma činnosti týkajúce sa výroby, výmeny, rozdeľovania a spotreby tovarov a služieb, • analyzuje celkový pohyb v ekonomike • je vedou o voľbe, skúma, ako ľudia rozhodujú o využití vzácnych, alebo obmedzených výrobných zdrojoch na produkciu rôznych tovarov • je vedou o obchode medzi krajinami, • je vedou o peniazoch, bankách, kapitále a bohatstve, • je interdisciplinárnou vedou, syntéza iných vied napr. štatistiky, psychológie, matematiky, histórie a pod.

9. Funkcieekonómie • poznávacia – skúma ekonomické javy a procesy prebiehajúce v spoločnosti a usiluje sa ich vysvetliť, • pragmatická resp. praktická – jej poznatky sa stávajú základom pre praktické konanie rôznych ekonomických subjektov, • metodologická – je metodologickým základom pre ostatné ekonomické vedy.

10. Omyly a problémy pri ekonomickom uvažovaní • Omyl post hoc - The Post-Hoc Fallacy - ak jav A predchádza javu B, z toho by malo vyplývať, že jav A podmieňuje vznik javu B (v ekonómii to vôbec nemusí platiť), Tvrdením, že „po udalosti“ znamená „v dôsledku udalosti“ sa dopúšťame omylu post – hoc, • klam kompozície - Fallacy of composition - chybné usudzovanie časti na celok, tzn. čo je dobré pre jednotlivca, je dobré pre spoločnosť (v ekonómii to vôbec nemusí platiť),celok nie je vždy súčtom súčastí,napr. ak jednotlivec získa viac peňazí, bude sa mať lepšie. Ak všetci získajú viac peňazí, nikto sa nebude mať lepšie,

11. Omyly a problémy pri ekonomickom uvažovaní klam dekompozície - čo je dobré pre spoločnosť, je dobré aj pre jednotlivca, alternatívne náklady - vyjadrujú sa tým, čoho sme sa museli vzdať pre niečo (napr. vláda: stavba elektrárne alebo stavba diaľnic), neistota v ekonomickom živote - ekonomické zákony platia len v priemere, nie ako exaktné súvislosti,, napr. ak za zvýši cena benzínu pri ostatných premenných nezmenených, vedie to k nižšej spotrebe benzínu, ale jednotlivec vôbec nemusel zmeniť svoje očakávania ohľadom používania auta,

12. Omyly a problémy pri ekonomickom uvažovaní subjektívnosť – patrí k najväčším nástrahám pri štúdiu ekonómie, ktorý vyplýva zo subjektívnosti, s ktorou pozorujeme život okolo seba, napr. keď si preštudujete a osvojíte určitý súhrn ekonomických poznatkov, každý vníma skutočnosť novým a odlišným spôsobom, paradigmy – základné východiská, ktoré nie sú dokazované, ale sú na základe skúseností ako dôveryhodné. substitučný vzťah - buď, alebo – je potrebné sa rozhodnúť,

13. Metodológia • ekonomická analýza • štatistická analýza • kontrolovaný experiment

14. Ekonomická vzácnosť Ekonomická vzácnosť vyplýva z obmedzenosti zdrojov a zároveň ich užitočnosti pre spotrebiteľa. Možno ju tiež vyjadriť ako ochotu vyrábať len také predmety, ktoré sa nenachádzajú v dostatočnom množstve voľne v prírode a  ktoré zároveň zabezpečujú uspokojovanie potrieb.

15. Sektory ekonomiky • primárny – činnosti zabezpečované prírodnými procesmi, • sekundárny – spracovateľský priemysel • terciálny– služby obyvateľstvu, • kvartálny – informačné služby, technológie a pod..

16. Rozsah ekonomiky • mikoekonomika – hospodárska činnosť jednotlivých ekonomických subjektov teda podnikov, oddelení podnikov, domácností , • makroekonomika – hospodárska činnosť veľkých celkov napr. štátu – národná ekonomika, veľkých nadnárodných inštitúcií resp. celého sveta – svetová ekonomika.

17. Základné typy ekonomík • zvyková • príkazová (direktívna) • trhová • zmiešaná

18. Ekonomika • prebytková – ak sa vyrobí viac výrobkov a služieb ako je obyvateľstvo schopné spotrebovať, • nedostatková – ak sa vyrába menej výrobkov a služieb ako je pre obyvateľstvo potrebné, • otvorená – voľný pohyb tovarov, služieb a kapitálu cez hranice štátu (vysoký podiel exportu a importu na národnom produkte), stupeň otvorenosti ekonomiky však môže byť rôzny (patrí tu aj voľný pohyb pracovných síl), • uzavretá – obmedzená zahraničnoobchodná činnosť zásahmi zo strany štátu (clá, dovozné prirážky, embargá na exportované a importované produkty).

19. Triáda ekonomických problémov • Čo vyrábať? • Ako vyrábať? • Pre koho vyrábať?

20. Výrobné faktory • Prácaje cieľavedomá a účelná ľudská činnosť, nositeľom ktorej je človek so svojimi fyzickými a duševnými schopnosťami a talentom. • Pôda je základným výrobným faktorom. Nie je však statkom voľným, pretože jej množstvo je obmedzené a  nie je možné ju neustále rozširovať. • Kapitál predstavuje popri pôde a práci tretí zo vzácnych výrobných zdrojov. V tejto súvislosti sa zvyčajne kapitál stotožňuje s kapitálovými statkami, teda s „vecnými nositeľmi“ kapitálu.

21. Typy práce: • živá – konkrétna práca vykonávaná vo výrobnom procese pracovnou silou, • zhmotnená – práca, ktorá je už vykonaná a je obsiahnutá v pridanej hodnote výrobku, • produktívna – prinášajúca statky uspokojujúce potreby, • neproduktívna – výroba nekvalitného (nepredajného) tovaru, • fyzická – značná fyzická námaha, • duševná – duševná aktivita, • mechanická - rutinná, • tvorivá.

22. Hodnota práce • Hodnota práce je vyjadrená príjmami pracovnej sily, ktorých najpodstatnejšou časťou je mzda – odmena za prácu, taktiež je súčasťou pridanej hodnoty výrobku. • Plat – mzda za určité časové obdobie. • Hodinová mzda – mzda za jednu hodinu práce. • Časová mzda – odmena za počet odpracovaných hodín (v prípade ak pracovník nemôže ovplyvniť tempo práce, napr. pásová výroba). • Úkolová mzda – odmena za pracovný výkon (využitie v prípadoch, kde výsledok práce závisí v značnej miere od pracovného úsilia). • Podielová mzda – odmena za pracovný výkon formou podielu na výnosoch z predaja, formou prémií. • Akordná mzda – dohodnutá úplata za dohodnutý výkon.

23. Kapitálové statky Fyzický (reálny) • hmotný (pozemky, budovy, stavby, stroje, zariadenia, materiál), • nehmotný (know-how, softvér, licencie, autorské práva), osobitnou formou kapitálu je technológia, ktorá má podobu myšlienky, invencie, tvorivosti. Dobrá technológia môže výrazne zvýšiť efektívnosť práce, pôdy i kapitálu. finančný • peňažný (peniaze na bankovom účte, v pokladnici), • fiktívny (akcie, obligácie, cenné papiere).

24. Ekonomický rast zvyšuje predovšetkým: • nárast množstva disponibilných zdrojov – tu je potrebné podotknúť, že výrobné faktory – práca a kapitál – je možné zvyšovať (je možné vytvoriť viac kapitálu aj práce) ale výrobný faktor – pôdu – nie je možné zvýšiť, • objavovanie nových technológií, • nárast pracovných síl a ich špecializácia, • zdokonaľovanie využitia existujúcich zdrojov.

25. Základné ekonomické zákony • zákon minima • zákon priemeru • zákon efektívnosti • zákon klesajúcich výnosov

26. Zákon vzácnosti a alternatívne použitie verejných statkov Statky sú vzácne, lebo spoločnosť nemôže vyrobiť zo zdrojov toľko statkov, ktoré by spotrebitelia chceli získať.

27. Zákon vzácnosti a hranica produkčných možností Výrobné zdroje každej ekonomiky sú obmedzené. Pôda, suroviny, technológie, stroje, zariadenia, kapitál, infraštruktúra, patenty, licencia, práca to všetko sú zdroje a prostriedky na produkciu tovarov a služieb. Sú to vzácne zdroje, preto nie je možné vyrábať všetko, čo by ľudia chceli. O tomto hovorí zákon vzácnosti.

28. Ďakujem Vám za pozornosť.